Správy STVR

Reaguje na ruské vzdušné útoky na Ukrajinu, uviedla poľská armáda.

Letecké operácie majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť vzdušný priestor. Pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarový prieskum sú tiež v stave pohotovosti, dodala armáda na sieti X.

Obyvatelia Lublinského vojvodstva na hranici s Ukrajinou dostali varovanie. „UPOZORNENIE! Ruský vzdušný útok na území Ukrajiny. Situácia je monitorovaná. Vo vzdušnom priestore Poľskej republiky operuje poľské letectvo. Očakávajte ďalšie oznámenia,“ uviedlo vládne Centrum bezpečnosti na X.

Operačné veliteľstvo ozbrojených síl dodalo, že sa zameriavajú na zabezpečenie a ochranu vzdušného priestoru, najmä v oblastiach susediacich s ohrozenými územiami. (TASR, Reuters)

Medzinárodná automobilová federácia sa tak rozhodla pod vplyvom zmien v pomere výkonu medzi spaľovacím motorom a elektrickou energiou.

Štandardná dĺžka pretekov sa skráti z 305 na 290 kilometrov. Prvé správy o tom, že by mohlo dôjsť k podobnému kroku, sa objavili už po májovej VC Miami. Šéfovia tímov sa vtedy spolu s FIA dohodli na zrušení pomeru výkonu 50 na 50. Oveľa väčšiu výkonnosť bude mať spaľovací motor a naopak sa výrazne zníži výkonnosť batérie.

Táto požiadavka predstavuje výzvu pre tímy, ktoré chcú ďalej vyvíjať svoje súčasné podvozky a zároveň dodržať rozpočtový strop, pretože existujúci objem palivovej nádrže nemusí vzhľadom na zvýšenú spotrebu postačovať.

„V súlade s úpravami predpisov týkajúcich sa pohonných jednotiek sme schválili skrátenie celkovej dĺžky pretekov z 305 na 290 km, čo zodpovedá skráteniu o dve alebo tri kolá,“ uvádza FIA v oficiálnom stanovisku.

V tejto fáze zatiaľ nie je jasné, či tieto pravidlá budú platiť aj v roku 2028. Vo vyhlásení sa spomínajú aj ďalšie úpravy. Veľké ceny sú časovo obmedzené na maximálne dve hodiny pretekania, avšak v prípade prerušení spôsobených dažďom alebo nehodami nahradí súčasnú maximálnu dĺžku troch hodín pevný čas ukončenia, aby sa podujatie mohlo dokončiť.

Zmeny FIA zaviedla s cieľom zabezpečiť, aby diváci mali čo najlepšiu šancu užiť si celé preteky aj v prípade, že dôjde k prerušeniam. (TASR)

Veľvyslanci sa opäť stretnú v utorok (22. 9.) ráno v Bruseli

Platnosť sankčného zoznamu, ktorý zahŕňa približne 3 000 osôb a subjektov zodpovedných za narúšanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, uplynie o polnoci z utorka na stredu (23. 9.).

Členské štáty musia obnovenie schváliť jednomyseľne. Veľvyslanci členských štátov pri EÚ pritom v pondelok popoludní podľa diplomatických zdrojov agentúr Reuters, AFP či DPA dosiahli dohodu na kompromise, ktorý predstavilo írske predsedníctvo v Rade EÚ.

Dohoda počítala s vyradením ruských podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo zoznamu výmenou za predĺženie sankčného režimu o 36 mesiacov. Cieľom bolo predísť podobným patovým situáciám pri ďalšom obnovovaní sankcií.

Vyradenie oboch miliardárov zo sankčného zoznamu dlhodobo presadzovalo Slovensko, uviedla stanica Euronews. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Francúzska požiadavka na vyradenie Usmanova podľa medializovaných informácií súvisela s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Paríž však túto súvislosť verejne nepotvrdil a svoju pozíciu odôvodňoval národnou bezpečnosťou. Popoludňajšiu dohodu kritizovala Ukrajina.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil ich vyradenie za neprijateľné a uviedol, že vysiela Moskve nesprávny signál. Podľa neho by EÚ mala naopak sankcie sprísniť a rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb.

„Usmanov a Fridman boli na sankčný zoznam zaradení preto, že sú súčasťou ruského agresívneho režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Čo sa zmenilo? Nič,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa sa o tomto návrhu s Kyjevom nikdy nerokovalo. Uviedol, že rozhodnutie vyvoláva obavy z vytvorenia nebezpečného precedensu, ktorý by mohol do budúcnosti priniesť neistotu pri uplatňovaní sankčnej politiky EÚ.

