Správy STVR

Svoj postoj vyjadril výkonný riaditeľ Rakúskeho zväzu ľadového hokeja (ÖEHV) Alexander Helwig.

„Naša pozícia je relatívne jasná. Pokiaľ prebieha vojna, tak kategoricky odmietame účasť Ruska na medzinárodných hokejových turnajoch. Samozrejme, je možnosťou, že spoločne budeme bojkotovať zápas s Ruskom. Za súčasného stavu však určite nebudeme hrať proti Rusku. Do mája sa však môžu veci zmeniť,“ uviedol Helwig v relácii rakúskej verejnoprávnej televízie ORF.

Športový arbitrážny súd (CAS) minulý týždeň rozhodol, že Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) musí obnoviť členstvo ruských tímov, počnúc juniorskými majstrovstvami sveta, ktoré sa odohrajú na prelome rokov v Kanade. K bojkotu zápasoch proti Rusku sa zatiaľ pridalo Nórsko, Švédsko, Dánsko a Česko.

Otázne je, či sa budúcoročný svetový šampionát odohrá podľa plánu. Nemecký hokejový zväz (DEB) totiž nevylúčil, že sa vzdá organizácie turnaja, ak sa na ňom predstavia Rusi.

Predseda predstavenstva DEB Frank H. Lutz upozornil predovšetkým na možné ekonomické a bezpečnostné dôsledky účasti Ruska. Na rozhodnutie CAS reagovali negatívne aj viacerí veľkí sponzori a partneri majstrovstiev aj samotnej IIHF.

Dotknuté sú aj ďalšie turnaje. Fínske mesto Turku uviedlo, že nebude spoluorganizovať budúcoročné majstrovstvá sveta juniorov, ak sa ich zúčastní Rusko. Česká vláda by mohla zakázať ruským hráčkam vstup na MS žien do 18 rokov, ktoré sa tam uskutočnia v januári. MS žien, ktoré sa tento týždeň začínajú v Dánsku, nie sú rozhodnutím CAS ovplyvnené a uskutočnia sa bez Ruska.

Kanadský premiér Mark Carney prisľúbil, že Rusko sa nezúčastní na juniorských majstrovstvách sveta, ktoré hostia na prelome rokov kanadské mestá Edmonton a Red Deer.

Carney v rozhovore na summite v Antigue a Barbude jasne vyjadril svoj postoj, že ruská agresia na Ukrajine, a podpora zo strany Bieloruska budú dôvodom, prečo sa tieto krajiny nezúčastnia turnaja. (TASR)

Tempo rastu bolo najnižšie od začiatku roku 2026.

Vplyvom obojsmerného pohybu cien tovarov a služieb dosiahla medzimesačná inflácia nulovú hodnotu. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Ceny medzimesačne vzrástli v agregáte priemyselné tovary bez energií o 0,4 percenta, energie o 0,4 percenta a potraviny s alkoholom a tabakom zhodne o 0,4 percenta. Naopak, ceny služieb podľa rýchleho odhadu v októbri klesli o 0,8 percenta.

Medziročne sa podľa rýchleho odhadu zvýšili ceny priemyselných tovarov bez energií o 2,6 percenta, energií o 14,7 percenta a služieb o 3,0 percenta. Nižšie ceny v medziročnom porovnaní boli v agregáte potraviny s alkoholom a tabakom o 1,9 percenta.

Plány vládnej koalície ANO, SPD a Motoristov však nemení.

Svoj program splní, zruší poplatky pre občanov a firmy, povedal dnes novinárom pred odletom na rokovanie s poľským premiérom Donaldom Tuskom do Varšavy.

Demonštrácie považuje za právo občanov. Spomenul, že sledoval utorkové obmedzené vysielanie ČT, ktoré bolo podľa neho zaujímavé, a vyzdvihol archívne relácie o výstavbe metra či panelových domov.

Zamestnanci ČT a ČRo štrajkovali kvôli plánu vlády presunúť financovanie z koncesionárskych poplatkov do štátneho rozpočtu, čo podľa nich môže ovplyvniť nezávislosť a stabilitu oboch verejnoprávnych médií.

