Správy STVR

AFC pritom v auguste kritizovala kroky Infantina.

A v spoločnom vyhlásení s Európskou futbalovou úniou (UEFA) a Konfederáciou severoamerického, stredoamerického a karibského futbalu (CONCACAF) sa podpísala pod vyhlásenie, že „futbal nepatrí žiadnemu jednotlivcovi“.

Riadiaci orgán ázijského futbalu svoj postoj zmenil, o čom informoval jeho prezident Salman bin Ibrahim Al Khalifa. „Potvrdzujeme náš plný záväzok podporovať vás a vaše vedenie, keď sa uchádzate o nové funkčné obdobie ako prezident FIFA,“ adresoval Al Khalifa slová Infantinovi na mimoriadnom kongrese konfederácie v Tokiu a pred členmi objal 56-ročného švajčiarskeho funkcionára.

AFC má 47 členských konfederácií a aj keby sa všetci členovia neriadili pokynmi šejka a prezidenta AFC, hlasy by mohli byť kľúčové na zabezpečenie štvrtého mandátu za sebou pre Infantina. Šéf FIFA minulý týždeň v Zürichu pred 37-člennou riadiacou radou FIFA ako jej predseda priznal „chyby“, ktorých sa dopustil v predošlých mesiacoch.

Šejk Al Khalifa vo svojom prejave spomenul nezhody s Infantinom, podrobnosti však obišiel. „Gianni, chcem to ujasniť. Áno, v minulosti sme mali niektoré problémy, o ktorých sme hovorili. Tieto dve veci však nespájame dokopy. Myslím si, že počas našich stretnutí v Zürichu v uplynulých dňoch si dal jasne najavo, že medzi nami panuje skutočné porozumenie,“ doplnil šéf AFC.

Infantino bol pod paľbou kritika od svetového šampionátu v USA, Kanade a Mexiku. Šéf FIFA mal v úmysle vytvoriť novú dcérsku spoločnosť FFE (FIFA Forward Enterprise) pre riadenie vrcholných podujatí ako MS a MS klubov a predať časť marketingových práv súkromným investorom.

Podiel ponúkala aj všetkým členom FIFA. Okrem toho rozmýšľala o rozšírení počtu účastníkov MS na 64 tímov. Tieto kroky kritizovali viaceré organizácie, funkcionári a súťaže. UEFA dokonca pohrozila bojkotom MS a ďalších súťaží v prípade zrealizovania plánov FIFA. Medzi kritikmi bola aj AFC, ktorá teraz svoj postoj zmenila a poskytla Infantinovi podporu vo voľbách v marci budúceho roka. (TASR)

Dôvodom je obava, že by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Akciu Finisher 2 policajti vykonali v Martine a obci Bystrička. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

Vyšetrovateľ Národnej protidrogovej jednotky po akcii vzniesol obvinenie dvom mužom vo veku 34 a 25 rokov pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou.

„Na základe výsledkov znaleckého skúmania a zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ vzniesol obvinenie aj voči tretiemu, 24-ročnému mužovi, a to za neoprávnené prechovávanie omamnej a psychotropnej látky,“ uviedol Hájek.

Doplnil, že voči všetkým trom obvineným vyšetrovateľ spracoval podnet na ich vzatie do väzby. „Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin sa s podnetom stotožnil a podal návrh na vzatie obvinených do väzby, ktorému súd vyhovel. V prípade preukázania viny hrozí tretiemu obvinenému trest odňatia slobody na jeden až šesť rokov,“ dodal Hájek s tým, že vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje a polícia vykonáva potrebné procesné úkony s cieľom objasniť všetky jeho okolnosti.(TASR)

Aktualizované: 9.17 h

Vyplýva to zo správy Inštitútu pre migračnú politiku.

Len 20 percent zo všetkých deportácií počas uvedeného obdobia sa týkalo osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, tvrdí americký think-tank. Spomedzi deportovaných prisťahovalcov, ktorí žili v USA najmenej dva roky, nemalo 71 percent záznam o odsúdení za trestný čin.

Na základe správy je celkový počet deportácií v porovnaní s administratívou exprezidenta Joea Bidena a prvým funkčným obdobím Trumpa medziročne vyšší, no stále je tento počet výrazne pod úrovňou, ktorá bola bežná začiatkom tohto storočia.

Približne 59 percent (580-tisíc prípadov) z celkového počtu deportácií počas Trumpovho druhého obdobia v úrade tvorili nútené vyhostenia. Ďalších 30 percent (300-tisíc) boli návraty v rámci presadzovania imigračných predpisov a 11 percent (110-tisíc) predstavovalo administratívne návraty.