Sankčný režim zahŕňa okrem iného zmrazenie majetku a zákaz cestovania do EÚ. Jeho platnosť sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho následne dočasne predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na dosiahnutie dohody. (TASR, Reuters)

Dôvodom je prerušenie telekomunikačného spojenia, ktoré spôsobila chyba pri stavebných prácach.

Riaditeľ Federálneho úradu pre letectvo (FAA) Bryan Bedford novinárom povedal, že po technickej poruche v riadiacom stredisku vo Filadelfii bola prerušená aj záložná telekomunikačná linka pri stavebných prácach v štáte New Jersey.

Zapríčinil to výpadok kľúčových radarových a rádiových systémov potrebných na riadenie letovej prevádzky, ktorý vyvolal podľa stanice ABC News reťazový efekt na severovýchode USA aj v ďalších častiach krajiny.

FAA oznámil dočasné zrušenie odletov na siedmich letiskách: JFK, LaGuardia a Westchester County v oblasti New Yorku, Loganovom medzinárodnom letisku v Bostone, medzinárodnom letisku Filadelfia a letisku Teterboro v New Jersey. Na niektorých už lety obnovili.

Okrem stoviek zrušených spojení majú ďalšie tisícky meškanie, informovala ABC News. Narušenie letovej prevádzky sa dotklo cestovných plánov tisícov pasažierov, pripomenula televízia NBC News. Nie je jasné, či výpadok ovplyvní tohtotýždňové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, kam prichádzajú delegácie z celého sveta. (TASR, AFP, DPA, BBC)

Lufthansa and Swiss not even going to bother with the Atlantic crossing as the FAA equipment outage continues. https://t.co/5FUB1uDepd https://t.co/rlalTUUKSt

— Flightradar24 (@flightradar24) September 21, 2026

Urobia tak v utorok (22. 9.) počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Oznámila to v pondelok (21. 9.) dánska vláda. Grónsko je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, americký prezident Donald Trump však v minulosti opakovane hovoril o tom, že USA by tento arktický ostrov mali na zabezpečenie svojej bezpečnosti získať, keďže Kodaň nie je schopná v tomto regióne čeliť Rusku a Číne.

Úrad dánskej vlády oznámil, že dohodu podpíšu dánska premiérka Mette Frederiksenová, Trump a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Ceremónia sa uskutoční v newyorskom sídle OSN.

Presné podmienky dohody zostávajú nejasné. Trump však uviedol, že so škandinávskou krajinou sa dohodol na tom, že Spojené štáty budú kontrolovať svoje bezpečnostné záujmy v Grónsku a že žiadna nepriateľská krajina na ostrove nebude môcť vybudovať základňu bez amerického súhlasu.

Hlavnou požiadavkou Kodane počas rokovaní bolo zachovanie dánskej suverenity a tiež princípu, že o svojej budúcnosti si rozhodnú obyvatelia Grónska sami.

Trump od vlaňajšieho nástupu do Bieleho domu opakovane hovoril o tom, že by USA mali Grónsko získať. Šéf Bieleho domu najprv záujem o arktický ostrov spájal predovšetkým s jeho nerastným bohatstvom, neskôr potrebu Grónsko vlastniť začal odôvodňovať americkou národnou bezpečnosťou. Nevylúčil ani použitie sily a uviedol, že ostrov je pre USA strategicky významný.

Trump tiež mnohokrát tvrdil, že Dánsko nie je schopné zabezpečiť ochranu Grónska. V tejto súvislosti tvrdil, že grónsku bezpečnosť strážia dve psie záprahy. Správa ostrova poukazovala na to, že psie záprahy sú v arktických podmienkach veľmi efektívne a môžu preniknúť aj na miesta, ktoré sú pre techniku ťažko prístupné. (ČTK, AFP)

Americký prezident však vojenskú podporu neprisľúbil.

Trumpa o to v nedeľu (20. 9.) prostredníctvom telefónu požiadal predseda jemenskej Prezidentskej rady (PLC) Rašád al-Alímí. Šéf Bieleho domu však neprisľúbil vojenskú podporu.