Rádio aj televízia namiesto živého vysielania celý deň vysielali prevažne archívne relácie, zatiaľ čo spravodajstvo týkajúce sa politického diania, kultúry, športu či počasia obmedzili na základné informácie.

Poobede sa na podporu verejnoprávnych médií konali zhromaždenia na pražskom Václavskom námestí, v centre Brna, Ostravy aj v ďalších väčších mestách. K protestu sa pridali vysokoškolskí študenti, divadlá a ďalšie inštitúcie po celej republike.

Cez víkend Babiš pripustil, že o konkrétnej podobe financovania verejnoprávnych médií sa ešte bude diskutovať. Obmedzenie nezávislosti médií podľa neho nehrozí. Argumenty štrajkujúcich už skôr odmietol aj minister kultúry Oto Klempíř.

Vládna koalícia napriek odporu opozície presadila návrh v prvom čítaní v Poslaneckej snemovni v sobotu 24. októbra o 4.36 h. Nezvyčajný čas schválenia sa stal symbolom následných protestov verejnosti.

Predstavitelia vlády argumentujú tým, že systém poplatkov platených občanmi je v Európe menšinový. Platí sa v desiatich krajinách, jedenásť ich už skôr zrušilo a ostatné mali iné spôsoby financovania.

Podľa organizátorov sa do štrajku zapojilo 1 376 zamestnancov a externistov Českého rozhlasu a 2 257 zamestnancov a spolupracovníkov Českej televízie. Televízia zamestnáva okolo 2 900 ľudí, rozhlas asi 1 380. (ČTK)

Stalo sa tak po tom, ako aktivisti a desiatky členov Kongresu varovali, že životy týchto ľudí by boli v ohrození.

Platnosť nariadenia federálnej sudkyne Valerie Caproniovej vyprší v sobotu, pričom do tohto termínu sa žiadne deportácie neplánujú.

V liste, ktorý inicioval kalifornský demokratický kongresman Scott Peters a podpísalo ho 65 ďalších členov Snemovne reprezentantov a Senátu, sa uvádza, že sú „mimoriadne znepokojení tým, že deportácie zraniteľných ľudí“ by ich vystavilo „prenasledovaniu, mučeniu alebo dokonca smrti“.

List poslali v pondelok ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi a ministrovi vnútornej bezpečnosti Markwaynovi Mullinovi.

Organizácie na ochranu práv imigrantov tiež varovali, že deportované osoby by mohli prenasledované úradmi pod vedením vládnuceho afganského radikálneho hnutia Taliban. Tisíce Afgancov utiekli z krajiny s obavami o vlastný život po tom, ako pomáhali americkej armáde a humanitárnym organizáciám.

Právny zástupca americkej vlády na utorňajšom súdnom pojednávaní uviedol, že Christopher George, zástupca riaditeľa pre presadzovanie imigračných predpisov a deportácie v rámci Imigračného a colného úradu (ICE), potvrdil, že úrad „nemá naplánované ani potvrdené žiadne charterové ani komerčné lety na účely deportácie afganských občanov“ do Afganistanu alebo Pakistanu, „a to minimálne do konca tohto týždňa“. Vláda zároveň uviedla, že ICE si takéto lety rezervuje niekoľko týždňov vopred. (TASR, AP)

Európska komisia reaguje na sériu kybernetických útokov na európske supermarkety. Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00:

Koncom októbra tohto roka spracoval návrh na podanie obžaloby na obvineného pre trestný čin prijímania úplatku.

Informoval o tom hovorca PPZ Roman Hájek. Obvinený požadoval úplatok dvakrát, pričom dokopy malo ísť o 310-tisíc eur.

„O prípadoch sme informovali už v roku 2022. Po vykonaní potrebných procesných úkonov vyšetrovateľ vyšetrovanie oboch skutkov ukončil a predložil prokurátorovi návrh na podanie obžaloby,“ priblížil Hájek s tým, že o ďalšom postupe a prípadnom podaní obžaloby rozhodne prokurátor. Dodal, že viac informácií zo strany polície v súčasnosti nie je možné uviesť.

