Správy STVR

Ide o dohodu v rámci dohodu v rámci programu Foreign Military Financing (FMF).

Dohoda sa týka financovania zbraňových systémov pre poľskú armádu a podľa ministra obrany Wadyslawa Kosiniaka-Kamysza posilní obranné schopnosti krajiny aj východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO).

Kosiniak-Kamysz uviedol, že dohoda zahŕňa financovanie prieskumných systémov, či pokročilých dronov. „Podpísali sme už šiestu dohodu FMF týkajúcu sa financovania zbrojenia poľskej armády,“ povedal. Za dôležité pri ďalšej modernizácii ozbrojených síl označil skúsenosti z vojny na Ukrajine, najmä v oblasti dronov, prostriedkov proti nim, presných zbraní dlhého dosahu a umelej inteligencie.

Minister zároveň zdôraznil význam amerických ozbrojených síl v Poľsku. Varšava podľa neho pracuje na naplnení záväzku prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť a udržať vojenskú prítomnosť USA v krajine.

Poľsko chce tiež lákať americké firmy, aby presunuli výrobu a servis vojenskej techniky do Európy. „To bude naplnením stratégie America first, lebo americké spoločnosti potom nebudú len na prvom mieste v Spojených štátoch, ale budú mať dôstojné miesto aj v našej vlasti,“ dodal.

Minister financií a hospodárstva Andrzej Domaňski uviedol, že Poľsko plánuje v budúcom roku vynaložiť na bezpečnosť takmer päť percent hrubého domáceho produktu.

Podľa neho FMF predstavuje ďalší prvok financovania modernizácie ozbrojených síl a obranné investície by mali podporovať aj poľskú ekonomiku. Varšava je už teraz najväčším príjemcom programu FMF a doteraz mala prístup k 15 miliardám dolárov.

Námestník ministerstva zahraničných vecí USA Thomas DiNanno dohodu označil za potvrdenie rastúcej sily poľsko-amerického spojenectva. „Dnešné Poľsko nie je len dôveryhodným partnerom, nie je len spojencom v prvej línii, ale je ukážkovým spojencom Spojených štátov,“ povedal.

Na základe informácií portálu Defence24 by jedným z hlavných cieľov mal byť nákup ďalších stíhačiek F-35. Poľsko už kúpilo 32 bojových lietadiel najnovšej generácie a podľa portálu Businessinsider uvažuje o kúpe ďalších 32 strojov. (TASR)

Slovenská advokátska komora (SAK) tým reagovala na vyjadrenia predsedu vlády voči generálnemu prokurátorovi.

Rešpektovanie postavenia a nezávislosti generálnej prokuratúry je preto podľa SAK nevyhnutné pre fungovanie právneho štátu.

„Deľba moci, systém bŕzd a protiváh a samostatné postavenie orgánov ochrany práva sú základnými zárukami fungovania právneho štátu. Chránia každého pred svojvoľným výkonom verejnej moci. Prokuratúra musí pri ochrane práv a zákonnosti postupovať nestranne, bez ohľadu na záujmy a očakávania politických predstaviteľov,“ zdôraznila SAK.

Doplnila, že činnosť generálneho prokurátora aj jednotlivé rozhodnutia prokuratúry, ako aj súdov, môžu byť predmetom verejnej kritiky a odbornej diskusie. Za rovnako legitímnu považuje diskusiu o budúcom usporiadaní prokuratúry a jej prípadnej reforme. Tá má podľa nej byť vedená vecne, na základe odborných argumentov a vo verejnom záujme.

SAK poukázala, že kritika ani diskusia o reforme prokuratúry však nesmú slúžiť ako nástroj politického nátlaku na jej rozhodovanie alebo na odchod jej predstaviteľov z funkcie. Komora vyjadrila podporu generálnemu prokurátorovi pri nezávislom a nestrannom výkone jeho funkcie v súlade s ústavou a zákonmi.

„Táto podpora nepredstavuje hodnotenie správnosti jednotlivých rozhodnutí prokuratúry, ale dlhodobý postoj SAK k ochrane nezávislých inštitúcií v demokratickom a právnom štáte,“ dodali z mediálneho odboru komory.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v utorok (8. 9.) vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby odstúpil zo svojej pozície. Chce vytvoriť tlak dôkazov a argumentov, pri ktorom bude musieť Žilinka zvážiť, či je vhodné, aby bol na čele prokuratúry.

Vývoj na prokuratúre je podľa Fica ovplyvnený tým, že Žilinka je nominantom súčasnej opozície. Z funkcie by mal odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. Zotrvávaním vo svojej funkcii vytvára podľa premiéra podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry.

