Správy STVR

Muž jej sľuboval zisk z investovania do kryptomien, ženu presvedčil, aby mu odovzdala mobil aj platobnú kartu.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Neznámy muž kontaktoval ženu v pondelok (2. 11.) predpoludním.

Tvrdil jej, že na investičnej platforme má mať uložených 12 400 eur. Aby jej investícia mohla ďalej „pracovať“, potreboval jej údajne pomôcť s prevodom peňazí na bankový účet. Poslal jej preto odkaz na neznámu aplikáciu a následne ju presvedčil, že na vybavenie prevodu potrebuje jej mobilný telefón a platobnú kartu.

„Tieto predmety odovzdala kuriérke, ktorá po vyslovení dohodnutého hesla prevzala obálku s mobilom a platobnou kartou. Na oplátku jej odovzdala iný mobilný telefón, cez ktorý poškodená pokračovala v komunikácii s údajným pracovníkom investičnej platformy,“ priblížila Šemetková.

Medzitým však neznámy páchateľ získal prístup do jej internetbankingu a bez jej vedomia vykonal z jej sporiaceho účtu viaceré prevody v celkovej sume 58 700 eur. (TASR)

Ich stretnutie je podľa Kyjeva kľúčové na dosiahnutie pokroku.

Spojené štáty a Rusko už skôr potvrdili, že zástupcovia Kyjeva, Moskvy a Washingtonu absolvujú spoločné stretnutie od 10. do 11. novembra v Abú Zabí. „Spoliehame sa na to, že tento formát a naše ďalšie diplomatické kroky otvoria cestu k trojstrannému formátu na úrovni lídrov,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok (3. 11.) novinárom v Berlíne.

Kyjev opakovane zdôrazňuje, že stretnutie ruskej a ukrajinskej hlavy štátu je kľúčové pre dosiahnutie pokroku v mierovom úsilí.

„Nepozývame Putina do Kyjeva. V prvom rade, oni v roku 2022 tiež prišli bez pozvania, a zároveň nemá zmysel pozvať Putina do Kyjeva, pretože nepríde,“ povedal Zelenskyj a túto myšlienku označil za „deštruktívnu“. „Rovnako ako pozvanie do Moskvy, čo Rusko urobilo, je deštruktívne. Je to jednoducho pľuvanec do tváre celému svetu, ktorý chce, aby vojna skončila,“ povedal Zelenskyj.

Prvým krokom k deeskalácii je prímerie, podotkol. „Prepáčte mi, ale prímerie sa môže uzavrieť aj bez stretnutí,“ skonštatoval.

Termíny najnovšieho kola rokovaní boli oznámené niekoľko hodín po tom, čo ruské útoky zasiahli distribučné centrum humanitárnej pomoci v ukrajinskej dedine Komyšuvacha. Zahynulo tam najmenej 33 ľudí.

„Požiadali sme Rusko, aby predĺžilo a rozšírilo prímerie, ktoré umožnilo evakuáciu osôb z Olešiek,“ povedal ukrajinský líder. Platilo pre mesto a široké okolie v Chersonskej oblasti od rána 27. októbra do večera 1. novembra.

„Ale ako odpoveď sme dostali práve toto – takýto útok. Nové ostreľovanie, nové útoky, nové zabíjanie,“ zdôraznil Zelenskyj.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že zatiaľ nevidel žiadne náznaky, že by sa Rusko naozaj chcelo zapojiť do rokovaní o ukončení vojny. „Je dôležité, aby sa Rusko konečne a vážne zapojilo do rokovaní o prímerí a následnej mierovej dohode,“ povedal Merz po boku Zelenského v Berlíne. (TASR, AFP)

Demonštranti sa zišli aj v iných mestách, nesúhlasia s rušením koncesionárskych poplatkov.

Dav podporovateľov verejnoprávnych ČT a ČRo zaplnil celé námestie od stanice metra Můstek až po sochu svätého Václava na znak nesúhlasu s rušením koncesionárskych poplatkov a vyslovil sa za zachovanie ich nezávislosti.

Informovali o tom iDnes.cz a Novinky.cz. Zhromaždenie organizuje iniciatíva Veřejnoprávně. Dav protestujúcich prešiel ulicami mesta od sídiel ČT na Kavčích horách a sídla ČRo na Vinohradoch. Na Václavské námestie demonštranti dorazili krátko po 16.00 h. Dav potom spoločne odpočítaval začiatok akcie o 16.36 h, nasledoval silný potlesk, pískanie a zvonenie kľúčmi.