Rozhovor bol prejavom solidarity s ohrozenou jemenskou vládou po tom, ako húsíovia obsadili celé pobrežie Červeného mora, píše francúzska agentúra AFP. Alímí stojí na čele jemenskej Prezidentskej rady a v boji proti povstalcom ho podporuje Saudská Arábia. Jeho žiadosť prišla po sobotňajšom útoku húsíov na Rijád.

Americké médiá informovali, že saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán tiež naliehal na Trumpa, aby zasiahol proti húsíom, ktorí už od júla opakovane útočia na saudskú monarchiu. Jemenskí povstalci kontrolujú strategické pobrežné oblasti v úžine Báb al-Mandab, odkiaľ vyhnali vládne sily.

Ich bojové úspechy upevňujú vplyv Iránu a jeho spojencov nad dvoma strategickými vodnými cestami, ktoré ovplyvňujú svetovú ekonomiku.

Húsíovia a vláda uzavreli v roku 2022 prímerie. V júli 2026 však povolili pristátie iránskeho lietadla v meste Saná a vzopreli sa kontrole Rijádu nad jemenským vzdušným priestorom. Vyvolalo to novú vlnu útokov a húsíovia neskôr ohlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na jej lode a územie. (TASR, AFP)

Absolvuje aj stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Rodríguezová do USA priletela v pondelok (21. 9.), stretnutie s Trumpom je na pláne v utorok (22. 9.). Bude to prvé stretnutie hláv USA a Venezuely za jedenásť rokov.

„Prichádzame do New Yorku s odhodlaním a s nádejou ľudu, ktorý verí v zbližovanie a jednotu národov,“ napísala na sociálnej sieti X Rodríguezová, proti ktorej vláde sa v utorok pred sídlom OSN od 11.00 h miestneho času (15.00 h SELČ) koná demonštrácia. Tú zvolali Venezuelčania žijúci v New Yorku pod heslom Nová tvár, rovnaký režim.

Spojené štáty 3. januára tohto roku bombardovali niekoľko miest vo Venezuele a uniesli jej autoritárskeho prezidenta Madura s manželkou, ktorí v USA čelia obvineniu z narkoterorizmu. Trump potom podporil na čele krajiny vtedajšiu viceprezidentku Rodríguezovú, dlhoročnú predstaviteľku Madurovho režimu, ktorá teraz s USA spolupracuje.

Podľa venezuelskej ústavy pritom v neprítomnosti prezidenta môže viceprezidentka krajinu viesť len 180 dní, potom musia byť do 30 dní vyhlásené voľby.

Podľa agentúry AFP pôjde o prvú osobnú účasť venezuelskej hlavy štátu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN od roku 2018, keď tam bol Maduro. Ten je teraz v New Yorku vo väzení.

Rodríguezová sa má na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia prvýkrát stretnúť s Trumpom, čo bude tiež prvá schôdzka prezidentov oboch krajín od roku 2015, keď sa na summite Amerík v Paname krátko stretli Maduro a jeho vtedajší americký náprotivok Barack Obama. (ČTK)

Slovensko zároveň považuje za dôležité, aby bol reformný proces transparentný.

Reálny hlas by mali mať aj malé a stredne veľké krajiny. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol v pondelok (21. 9.) počas rokovania s predsedom 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Chalílurom Rahmánom v New Yorku.

Prezident ocenil zámer Rahmána zamerať svoje pôsobenie na obnovu dôvery v OSN a zvládanie zmien, ktorými organizácia prechádza. Za kľúčové pritom považuje, aby členské štáty videli konkrétne výsledky jej fungovania.

V situácii, keď je Bezpečnostná rada OSN pri viacerých otázkach rozdelená, rastie podľa Pellegriniho význam Valného zhromaždenia ako fóra, v ktorom majú zastúpenie všetky členské štáty.

Témou rokovania boli aj výzvy spojené s rozvojom umelej inteligencie. Slovensko vníma nové technológie ako príležitosť, ich využívanie však musí byť spojené so zodpovednosťou. OSN má v tejto oblasti osobitné postavenie, keďže vytvára priestor na zapojenie všetkých krajín do diskusie.

Súčasťou prezidentovho pondelkového programu v New Yorku bolo aj stretnutie so zástupcami slovenskej komunity v Chicagu. Rozprával sa s pedagogičkami Slovak Academy of Chicago, zástupcami folklórneho súboru Veselica, absolventmi školy a ďalšími členmi komunity.

Ocenil ich úsilie udržiavať slovenský jazyk, tradície a kultúrne dedičstvo a odovzdávať ich ďalším generáciám Slovákov žijúcim v Spojených štátoch. (TASR)

Reagujú na zákaz vstupu do Bieleho domu pre spravodajské televízie CNN a MS NOW a portál Politico.