Žilinka mieni zotrvať na svojej pozícii do konca funkčného obdobia. Premiér sa podľa neho mýli, keď tvrdí, že je prekážkou obnovenia dôvery v právny štát. Uviedol, že je svedkom dlhotrvajúcej snahy o mocenské ovládnutie GP SR a jej orgánov. (TASR)

Účinnosť štatútu komisie sa navrhuje dňom schválenia návrhu vládou.

„Cieľom návrhu je upraviť postavenie a účel Národnej komisie pre vodu a sucho, pôsobnosť, hlavné úlohy a organizačnú štruktúru komisie, členstvo v komisii, proces jej rokovania a rozhodovania, ako aj upraviť potrebné aspekty jej fungovania, najmä organizačného a administratívneho,“ spresnilo v predkladacej správe MPRV. (TASR)

Jeho odvolanie k stredajšiemu (9. 9.) dátumu schválila vláda.

Kabinet zároveň na tento post vymenoval Ivana Gašpara. (TASR)

Únijný súd vo vyhlásení uviedol, že na preskúmanie tejto záležitosti nemá právomoc.

Ide podľa neho o rozhodnutia patriace do oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na ktorej preskúmanie únijné súdy až na niekoľko málo výnimiek nemajú právomoc.

V roku 2021 zriadila Rada Európskej únie, ktorá zastupuje členské štáty, takzvaný Európsky mierový nástroj (EPF) s cieľom financovať opatrenia Únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

V máji 2024 Rada EÚ prijala rozhodnutie, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania súm zodpovedajúcich ziskom vyplývajúcim z mimoriadnych príjmov na podporu Ukrajiny, ako aj rozhodnutia týkajúce sa rozdelenia týchto súm. Maďarsko hlasovalo za prvé rozhodnutie, ale konštruktívne sa zdržalo hlasovania pri prijímaní druhého rozhodnutia.

O mesiac neskôr členské štáty písomným hlasovaním rozhodli o pridelení prvej časti týchto výnosov ukrajinským ozbrojeným silám. Bolo pritom konštatované, že Maďarsko sa nemôže zúčastniť na hlasovaní o prijatí tohto rozhodnutia, pretože sa pri prijímaní skoršieho rozhodnutia konštruktívne zdržalo hlasovania.

Maďarsko následne podalo na Všeobecný súd Európskej únie žalobu práve proti Európskemu mierovému nástroju a Rade EÚ a domáhalo sa zrušenia rozhodnutia z 21. júna 2024.

„Tribunál pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v zásade nemá právomoc vo vzťahu k ustanoveniam týkajúcim sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ani vo vzťahu k aktom prijatým na ich základe,“ uvádza sa v stredajšom (9. 9.) tlačovom vyhlásení súdu.

„Tribunál tiež konštatuje, že tento prípad nespadá pod žiadnu z dvoch výnimiek, ktoré stanovujú zmluvy Únie a ktoré umožňujú Súdnemu dvoru v tejto oblasti zasiahnuť,“ dodáva.

K situácii sa v roku 2024 vyjadroval aj vtedajší šéf únijnej diplomacie Josep Borrell, ktorý vysvetľoval, že keďže Maďarsko nepodporilo rozhodnutie o využití týchto peňazí, nemá podľa tohto právneho mechanizmu právo následne rozhodovať o tom, na čo budú použité.

Podľa bruselských médií išlo o jeden z prvých prípadov, keď EÚ použila konštrukciu, ktorá umožnila obísť maďarské blokovanie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Bolo to tak počas vlády vtedajšieho premiéra Viktora Orbána. (ČTK)

Poukazuje na zaťahovanie orgánov prokuratúry a prokurátorov do politického boja.

Rada prokurátorov (RP) SR zdôraznila, že vyvíjanie tlaku predsedom vlády SR Robertom Ficom (Smer-SD) na odstúpenie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku zo svojej funkcie prekračuje rámec legitímnej politickej kritiky, ktorá politikom prináleží.

RP poukazuje, že zaťahovanie orgánov prokuratúry a samotných prokurátorov do politického boja má za následok oslabovanie dôvery verejnosti v zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorov, a teda posilňovanie názorových tendencií vo verejnosti o neprávnom štáte.

„Zákonnosť a dôvodnosť postupu a rozhodovania prokurátorov v konkrétnom trestnom konaní možno preskúmať výlučne zákonodarcom ustanovenými procesnými prostriedkami a nie prostredníctvom verejného politického tlaku,“ podotýka predseda rady Marián Čorba.