Čas začiatku akcie poukazuje na nočné hlasovanie (4.36 h) o zmene financovania médií verejnej služby v Poslaneckej snemovni minulú sobotu. „Chceme nezávislosť verejnoprávnych médií pre všetkých, či už nám bude vláda vyhovovať, alebo nie,“ povedal pred zaplneným námestím herec a režisér filmu Vlny Jiří Mádl.

Medzi rečníkmi bola aj vedúca Katedry žurnalistiky na Univerzite Karlovej Alice Němcová Tejkalová. Na čele popoludňajšieho sprievodu kráčali moderátori, reportéri a ďalší zamestnanci verejnoprávnych médií. Niesli transparenty so sloganmi: „Nie štátnym médiám“, „Bábkovú televíziu ani rozhlas nechceme“, „Večerníček by tiež štrajkoval“ alebo „ČT patrí ľuďom“.

Ľudia prišli vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou financovania verejnoprávnych médií aj v ďalších českých mestách. Zhruba desaťtisíc demonštrantov sa zišlo v Brne a ďalšie protestné akcie sa konali v Ostrave, Olomouci, Kutnej Hore alebo Českých Budějoviciach.

Pracovníci ČT a ČRo vstúpili v utorok (3. 11.) o polnoci do 24-hodinového štrajku. Fungujú iba v obmedzenom režime, na stanici ČT24 vysielajú len krátke päťminútové správy dvakrát za hodinu, ktoré moderátori oblečení v čiernom čítajú z papiera. Zvyšný vysielací čas vypĺňajú archívne programy.

Obmedzené sú aj spravodajské weby a aplikácie oboch médií, podcasty Českého rozhlasu v utorok nevyšli. Zmeny vo vysielaní sa okrem detských týkajú všetkých staníc.

Celodenný štrajk je reakciou na kroky vládnej koalície premiéra Andreja Babiša, ktorej poslanci 23. októbra v prvom čítaní odhlasovali návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Stalo sa to v sobotu nadránom o 4.36 h, čo podľa zástupcov iniciatívy Veřejnoprávně posilňuje obavy, že politici chcú médiá ovládnuť.

Obávajú sa ekonomickej závislosti na politickej moci, čoho dôsledkom by podľa nich mohlo byť ohrozenie kritického spravodajstva či nezávislej tvorby. Požadujú, aby koalícia návrh stiahla a začala transparentnú diskusiu o financovaní s odborníkmi. (TASR)

Policajti zaistili strelnú zbraň. (TASR)

Tiež ponúka jednorazovú finančnú odmenu v januári.

Vyjednávači Odborového združenia železničiarov (OZŽ) v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) v ďalšom kole kolektívneho vyjednávania v utorok (3. 11.) predložili protinávrh na zvýšenie tarifných miezd o desať percent od 1. januára 2027. Informovali o tom na sociálnej sieti vyjednávači OZŽ v ŽSR s tým, že hlavnou témou rokovania bol návrh na zvýšenie tarifných miezd.

„Zamestnávateľ zotrval na svojom pôvodnom návrhu zvýšenia tarifných tried o päť percent od 1. júla 2027 a ponuke jednorazovej finančnej odmeny vo výške 200 eur v januári 2027. Táto ponuka je podmienená úpravou aj ďalších ustanovení kolektívnej zmluvy, pri ktorých sa podarí dosiahnuť vzájomnú dohodu,“ priblížili odborári.

Vedenie ŽSR svoj návrh predložilo na predošlom stretnutí so zástupcami OZŽ 22. októbra. V záujme hľadania prijateľného kompromisu sa podľa odborového združenia obe strany dohodli na pracovnom stretnutí mimo kolektívneho vyjednávania, na ktorom sa pokúsia nájsť spoločnú zhodu v jednotlivých bodoch kolektívnej zmluvy.

„Veríme, že konštruktívny priebeh ďalších rokovaní prispeje k posunu v kolektívnom vyjednávaní a k predloženiu novej, výhodnejšej ponuky zamestnávateľa v oblasti rastu tarifných miezd,“ dodali vyjednávači OZŽ. Podľa nich budú aj naďalej presadzovať oprávnené požiadavky zamestnancov s cieľom dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre všetkých zamestnancov ŽSR. (TASR)

Na mieste zasahuje polícia.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Ubezpečila, že obyvateľom nebezpečenstvo nehrozí. Úsek Tomášikovej ulice medzi Trnavskou a Vajnorskou je však uzavretý. (TASR)

Uviedol, že krajinu napravil prostredníctvom tvrdého postupu voči prisťahovalcom, vojny proti Iránu a colnej politiky.