Ako doplnil, v prvom prípade mal obvinený požadovať úplatok vo výške 240-tisíc eur za schválenie a uzatvorenie nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu. Suma sa podľa Hájeka mala vypočítavať podľa sadzby 200 eur za hektár. Doplnil, že po schválení žiadosti radou fondu mu malo byť prostredníctvom sprostredkovateľov odovzdaných 120-tisíc eur.

V druhom prípade mal podľa hovorcu obvinený prisľúbiť zabezpečenie predaja pozemkov a prenájmu ďalších poľnohospodárskych plôch výmenou za úplatok 70-tisíc eur. Z tejto sumy mu podľa Hájeka malo byť prostredníctvom sprostredkovateľov následne poskytnutých 22-tisíc eur. (TASR)

Ten bol zakladateľom bratislavskej skupiny sýkorovcov.

Potvrdil to hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. „Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí dňa 3. novembra rozhodol tak, že sa odvolanie Generálnej prokuratúry SR podané proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2023 ako nedôvodné zamieta. Rozsudok je právoplatný,“ spresnil Adamčiak.

Okresný súd Bratislava I v marci 2023 oslobodil obžalovaných spod obžaloby. Vykonaným dokazovaním nebolo podľa súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustili žalovaného skutku. O odvolaní prokurátorky rozhodol v utorok krajský súd.

Okrem údajného bývalého bosa nitrianskeho podsvetia Ľuboša Ferusa čelili v prípade obžalobe aj Marek Ľupták, Milan Majtán a Richard Benčič, prezývaný tiež Kofola. Vinu odmietli. K Sýkorovej vražde došlo vo februári 1997 na parkovisku hotela na Bajkalskej ulici v Bratislave. (TASR)

To však odmietol, a neskôr sa vraj preto stal cieľom intenzívneho policajného sledovania.

Orbán na sociálnej sieti Facebook zverejnil vyhlásenie spolu s dokumentmi tajnej služby z roku 1982 a z konca 80. rokov. Urobil tak predtým, ako maďarská vláda v stredu začne so sprístupňovaním archívov tajnej polície z komunistickej éry.

„Na začiatku mojej vojenskej služby sa ma pokúsili získať na spoluprácu, ale odmietol som, takže tento pokus bol neúspešný,“ napísal bývalý maďarský premiér. „Neskôr som bol spolu s manželkou a kolegami z opozície pod neustálym dohľadom. Všetci sme boli cieľom tajných vyšetrovaní vedených štátnou stranou,“ dodal.

Dokumenty podľa Orbána odhalili, že „na nás nasadili informátorov a odpočúvacie zariadenia nainštalovali na našich pracoviskách, v domácnostiach, a dokonca aj v spálňach“.

Sprístupnenie archívov tajnej polície je podľa agentúry Reuters súčasťou záväzku premiéra Pétera Magyara umožniť Maďarom nahliadnuť do dokumentov a vysporiadať sa s totalitnou minulosťou krajiny.

Doteraz k nim mali prístup len výskumníci, pričom bežní občania mali možnosť požiadať o prístup len k vlastným alebo k záznamom blízkych rodinných príslušníkov.

V rokoch 1956 až 1989 evidovali v Maďarsku približne 55-tisíc tajných spolupracovníkov. (TASR, Reuters)

Na programe majú aj zmeny v Trestnom poriadku týkajúce sa spolupracujúcich obvinených.

Viac informácií v Ranných správach priniesla redaktorka Monika Hajko:

Podľa slov otca 24-ročnej bežkyne ochorela na rabdomyolýzu.

Ide o zriedkavé ochorenie, pri ktorom sa počas fyzickej námahy môžu rozpadávať svaly a otráviť telo.

Dvadsaťštyriročná bežkyňa bežala maratón prvýkrát v živote, jej ambíciou bolo touto aktivitou vyzbierať peniaze na liečbu Parkinsonovej choroby na počesť jej dedka.

Ku kolapsu prišlo podľa agentúry AP necelé štyri kilometre pred cieľom. Bývalá hráčka pozemného hokeja bola v kritickom stave po prevoze do nemocnice, kde sa jej život napokon nepodarilo zachrániť. (TASR)