Výzvy na odstránenie konkrétnych prokurátorov z Generálnej prokuratúry (GP) SR, nerešpektujúc zákonné podmienky na preloženie prokurátora na inú prokuratúru alebo ukončenie služobného pomeru prokurátora, považuje za neakceptovateľné. Prokuratúra podľa neho nemôže byť vnímaná ako nezávislá od politického vplyvu iba vtedy, ak jej postupy a rozhodnutia zodpovedajú politickým predstavám aktuálnej vládnej moci.

„Práve v situácii, keď rozhodnutie prokuratúry vyvoláva politický nesúhlas, sa v plnej miere ukazuje význam požiadavky na jej nestranný a zákonný výkon pôsobnosti. Zákonná ochrana nestranného výkonu pôsobnosti každého prokurátora má byť neustálym záujmom celej spoločnosti,“ dopĺňa.

RP SR odmieta akékoľvek snahy o politické ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti prokuratúry a trestného konania a považuje rešpektovanie vzájomnej nezávislosti ústavných orgánov za jednu zo základných podmienok fungovania právneho štátu, o obnovenie dôvery v ktorý sa má svorne usilovať celá politická elita bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

Politický odkaz Fica, že ak Žilinka zo svojej funkcie neodstúpi, následkom bude príprava a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry, predstavuje podľa RP SR priame zasahovanie výkonnej moci do nestrannosti prokuratúry a neprípustný politický nátlak nielen na generálneho prokurátora, ale na všetkých prokurátorov. Takýto postup považuje v demokratickom právnom štáte za neprijateľný.

Problémom pritom podľa nej nie je samotná možnosť reformy prokuratúry, ale jej prezentovanie ako následku za neuposlúchnutie politickej výzvy. Apeluje, že prípadná reforma prokuratúry má byť výsledkom dôkladnej a odbornej celospoločenskej diskusie.

„RP SR je nezávislý najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov nepodliehajúci vôli generálneho prokurátora SR. Rada koná samostatne na základe hlasovania jej deviatich autonómnych členov volených zhromaždeniami prokurátorov,“ dodáva Čorba.

Premiér v utorok (8. 9.) vyzval generálneho prokurátora, aby odstúpil zo svojej pozície. Chce vytvoriť tlak dôkazov a argumentov, pri ktorom bude musieť Žilinka zvážiť, či je vhodné, aby bol na čele prokuratúry. Vývoj na prokuratúre je podľa Fica ovplyvnený tým, že Žilinka je nominantom súčasnej opozície.

Z funkcie by mal odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. Zotrvávaním vo svojej funkcii vytvára podľa premiéra podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry.

Žilinka mieni zotrvať na svojej pozícii do konca funkčného obdobia. Premiér sa podľa neho mýli, keď tvrdí, že je prekážkou obnovenia dôvery v právny štát. Uviedol, že je svedkom dlhotrvajúcej snahy o mocenské ovládnutie GP SR a jej orgánov. (TASR)

V parlamentnej rozprave k návrhu štátneho rozpočtu to dnes povedal kancelár Friedrich Merz.

Sľúbil, že jeho vláda bude pokračovať v začatých reformách, niektoré ich detaily ale možno prehodnotí. Spolupredsedníčka najväčšej opozičnej strany AfD Alice Weidelová povedala, že v nedeľňajších voľbách v Sasku-Anhaltsku voliči vyslali jasný signál, že má Merzova vláda skončiť.

Krajinské voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko vyhrala v nedeľu (6. 9.) strana AfD, ktorú krajinská tajná služba už v roku 2023 označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú.

Získala 43,8 percenta hlasov, nedosiahla však na väčšinu mandátov. Merzova Kresťanskodemokratická únia (CDU) získala len 17,2 percenta hlasov, oproti voľbám spred piatich rokov stratila takmer 20 percentuálnych bodov.

Merz v stredu (9. 9.) AfD označil za „deštruktívnu silu“, ktorá chce Nemecko len destabilizovať. Pripomenul, že AfD nedosiahla v Sasku-Anhaltsku svoj cieľ získať väčšinu mandátov v krajinskom sneme, čo by jej umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu. „Nikde v Nemecku s vašou politikou väčšinu nezískate,“ dodal.

Merz v prejave, ktorý v Spolkovom sneme predniesol pri príležitosti začiatku schvaľovania štátneho rozpočtu, kritizoval zahraničnú, hospodársku či migračnú politiku AfD. Zdôraznil okrem iného, že Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu v jej obrane proti Rusku. „Pretože bráni aj našu slobodu,“ dodal.

Weidelovú obvinil, že vo vojne na Ukrajine obracia naruby to, kto je obeťou a kto je páchateľom. AfD podľa neho „zjavne naďalej stojí na strane Ruska“.

