Na hlavný obsah

Do slovenského sochárstva priniesol nové impulzy. Jozef Kostka sa narodil pred 110 rokmi

Stal sa aj národným umelcom.

Slovenský sochár Jozef Kostka.
Slovenský sochár Jozef Kostka. Foto: ssgbb.sk

Tvorba Jozefa Kostku, ktorého označujú za klasika slovenskej sochárskej moderny, patrí k základným a neodmysliteľným hodnotám slovenského novodobého sochárstva 20. storočia. Od narodenia popredného slovenského sochára uplynie v sobotu (29. 1.) 110 rokov.

Jozef Kostka sa narodil 29. januára 1912 v Stupave v starej habánskej, džbánkarskej rodine. Jeho prvým učiteľom bol strýko, ľudový keramikár Ferdiš Kostka – v jeho džbánkarskej dielni okúsil prvé dotyky s umením.

Nadanie po svojich predkoch zúročil najskôr na Umeleckopriemyselnej škole v Brne (1929-1932) a následne na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (1932-1937). V období rokov 1938-1939 absolvoval študijný pobyt v Paríži na l´Ecole des Beaux Arts.

Po návrate domov sa bezprostredne zapojil do kultúrneho života v Bratislave. Od roku 1940 pôsobil ako pedagóg na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) a v roku 1949 stál pri zrode Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU), ako aj pri založení Slovenskej národnej galérie (SNG). Na VŠVU pôsobil v rokoch 1955 až 1959 ako rektor.

Obdobie normalizácie

Spoločenská angažovanosť v období Pražskej jari postihla v normalizačnom období aj Jozefa Kostku. Sovietske tanky a invázia do Československa v roku 1968 zmarili nádeje na slobodný vývoj a v roku 1973 musel Vysokú školu výtvarných umení opustiť. Pritom práve koncom šesťdesiatych rokov sa nachádzal na vrchole svojich tvorivých síl, keď v roku 1967 získal titul národný umelec.

Pamätník Sovietskej armády "Víťazstvo" na námestí E. Suchoňa v Bratislave
Pamätník Sovietskej armády „Víťazstvo“ na námestí E. Suchoňa v Bratislave.Foto: commons.wikimedia.org
Foto: commons.wikimedia.org

Jozef Kostka priniesol na Slovensko impulzy českej sochárskej školy 20. storočia, ale aj francúzskeho sochárstva od Auguste Rodina po Aristida Maillola. Jeho  „živé“ sochy, ktoré zostúpili z piedestálu statických pomníkov, prijala mladá básnická generácia s nadšením. Poet Rudolf Fabry ich nazval „básnickými sochami – sochárskymi básňami“.

Rané plastiky Jozefa Kostku Dievča s drapériou (1939), Poézia (1939-42), Noc (1940), Sen (1941-42), Rok štyridsiaty štvrtý (1944) patria do zlatého fondu slovenského moderného sochárstva.

Medzinárodný úspech

V povojnovom období sa zapojil do monumentálnej pomníkovej tvorby s tematikou Slovenského národného povstania (SNP). Jeho súsošie Obranci (Pomník SNP) v Partizánskom patrí k najlepším realizáciám pomníkovej tvorby tohto obdobia na Slovensku.

Pomník SNP v Partizánskom.
Pomník SNP v Partizánskom.Foto: commons.wikimedia.org
Foto: commons.wikimedia.org

V roku 1957 sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v brazílskom Sao Paulo, o rok neskôr ho na svetovej výstave v Bruseli odmenili za reliéf Na brehu rieky striebornou medailou a v tom istom roku 1958 sa zúčastnil na bienále v Benátkach.

Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne 1963 či plastiky Slovenská jar – pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1964. V rokoch 1966 až 1968 podnikol študijné cesty do Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska.

Súsošie Vďaka na bratislavskom Slavíne.
Súsošie Vďaka na bratislavskom Slavíne.Foto: commons.wikimedia.org
Foto: commons.wikimedia.org

Dielo Jozefa Kostku bolo rehabilitované v osemdesiatych rokoch, keď mu Národná galéria v Prahe usporiadala v roku 1983 výstavu v Letohrádku na Pražskom hrade a v roku 1987 Slovenská národná galéria pri príležitosti 75. výročia narodenia umelca.

Nositeľ viacerých ocenení a uznaní, vynikajúci slovenský sochár a pedagóg, ktorý vychoval niekoľko generácií slovenských sochárov, zomrel 30. septembra 1996 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko