Správy STVR

Na sieti X to napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Reagoval tak na americkú dohodu s Ruskom o dodávkach ruskej nafty na americký aj svetový trh. Podľa Zelenského dojednania len umožnia Rusku zabiť viac ľudí a spôsobiť väčšie škody. Ukrajina od februára 2022 čelí ruskej invázii.

„Mier nikdy nevzíde zo slabosti,“ varoval Zelenskyj s tým, že Rusko bude mať teraz voči Amerike menší rešpekt a spôsobí svetu len väčšie škody.

Ukrajinský prezident tiež zdôraznil, že voči Rusku treba tvrdosť a že treba uviesť do praxe odsúhlasené sankcie podľa amerického zákona, ktorý je odkazom zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Zmyslom balíka sankcií je dostať Rusko pod tlak, a tým ho prinútiť ukončiť vojnu.

Zelenskyj vo svojom príspevku tiež kritizoval nedávne rozhodnutie Európskej únie vyškrtnúť zo svojho sankčného zoznamu ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Už skôr ukrajinský prezident vyhlásil, že Európania týmto krokom urobili „strašnú chybu“.

Prezident Spojených štátov Donald Trump dnes oznámil, že sa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom dohodol na tom, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh vyše 300-tisíc ton nafty, v ďalších mesiacoch potom budú nasledovať ešte vyššie dodávky.

Putin následne vyhlásil, že Rusko je pripravené dodávať ropu a ropné produkty na americký a svetový trh. Dodávky podľa neho budú mať priaznivý vplyv na svetovú ekonomiku.

Trump v poslednom čase pripisuje zdražovanie pohonných hmôt ukrajinským útokom na ruské ropné rafinérie. Zároveň tvrdí, že za rast cien nie je zodpovedná medzi Američanmi nepopulárna vojna s Iránom, ktorú USA a Izrael začali na konci februára.

Kyjev údery na ruskej rafinérii obhajuje a uvádza, že sa týmto spôsobom snaží obmedziť schopnosť Moskvy financovať inváziu. Ukrajina opakuje, a Zelenskyj to uviedol tiež dnes, že je pripravená na symetrické upokojenie útokov na ruský energetický sektor, ak sa Rusko zachová rovnako. (ČTK)

Rokovania majú podľa skorších informácií pokračovať do soboty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že očakáva aj účasť zástupcov Francúzska, Británie, Nemecka, Európskej únie a NATO.

Zelenskyj doplnil, že so splnomocnencom prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom sa stretne ukrajinský tím, v ktorom bude okrem iného šéf jeho kancelárie Kyrylo Budanov, šéf vonkajšej rozviedky Rustom Umerov a hlavný vyjednávač Davyd Arachamija.

Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že Spojené štáty chcú oživiť snahy o ukončenie vojny a pokúsiť sa sprostredkovať nové kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by sa malo uskutočniť do konca októbra. Kremeľ minulý mesiac uviedol, že trojstranné rokovania o ukončení vojny by sa mohli uskutočniť v októbri.

Stretnutie sa koná v rovnaký deň, ako americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom prekvapivo oznámil, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh vyše 300-tisíc ton nafty, v ďalších mesiacoch potom budú nasledovať ešte vyššie dodávky.

Reuters predtým uviedol, že Witkoff a Kushner budú na pracovnej schôdzke s ukrajinskou stranou diskutovať o „nových nápadoch a návrhoch, ktoré americkí vyjednávači začali vypracovávať spoločne s Rusmi a Ukrajincami počas svojej nedávnej návštevy v regióne“.

Podľa portálu Axios je jedným z nápadov čiastočné prímerie, ktoré by zastavilo útoky proti energetickej infraštruktúre a lodiam prevážajúcim obilie. Ukrajina v minulosti prejavila ochotu k takémuto kroku, zatiaľ čo Rusko sa podľa Axiosu k myšlienke stavia neochotne.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 a napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni. Ruská armáda opakovane útočí na civilnú infraštruktúru aj iné nevojenské ciele. (ČTK, Reuters)

Uviedli jemenskí povstalci z radov Húsíovcov.

Deje sa tak deň po tom, čo títo rebeli zabili troch občanov pri úderoch na Saudskú Arábiu. Konflikt v Jemene zvyšuje nestabilitu v regióne a hrozí zatiahnutím ďalších krajín do bojov.

V uplynulom mesiaci bolo v Jemene v rámci pokračujúcej eskalácie zabitých najmenej sto detí, uviedol dnes podľa stanice Al-Džazíra zástupca OSN pre medzinárodne uznávanú jemenskú vládu.

Rijád podporuje ofenzívu tejto vlády s cieľom získať späť územia, ktoré v posledných týždňoch ovládli povstalci. Husíovci, ktorí majú podporu Iránu, zdôvodňujú útoky na Saudskú Arábiu práve jej podporou jemenských vládnych síl.