V migračnej oblasti kritizoval Merz AfD predovšetkým za plány na takzvanú remigráciu. Týmto termínom AfD v súčasnosti označuje súbor opatrení vrátane dôsledných deportácií, návratu utečencov a posilnenia atraktivity krajiny pre Nemcov, ktorí predtým vlasť opustili.

Na krajnej pravici sa však termín používa pre plány na deportáciu miliónov ľudí imigračného pôvodu z Nemecka. Podľa Merza nie sú remigračné plány AfD ničím iným „ako etnickou čistkou podľa pôvodu a farby kože“.

Kancelár sľúbil tiež pokračovanie začatých reforiem. „Musíme byť modernou krajinou, musíme mať moderný priemysel,“ uviedol.

Pripustil však, že niektoré reformy bude potrebné revidovať, ako po voľbách v Sasku-Anhaltsku požaduje okrem iného koaličný partner sociálnej demokracie (SPD). „Samozrejme sa budeme musieť pozrieť na niektoré detaily,“ povedal. Perspektívu treba podľa Merza ponúknuť predovšetkým mladým ľuďom.

Spolupredsedníčka AfD Weidelová v rozprave uviedla, že voľby v Sasku-Anhaltsku ukázali, že si ľudia želajú zmenu politiky. „Čierno-červená koalícia to má za sebou,“ uviedla s odvolaním sa na vládu konzervatívna CDU/CSU a SPD.

AfD vo voľbách do Spolkového snemu v minulom roku získala 20,8 percenta hlasov, je najsilnejšou opozičnou stranou. Na spolkovej úrovni má teraz podľa prieskumov podporu 27 až 29 percent voličov. CDU sa drží v posledných týždňoch okolo 20 až 23 percent.

Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má funkciu vnútornej tajnej služby, vlani v máji celonemeckú AfD označil za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa kvôli tomu obrátila na súd a ten nariadil, aby ju BfV takto do definitívneho súdneho verdiktu neoznačoval. (ČTK)

Informoval o tom španielsky športový denník AS.

Tridsaťdeväťročný Messi údajne dosiahol základnú dohodu s kolumbijskou investičnou skupinou TH o prevzatí stopercentného podielu akcií. Dohoda stále podlieha povinnému schváleniu španielskej Vyššej športovej rady (CSD).

Ak sa kúpa uskutoční, bude to pre Messiho prvýkrát, čo bude vlastniť profesionálny klub v Španielsku. V minulosti sa stal vlastníkom amatérskeho klubu z 5. ligy UE Cornella.

„Dostali sme potvrdenie, že je uzavretá základná dohoda. V tejto fáze však musíme prejaviť zdržanlivosť potrebnú v takýchto situáciách a počkať, či sa dohoda skutočne uskutoční. V každom prípade by sme mali byť hrdí na naše mesto a futbalový klub, ktorý nás reprezentuje. To, že niekto ako Leo Messi má o nás záujem a chce podporovať klub aj Eldu, je úžasná správa,“ uviedol starosta Eldy Ruben Alfaro.

Tím CD Eldense nedávno postúpil do Segunda Divisionn a po štyroch zápasoch má na konte dva body. (TASR)

Stalo sa to v utorok (8. 9.) večer na na Kulíškovej ulici. Prípad vyšetruje polícia.

Bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff potvrdil, že prípad vyšetrujú. Podľa neho bolo začaté aj trestné stíhanie.

„Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II boli včera vo večerných hodinách vyslaní na základe oznámenia na detské ihrisko na Kulíškovu ulicu, kde došlo k samovoľnému odlomeniu a následnému pádu mohutných častí koruny stromu do priestoru detského ihriska. V tom čase sa na ihrisku nachádzalo desať detí, pričom v dôsledku pádu utrpeli ľahké zranenia tri deti, ktoré boli prevezené na ošetrenie do nemocnice,“ uviedol hovorca.

Policajti sa zaoberajú tým, či boli v tejto súvislosti zabezpečené dostatočné opatrenia vo vzťahu k drevinám nachádzajúcim sa v priestore ihriska zo strany konkrétnych osôb, ako aj vyšetrovaním ďalších okolností, za ktorých k tejto udalosti došlo. Zo strany príslušného útvaru bolo podľa Szeiffa začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia. (TASR)

Muž (34) po slovnej hádke napadol nožom poškodeného (58), ktorý zraneniam podľahol.

Podozrivý muž bol podrobený dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom 0,95 mg/l alkoholu, čo predstavuje 1,98 promile. „Policajti ho obmedzili na osobnej slobode. Motív, ako aj okolnosti prípadu sú predmetom ďalšieho vyšetrovania. Krajský vyšetrovateľ v danej veci začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin vraždy,“ informovala polícia. (TASR)