„Verejnosť má zásadný záujem na tom, aby dostávala presné a nezávislé informácie o svojej vláde. Žiadna vláda by nemala obmedzovať činnosť spravodajskej organizácie len preto, že nesúhlasí s jej spravodajstvom,“ uviedli vo vyhlásení televízie ABC, CBS, CNN, Fox News a NBC.

Krátko predtým oznámili podanie žaloby na Trumpa a troch členov jeho administratívy, pretože ich reportérom zamietli vstup do Bieleho domu.

Zákaz považujú za porušenie prvého a piateho dodatku Ústavy USA, ktoré zaručujú slobodu tlače a zákaz diskriminácie na základe obsahu, ako aj právo na riadny proces.

Päť veľkých televízií podpísaných pod vyhlásením sa v rámci takzvaného White House TV poolu strieda pri filmovaní udalostí, na ktorých sa zúčastňuje prezident, a svoje zábery poskytuje ostatným aj ďalším médiám.

V pondelok (21. 9.) mala videomateriál o návšteve Trumpa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku zhotovovať CNN. ABC, CBS, NBC a Fox News ju odmietli nahradiť, takže spoločný TV pool v pondelok nefungoval. (TASR, AFP, DPA)

Poukázal aj na prebiehajúce rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou.

Slovenský minister zahraničných vecí Blanár (Smer-SD) pondelkové (21. 9.) rokovanie rezortných ministrov krajín Vyšehradskej štvorky s indickým ministrom zahraničných vecí Subrahmanjamom Džajšankarom na pôde Stálej misie SR pri OSN označil za úspech. Slovensko sa podľa Blanára o vytvorenie tohto formátu usilovalo jedenásť rokov.

„Dohodli sme sa s indickým partnerom, že sa budeme na pravidelnej báze stretávať a vyhodnocovať našu spoluprácu,“ uviedol Blanár. Partneri chcú podľa neho vytvoriť harmonogram konkrétnych aktivít. Jednou z nich má byť každoročné obchodné fórum, ktoré by sa striedavo konalo v krajinách V4 a v Indii a zúčastňovali by sa na ňom firmy so záujmom o vzájomnú hospodársku spoluprácu.

Dokončenie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou by podľa Blanára predstavovalo významnú príležitosť pre krajiny V4 aj celú Európsku úniu vzhľadom na rastúci hospodársky význam Indie. Témou rokovania bola aj spolupráca na multilaterálnej úrovni.

Partneri sa podľa Blanára zhodli na potrebe reformy OSN a Bezpečnostnej rady. Slovenský minister zároveň uviedol, že Slovensko podporuje Indiu v úsilí stať sa stálym členom Bezpečnostnej rady. Slovensko a India v súčasnosti kandidujú na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 a 2029. Blanár zdôraznil, že obe krajiny sa v kandidatúre navzájom podporujú.

Ministri sa venovali aj energetickej bezpečnosti. Blanár poukázal na vplyv vojny na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe na dodávky energií, osobitne spomenul komplikácie pre lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a Červenom mori. Za dôležitú označil spoluprácu s Indiou aj v súvislosti s nákupom energetických surovín z Ruska.

India patrí medzi významných odberateľov ruskej ropy, pričom nová americká legislatíva umožňuje prezidentovi USA uvaliť clá až do výšky 100 percent na tovary z krajín, ktoré vo veľkej miere nakupujú energonosiče z Ruska. Príslušný zákon podpísal prezident Donald Trump minulý týždeň krátko po tom, čo ho schválil Kongres.

Indický minister označil rokovanie za produktívne a uviedol, že India chce s krajinami V4 prehlbovať spoluprácu v oblasti obchodu, technológií a inovácií. Ministri podľa neho diskutovali aj o spolupráci v oblasti obrany či vesmíru, ale tiež o mobilite ľudí vrátane študentov.

Na otázku, či má formát V4 pre Indiu aj politický význam na globálnej scéne, Džajšankar uviedol, že India má s krajinami V4 veľmi dobré vzťahy a vníma ich ako štáty s výraznými a špecifickými kapacitami.

„Sú to priemyselné ekonomiky s veľkým inovačným a technologickým potenciálom,“ povedal. India podľa jeho slov víta príležitosť spolupracovať s V4 ako blokom. (TASR)