Saudská Arábia podľa regionálneho zdroja citovaného agentúrou AFP v súčasnosti nepristúpi na prímerie s Húsíovcami, kým jemenská vláda nezíska späť všetky stratené územia. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, AFP zároveň oznámil, že Rijád nehodlá ustúpiť tomu, čo považuje za „vojenské vydieranie“ zo strany povstalcov. (ČTK, AFP)

Išlo o reakciu na predchádzajúce dva útoky v poľských školách, ktoré sa odohrali tento týždeň počas dvoch dní.

Obavy vyvolali tiež zvesti o ďalších možných útokoch, ktoré sa objavili na internete. „V tomto ohľade nepripadá do úvahy žiadny kompromis – bezpečnosť mladých ľudí je prvoradá,“ povedal na tlačovej konferencii minister vnútra Marcin Kierwiński.

Ministerka školstva Barbara Nowacká uviedla, že bolo uzavretých 59 škôl, a to predovšetkým v Mazovskom vojvodstve, kde sa dva útoky stali tento týždeň.

Vicepremiér Krzysztof Gawkowski zároveň uviedol, že neexistujú žiadne dôkazy, že by útoky na školách boli súčasťou koordinovanej akcie či súviseli s internetovou výzvou.

Po stredajšom a štvrtkovom útoku sa na sociálnych sieťach rozšírili špekulácie, že išlo o súčasť internetovej výzvy. Na sociálnych sieťach sa šírili fotografie a videá, podľa ktorých malo dôjsť k ďalším útokom, vlna varovania získala dokonca označenie „krvavý piatok“, napísal portál Wirtualna Polska.

Polícia však dnes informovala, že nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by takáto výzva existovala. Vyzvala občanov, aby zachovali pokoj, nešírili neoverené správy a používali len dôveryhodné zdroje. Upozornila tiež, že ak sa niekto zámerne snaží vyvolať paniku, hrozí mu postih. Policajti zároveň ďalej hľadajú na internete informácie, ktoré by mohli svedčiť o hrozbe ďalšieho útoku.

V stredu 19-ročný študent strednej školy v Ostrolenke nožom zranil piatich spolužiakov, dvoch učiteľov a dvoch ďalších ľudí. Zranenia spôsobil aj sebe. Mal pritom batoh s podomácky vyrobeným výbušným zariadením.

Vo štvrtok na základnej škole neďaleko Wyszkowa, ktorý je od Ostrolenky vzdialený len niekoľko desiatok kilometrov, pätnásťročný bývalý žiak ostrým predmetom zranil školníčku, učiteľku a riaditeľa školy. Školníčka zomrela.

Medzi dnes zadržanými je napríklad trinásťročný tínedžer z Varšavy, ktorý v skupinovom čete triedy zverejnil fotografiu noža a vyhrážal sa ostatným žiakom, štrnásťročný chlapec, ktorý prišiel na školský pozemok s nožom a petardami alebo dvojica pätnásťročných chlapcov, ktorí zverejnili video s vyhrážkami zabitím, napísal Reuters.

Rozsah policajných opatrení a zatvorenia škôl len podčiarkujú šok v krajine, kde sú podobné incidenty veľmi zriedkavé, a zároveň ukázali, ako rýchlo môžu internetové fámy stupňovať strach, napísala agentúra Reuters. (ČTK, Reuters)

Oznámil to americký prezident Donald Trump.

Stalo sa tak podľa neho po „veľmi úspešnom“ rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Ďalších 500-tisíc ton dodá Rusko v novembri a bezprostredne potom ďalší milión ton. Okrem toho má Rusko v krátkom čase dodať tri milióny ton nafty v závislosti od stavu svojich rafinérií,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Podľa jeho slov majú tieto dodávky pomôcť zmierniť rastúce ceny energií, ktoré po vypuknutí vojny na Blízkom východe výrazne vzrástli.

Ministerstvo financií USA následne informovalo, že vydáva dočasnú licenciu umožňujúcu dodávky ruskej nafty na svetové trhy.

Oznámenie predstavuje obrat po rokoch tlaku Washingtonu na Moskvu v súvislosti s jej vojnou proti Ukrajine. Trump vo vyhlásení nespomenul americké sankcie ani ruskú vojnu proti Ukrajine. Zdôraznil však, že jeho hlavnou prioritou je znižovanie cien pre Američanov, najmä pre poľnohospodárov a vodičov nákladných vozidiel.

Trumpovej Republikánskej strane pred novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa konajú v polovici prezidentovho funkčného obdobia (tzv. midterms), hrozí strata väčšiny v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. To by mohlo posilniť kontrolu prezidentovej moci zo strany zákonodarného zboru. Voliči sa pritom obávajú najmä rastúcich životných nákladov.