Prezident tvrdí, že cieľom sprísnenia imigračnej politiky a deportácií je zvýšiť bezpečnosť v USA.

Tieto represívne opatrenia podľa obhajcov ľudských práv porušujú právo na riadny súdny proces a slobodu prejavu. Zároveň vytvorili nebezpečné prostredie, najmä pre etnické menšiny, ktoré majú obavy z rasového profilovania.

Ministerstvo vnútra v utorok uviedlo, že Trumpova administratíva zrušila viac než 300.000 víz počas druhého funkčného obdobia prezidenta. Týkalo sa to najmä propalestínskych demonštrantov protestujúcich proti útokom Izraela na Pásmo Gazy, ako aj cudzincov pre komentáre na sociálnych sieťach týkajúce sa vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Snahy Trumpovej vlády o deportácie viedli k viacerým právnym sporom, ktoré sa skončili s rôznymi výsledkami, pripomína Reuters. (TASR, Reuters)

Cieľom je zabrániť „náhodným stretom“ v pohraničí.

Ministerstvo obrany uviedlo, že medzi oboma štátmi pretrvávajú rozdielne názory na vojenskú demarkačnú líniu, ktorá ich oddeľuje a tvorí faktickú pozemnú hranicu medzi nimi v demilitarizovanom pásme pozdĺž 38. rovnobežky.

Rozhovory by sa preto mali zamerať na „spoločné overenie“ polohy línie, obnovenie vojenského komunikačného spojenia a na opatrenia, ktoré by zabránili náhodným stretom pozdĺž hranice.

V prípade potreby by boli možné aj trojstranné rokovania za účasti Veliteľstva síl OSN (UNC), ktoré presadzuje dohodu o prímerí upravujúcu pohraničnú oblasť. Konkrétne dátumy a miesto by podľa rezortu mali byť predmetom diskusie. Južná Kórea verí, že KĽDR na návrh zareaguje pozitívne.

Medzi Soulom a Pchjongjang prudko vzrástlo napätie, keď Južná Kórea po spoločnom vyšetrovaní s UNC obvinila svojho severného suseda, že umiestil míny v demilitarizovanej zóne, ktoré v septembri vybuchli a zranili troch jej vojakov.

KĽDR tieto tvrdenia odmieta a rovnako tak aj požiadavku na oficiálne ospravedlnenie sa. Sestra severokórejského vodcu Kim Jo-čong vyhlásila, že Pchjongjang presunul nové vojenské jednotky do „palebných pozícií“ pozdĺž spoločnej hranice a do konca októbra plánuje obnoviť vysielanie prostredníctvom reproduktorov určených na psychologickú vojnu proti Soulu. (TASR, AFP)

Terčom úderov sa stala aj tepelná elektráreň, čo si vyžiadalo prerušenie výroby energie, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť DTEK.

Rusko oznámilo útoky na ukrajinský prístav Vylkove, loď v Čiernom mori a železničné depo v Poltavskej oblasti.

Náčelník správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža na Telegrame napísal, že Rusko podniklo najmenej 20 dronových útokov na mesto Dnipro a okolie. V Dnipre bola poškodená civilná infraštruktúra, v meste Pavlohrad utrpeli zásahy súkromný dom a administratívna budova. Zranení boli najmenej dvaja ľudia.

Náčelník správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov uviedol, že masívny ruský dronový útok zasiahol ciele civilnej infraštruktúry v troch rôznych častiach mesta Sumy. Zásahy utrpeli aj obývané zóny mesta, zranení boli najmenej dvaja ľudia.

Ruské ministerstvo obrany na Telegrame napísalo, že ruské sily zasiahli nákladnú loď v Čiernom mori a niekoľko cieľov v prístave Vylkove, ako aj železničné depo, ktoré Ukrajina podľa Moskvy využívala na skladovanie vojenskej techniky.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi, strelami a raketami po celej krajine. Rusko v posledných týždňoch zosilnilo útoky na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru. (ČTK)

Opatrenie by mohlo začať platiť od januára budúceho roka. Grécko by sa tak mohlo stať prvou krajinou v Európskej únii, kde by takýto zákaz začal platiť.

Podobný zákaz schválil na konci júla francúzsky parlament. V polovici augusta však zákaz zamietla Ústavná rada, ktorá tvrdila, že išlo o neprimeraný zásah do slobody prejavu.

Podľa gréckych médií zákaz podporili poslanci vládnej strany Nová demokracia. Opozícia návrhu zákona vyčítala problematické aspekty ohľadom súkromia užívateľov.

Vek užívateľa sa podľa schváleného návrhu bude určovať podľa roku narodenia, a nie podľa dňa. Ak zákon začne platiť od prvého januára 2027, zákaz bude platiť pre ľudí narodených v roku 2013 a neskôr.