V USA sa v utorok (3. 11.) dopoludnia začali voľby nazývané midterm elections, ktoré sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta.

„Musíme zaistiť, aby Amerika zostala veľkou. Teraz sme veľkí. Pred dvoma rokmi sme boli strašní,“ povedal Trump v rozhovore odvysielanom televíziou Fox News. „Boli sme terčom posmechu po celom svete. Lídri iných krajín nás nebrali vážne. Považovali nás za hlupákov, ale teraz sme na vrchole. Sme najvplyvnejšia krajina na svete. Všetci nás rešpektujú,“ vyhlásil.

Počas svojho druhého funkčného obdobia Trump výrazne znížil počet migrantov prekračujúcich americkú hranicu z Mexika a začal vojnu proti Iránu, čo spôsobilo prudký nárast cien pohonných hmôt, pripomína agentúra AFP.

„Keď som prevzal úrad, hranica bola otvorená. Prúdili k nám milióny a milióny ľudí, medzi nimi mnohí zločinci a vrahovia,“ poznamenal šéf Bieleho domu. „Problém s infláciou je vyriešený a čo sa týka Hormuzského prielivu, vďaka námornej blokáde máme nad ním úplnú kontrolu. Všetko ide hladko. Automobilky sa sem hrnú, lebo nechcú platiť clá,“ povedal.

Podľa predvolebných prieskumov vzhľadom na doterajšiu politiku prezidenta Trumpa majú demokrati v utorňajších voľbách výraznú výhodu a na úkor republikánov sú favoritmi na získanie väčšiny v obidvoch komorách Kongresu. (TASR, AFP)

Ursula von der Leyenová zároveň upozornila na riziko opätovného vyhrotenia konfliktu na Blízkom východe.

Informoval o tom portál Rapporteur. Podľa predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej prudký nárast cien ropy a zemného plynu po vypuknutí vojny medzi USA a Iránom poukazuje na potrebu znižovania závislosti EÚ od fosílnych palív.

Pred americko-izraelským útokom na Irán koncom februára prechádzala Hormuzským prielivom približne pätina svetovej námornej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Teherán následne túto strategickú vodnú cestu fakticky uzavrel a začal útočiť na energetickú infraštruktúru susedných krajín.

„Od uzavretia Hormuzského prielivu zaplatila Európa za dovážané fosílne palivá o 127 miliárd eur viac bez toho, aby získala čo i len jednu molekulu energie navyše,“ uviedla von der Leyenová. Dodala, že dovoz ropy a plynu so sebou prináša aj riziko prenášania cenových šokov a kríz.

Jej vyjadrenia zazneli po pondelkovom (3. 11.) útoku USA na iránsky ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v Hormuzskom prielive. Washington operáciu označil za „obranné opatrenie“ na ochranu amerických vojenských kapacít v regióne.

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pohrozili obnovením útokov na Irán po utorkových (3. 11.) voľbách do Kongresu v USA. Trump však v pondelok poprel, že by zvažoval útok na Teherán po hlasovaní.

Očakáva sa, že Republikánska strana v nich môže stratiť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a prípadne aj Senátom v prospech demokratov. Jedným z dôvodov je nespokojnosť voličov s prudkým rastom cien energií.

Na hospodárske dôsledky vojny pre Európu nedávno upozornil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho podniky a spotrebitelia v Európe zaplatili v dôsledku zdraženia energií viac ako 100 miliárd eur navyše. Aj preto má podľa neho Európa ekonomický záujem na čo najrýchlejšom ukončení konfliktu. (TASR)

Viac ako 57 miliónov ľudí odovzdalo svoj hlas v rámci predčasného hlasovania. Volebný deň sleduje vo Washingtone redaktor STVR Filip Jackuliak.

Morvayová podľahla v utorkovom zápase šiestej nasadenej Poline Kudermetovovej z Uzbekistanu v troch setoch 3:6, 6:4 a 1:6.

Šramková prehrala s nenasadenou Japonkou Mojukou Učijamovou 3:6 a 2:6.

Dvadsaťpäťročná Morvayová sa dostala do hlavného pavúka napriek prehre vo finále kvalifikácie ako lucky loser. Zo súťaže totiž odstúpila Britka Harriet Dartová. (TASR)