Americký prezident zároveň minulý mesiac podpísal rozsiahly zákon o sankciách proti Rusku, ktorého cieľom je okrem iného obmedziť príjmy Moskvy z energetiky, ktoré pomáhajú financovať vojnu proti Ukrajine.

Zákon počíta so sankciami voči ruským predstaviteľom, bankám a takzvanej tieňovej flotile tankerov. Zakazuje tiež nové americké investície v Rusku a obchodovanie s jeho štátnym dlhom. Trumpovi okrem toho umožňuje uvaliť clá až do výšky sto percent na päť najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu. (TASR, AP, Reuters)

Tridsaťpäťročného muža zavalil pri ťažobných prácach strom, zraneniam na mieste podľahol.

Informovala o tom trnavská krajská polícia.

„Policajti prípad preverujú v súvislosti s trestným činom usmrtenia,“ spresnila polícia na sociálnej sieti. (TASR)

Odmietol pokusy o nátlak či vydieranie zo strany Madridu v súvislosti s migračnou krízou v Ceute z konca júla.

Španielsko podľa agentúry AFP predtým kritizovalo marocký prístup k migrácii. „Tvárou v tvár nezodpovedným vyhláseniam niektorých politických a mediálnych kruhov a ich zjavnému zneužitiu situácie tvrdíme, že partnerstvo je suverénnou voľbou a dobrovoľným záväzkom, ktorý nemôže byť predmetom žiadneho nátlaku, vyhrážok ani vydierania,“ vyhlásil marocký kráľ pri príležitosti začatia nového parlamentného zasadnutia.

„Maroko predloží svojim partnerom dokument, v ktorom bude načrtnutá strategická, jasná a praktická vízia, prinášajúca nové smerovanie zamerané na podporu spoločného rozvoja, hospodárskej konkurencieschopnosti a regionálnej stability,“ povedal kráľ.

Španielska vláda už dva mesiace čelí kritike, že nezabránila migračnej kríze v Ceute a že ju zle a pomaly rieši. Do Ceuty na konci júla nelegálne vniklo cez more a po súši z Maroka sedem až osem desiatok tisíc ľudí. Väčšina sa dobrovoľne vrátila v niekoľkých nasledujúcich dňoch, ale asi desaťtisíc migrantov tam zostáva.

Španielsko a Maroko majú dlhodobo pošramotené vzťahy nielen kvôli Ceute a Melille, ale aj kvôli Západnej Sahare, ktorej väčšiu časť ovláda Maroko a menšie majú pod kontrolou skupiny miestnych povstalcov.

Madrid dlhodobo podporuje referendum o sebaurčení Západnej Sahary, ktoré predpokladá aj rezolúcia OSN z roku 1991. V marci 2022 ale Sánchez v snahe upokojiť vtedajšiu diplomatickú krízu podporil v liste marockému kráľovi Muhammadovi VI. ako možné riešenie konfliktu Maroka s povstalcami zo Západnej Sahary jej autonómiu pod marockou správou. (ČTK, AFP)

Prevracalo vozidlá a vážne zranilo niekoľko ľudí.

Podľa odborníkov je to pre tento stredomorský ostrov takmer bezprecedentný jav. Masívne tornádo, ktoré vyvolalo medzi obyvateľmi paniku, zničilo jeden dom a poškodilo školu a ďalšie budovy v Marsale a neďalekých obciach Petrosino a Mazara del Vallo.

Na záberoch zverejnených v médiách je vidieť škola v Marsale s rozbitými oknami a čiastočne zrúteným stropom. Inde v meste ležali prevrátené osobné aj nákladné autá a na zemi boli tiež strhnuté stĺpy elektrického vedenia. Pár, ktorý pri jazde vozidlom dostihlo tornádo, skončil vo vážnom stave v nemocnici.

„Bolo to takmer ako americké tornádo, nič také silné miestne nepamätajú,“ povedal šéf sicílskej agentúry pre civilnú ochranu Salvatore Cocina. Tá na začiatku septembra vydala varovanie, že dusné leto viedlo k nahromadeniu tepla, ktoré by mohlo na jeseň vyvolať extrémne poveternostné javy.

„Opäť sa tým zdôrazňuje problém extrémnych poveternostných javov, ktoré sú pre klimatickú krízu v posledných rokoch typické,“ dodal Cocina.