Grécka vláda bude chcieť od prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby zaviedli dôveryhodné systémy overovania veku užívateľov. Ponúkne im aj štátnu platformu. Kontroly sa spočiatku zamerajú na najväčšie siete, a síce Instagram, Facebook a TikTok. V prípade neplnenia zákona budú prevádzkovateľom hroziť vysoké pokuty. Rodinám, ktoré nedohliadnu na digitálne správanie svojich detí, postih hroziť nebude.

Vláda zákaz odôvodňuje tým, že chce deti ochrániť pred škodlivými vplyvmi sociálnych sietí. Podobne argumentujú aj ďalšie európske vlády, ktoré zákaz zvažujú. (ČTK, Reuters)

Urobili tak po streľbe, pri ktorej utrpelo zranenia najmenej päť ľudí, uviedla armáda.

Ozbrojené sily židovského štátu uviedli, že ich vojaci opätovali paľbu neďaleko mesta Hebron a zabili dvoch palestínskych ozbrojencov. Armáda následne prehľadávala okolie.

Vo videu nakrútenom na mieste incidentu, o ktorom informoval denník The Jerusalem Post, vojak hovorí, že útočníci strieľali viac ako 20 minút.

Záchranári informovali, že dve osoby sú v kritickom stave a traja ľudia utrpeli ľahké až stredne ťažké zranenia.

K incidentu došlo v čase zintenzívňujúceho sa napätia na Západnom brehu Jordánu, kde počas sezóny zberu olív izraelskí osadníci takmer denne útočia na Palestínčanov. V utorok sa v Izraeli uskutočnia parlamentné voľby. (TASR, Reuters, The Times of Israel)

Ďalších desať utrpelo zranenia.

Vo väzenskom zariadení Cotopaxi, južne od metropoly Quito, orgány oznámili úmrtie štyroch väzňov. Ďalšie štyri osoby zahynuli vo väzení Pichincha, ktoré sa nachádza priamo v hlavnom meste.

Úrady uviedli, že sa podarilo identifikovať ľudí, ktorí boli zodpovední za nepokoje. Budú prevezení do väznice s najvyšším stupňom stráženia El Encuentro. V tomto zariadení sú najnebezpečnejší zločinci krajiny.

Od roku 2021 zomrelo v ekvádorských väzniciach viac ako 500 trestancov. Niektoré zariadenia sú pod vojenskou kontrolou, no trpia obrovskou preplnenosťou a nedostatkom personálu. Navyše dlhodobo slúžia ako centrá pre drogové gangy, ktoré odtiaľ nariaďujú vraždy a vydieranie ľudí na slobode. (TASR, AFP)

Boli zamerané na prechod od socialistickej vlády zosadeného prezidenta Nicolása Madura k demokracii.

V poradí tretie kolo rokovaní „prinieslo konkrétne výsledky vrátane dohody o preskúmaní a úprave viacerých represívnych zákonov s cieľom rozšíriť politické a sociálne slobody a zaručiť účasť všetkých politických aktérov“, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA. Ocenilo aj pokrok v úsilí o „obnovu nezávislosti Najvyššieho súdu“.

Od začiatku rokovaní sa podľa ministerstva podarilo posilniť slobodu tlače, obnoviť prístup k viac ako 70 predtým zablokovaným webovým stránkam, „dosiahnuť dohodu o uvoľnení zlatých rezerv uložených v Bank of England (centrálna banka Británie, pozn. TASR) na pomoc pri odstraňovaní následkov zemetrasenia“ a pokročiť v úsilí o reformu represívneho zákona proti nenávisti.

Rozhovory s podporou USA sa začali v auguste. Washington je pod tlakom, aby zabezpečil demokratické voľby v tejto krajine po tom, ako americké sily 3. januára zadržali Madura a jeho manželku počas razie v metropole Caracas a následne ich odviezli do Spojených štátov. Tie vyzvali dočasnú prezidentku Delcy Rodriguezovú, aby rokovala s opozičnou delegáciou na čele s Dinorah Figuerovou.

Figuerová viedla politický blok, ktorý získal väčšinu v Národnom zhromaždení vo voľbách v roku 2015. Išlo o posledné parlamentné voľby, ktorých výsledky všeobecne uznalo aj medzinárodné spoločenstvo.

Opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier žijúca v exile Maria Corina Machadová bola z rokovaní vylúčená. Vo štvrtok preto protestovali v Caracase a ďalších mestách tisíce ľudí a požadovali jej návrat do krajiny. (TASR, AFP)

Maďarsko si pripomína 70 rokov od protikomunistickej revolúcie. Vypočujte si prehľad správ v Rádiožurnále.