Žiadnu z vrážd mu nedokázali, obávaného mafiána Al Caponeho dostali až za daňové úniky

Chicagský gangster Al Capone, ktorý zomrel 25. januára 1947 vo veku 48 rokov, sa do dejín zapísal ako brutálny zločinec a neľútostný šéf podsvetia. Osudnými sa mu však nestali vraždy, násilie a organizovaný zločin, do väzenia sa nakoniec dostal z prozaickejšieho dôvodu - za daňové úniky. Capone, ktorý sa vo svojich najlepších rokoch stal aj celebritou a hral sa na mecenáša, si odsedel sedem a pol roka z jedenásťročného trestu, na slobodu vyšiel v roku 1939 ako troska postihnutá syfilitickou paralýzou. Al Capone, celým menom Alphonse Gabriel Caponi, sa narodil 17. januára 1899 v americkom New Yorku do chudobnej mnohočlennej rodiny prisťahovalca z talianskeho Neapola. Na gangsterskú dráhu sa vydal už v detstve. Z neposedného chlapca vyrástol brutálny mladík, ktorý už v 14 rokoch opustil školu, keď zbil učiteľa. Čas trávil s gangmi pozostávajúcimi z podobne zmýšľajúcich výrastkov, ktorí sa realizovali najmä v početných pouličných šarvátkach. Z tohto obdobia pochádzali aj jeho jazvy na tvári, podľa ktorých dostal prezývku Scarface (Zjazvená tvár). Postupne sa mladý Al Capone dostal do centra organizovaného zločinu, prostitúcie a hazardných hier. Získal povesť tvrdého chlapa, ktorý si dobre počínal pri násilných akciách a ovládal boj päsťami aj zbraňami. Viaceré obvinenia z vrážd mu nikdy nedokázali. Podplatení policajti a politici Po čase začala byť pre neho pôda v New Yorku horúca a presťahoval sa do Chicaga. Tu sa najskôr včlenil do podsvetia a keď sa v máji 1920 zbavil dovtedajšieho bosa Jima Colosima, zaujal jeho miesto. Všetci sa ho báli, pretože pri obhajobe svojich záujmov neváhal použiť tie najkrutejšie prostriedky. Čoskoro ovládol americký stredozápad a topil sa v bohatstve pochádzajúcom z organizovaného zločinu. Kúpil si politikov aj policajtov. Obdobie prohibície prialo jeho nelegálnemu obchodu s alkoholom. Mal svoju armádu 700 dokonale ozbrojených mužov a podplácal 60 % policajtov v Chicagu. Za svoje úspechy vďačil rozsiahlemu spravodajskému aparátu. Všade mal svojich informátorov - od čašníkov, nočných vrátnikov, úradníkov, predavačov, čističov topánok až po sekretárky či chyžné. 4× Najznámejším Caponeho krvavým podpisom bola poprava mužov Moranovho gangu z februára 1929, známa ako Masaker na Deň svätého Valentína. Na zemi v garážach zostalo ležať viac ako sto prázdnych nábojníc a sedem tiel. Neústupným bojom s mafiou (a snahou o ukončenie prohibície, ktorá jej nahrávala) sa preslávil chicagský starosta českého pôvodu Anton Cermak, počas ktorého éry Caponeho zatkli. Podľa jednej z verzií stál mafián aj za Cermakovou smrťou. Politik zahynul v roku 1933 pri atentáte na prezidenta Franklina D. Roosevelta. Atentátnik ale mohol smerovať skutočne na Cermaka, ktorého smrť si z väzenia objednal Capone. Ekonomická trestná činnosť Orgány spravodlivosti sa dlhé roky márne snažili dostať Caponeho za mreže. Nemohli ho totiž priamo usvedčiť zo žiadneho ťažkého zločinu. Až s pomocou nastrčeného agenta z ministerstva financií sa podarilo zhromaždiť dôkazy o porušení zákona o dani z príjmu. "Verejný nepriateľ číslo jeden", ktorý sám zbil niekoľko ľudí a dal zlikvidovať desiatky ďalších, zamieril v roku 1931 do väzenia na 11 rokov za daňový únik. Väčšinu si odpykal, v novembri 1939 ho z dôvodu pokročilého štádia syfilisu prepustili z povestného Alcatrazu a hospitalizovali v nemocnici. Legendárny Al Capone zomrel vo svojom dome v Miami 25. januára 1947 na srdcový infarkt vo veku 48 rokov. V tom čase bol už pod vplyvom choroby mentálne na úrovni 12-ročného dieťaťa. Jeho skromný pohreb v Chicagu sledovalo iba niekoľko tajných agentov.