Prezident sicílskeho regiónu Renato Schifani sľúbil vyčleniť osobitné finančné prostriedky na riešenie tejto mimoriadnej situácie. Na sobotu platí výstraha pred možnými extrémnymi poveternostnými javmi, pretože ostrov naďalej sužujú dažde a búrky. (ČTK, Reuters)

Terrifying footage of a violent tornado ripping through the city of Marsala in Sicily, Italy earlier this morning. Heavy damage reported in the area. https://t.co/Wg9JNFS9pg

— Nahel Belgherze (@WxNB_) October 9, 2026

Spišiaci v dnešnom zápase prehrávali s Prešovom 1:3 aj 2:4, ale zápas otočili a zvíťazili 5:4.

Zverenci Jakuba Petra sú na čele iba o skóre pred bratislavským Slovanom, „belasí“ zvíťazili hladko v Banskej Bystrici 6:2.

Tretia Žilina uspela na pôde Liptovského Mikuláša 4:0. V drese Vlkov sa darilo útočníkovi Petrovi Repčíkovi, zaznamenal dva góly. Brankár Roman Rychlík chytil všetkých 40 striel domácich.

Čisté konto mal aj Július Hudáček, jeho Poprad zvíťazil na ľade Michaloviec 2:0. Pre „kamzíkov“ je to druhé víťazstvo za sebou a štvrté z uplynulých piatich zápasov. Dukla naopak prehrala v druhom stretnutí po sebe.

Naďalej sa nedarí obhajcom titulu z Nitry. V Trenčíne prehrali 2:5, Dukla zaknihovala piate víťazstvo z uplynulých šiestich zápasov. „Corgoni“ sú tak stále predposlední o štyri body pred Prešovom.

Tretí od konca je Zvolen, HKM doma podľahol Košiciam 1:4. „Oceliari“ sú štvrtí, na vedúce duo strácajú dva body. (TASR)

Prepriahajú z elektrickej na dieselovú trakciu.

Tento stav trvá od 30. septembra, keď požiar poškodil káble zabezpečovacieho zariadenia, a podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bude trvať minimálne do pondelka 12. októbra, ak bude všetko v poriadku. Potvrdil to prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) Matej Franc.

„Doteraz nebola zistená príčina požiaru na stanici Žilina a vyhorenia káblov zabezpečovacieho zariadenia. Na túto informáciu čakáme ako sektor a, predpokladám, aj verejnosť, pretože to bol dosť vážny zásah do cestovania aj prepravy nákladov,“ povedal Franc.

Celý systém sa podľa neho musí otestovať a na základe toho vyhodnotiť, či ho spustia alebo nie. „Všetci na to čakáme, pretože 12 dní je veľmi dlhá doba na tak frekventovanom železničnom uzle, ako je Žilina. Trpí tým nákladná aj osobná doprava,“ upozornil.

Na konferencii asociácie železniční dopravcovia poukázali na hlavné problémy, ktoré vnímajú voči správcovi infraštruktúry ŽSR. „Čo sa týka výlukovej činnosti, financovania ŽSR a hlavne organizovania dopravy nákladných vlakov počas výlukových prác, dopravcovia plne podporujú železnice, aby trate modernizovali a rekonštruovali, ale musia byť vytvorené podmienky, kade počas rekonštrukcie budú vlaky dopravované,“ poukázal Franc.

Požiar zabezpečovacieho zariadenia v železničnom uzle Žilina podľa AROS spočiatku úplne paralyzoval aj nákladné vlaky a dosah na logistiku bol enormný.

„Zastavenie nákladnej dopravy je logický krok na úkor dopravy osobnej, ale včasnosť informácií v tomto zmysle nebola rýchla. Dlhšie trvalo dostať sa k akýmkoľvek prognózam a relevantným informáciám. Je veľmi potrebné, aby sa pri akýchkoľvek mimoriadnych udalostiach brala na zreteľ aj doprava nákladných vlakov a hľadali sa riešenia. Pretože nákladné vlaky prepravujú aj tovary v režime just in time, od ktorých včasného dodania sú závislé strategické podniky štátu,“ uviedol prezident AROS.

Samotný incident hodnotiť nechcel, ale núka sa podľa neho otázka, ako je niečo také možné na asi najmodernejšom zabezpečovacom zariadení na Slovensku. To, že v takýchto situáciách dostávajú osobné vlaky prednosť pred nákladnými, označil za realitu.

„Všetky vlaky, ktoré sa podarilo dopraviť cez stanicu Žilina od 30. septembra až doteraz, musia byť z bezpečnostných dôvodov dopravované dieselovými rušňami, keďže nie je známe, čo presne spôsobilo požiar zabezpečovacieho zariadenia. Pred mimoriadnou udalosťou sa robila konverzia napäťovej sústavy v uzle Žilina z troch na 25 kilovoltov,“ priblížil Franc.

Pripustil, že AROS, respektíve jeho členovia si budú od ŽSR uplatňovať náhradu vzniknutých škôd. Rozhodujúce bude, či vyšetrovanie ukáže konkrétneho vinníka, alebo to bude vis major. (TASR)