Správy STVR

V blízkosti ukrajinských transportných lietadiel typu Antonov našli dron s výbušninou.

„Dotyčné lietadlá Antonov boli v čase incidentu prázdne a bez nákladu,“ uviedla pre noviny Leipziger Volkszeitung Maret Montavonová, vedúca oddelenia komunikácie a politických vzťahov spoločnosti Mitteldeutsche Flughafen AG.

„Je to v súlade s informáciami, ktoré sme dostali od spoločnosti Antonov Logistics SALIS,“ dodala Montavonová.

Antonov Logistics SALIS je nemecká logistická spoločnosť so sídlom na letisku Lipsko/Halle, ktorá slúži ako kľúčový strategický partner Severoatlantickej aliancie (NATO) na zabezpečenie prepravy nadrozmerného a ťažkého vojenského i civilného nákladu. Spoločnosť je stopercentnou dcérskou firmou ukrajinského štátneho leteckého podniku Antonov, známeho výrobou veľkých transportných lietadiel.

Správy o munícii na palube lietadla poprelo aj nemecké ministerstvo vnútra. Jeho zástupcovia počas stretnutia s predsedami výborov Spolkového snemu (Bundestagu) pre vnútorné záležitosti a obranu uviedli, že v dotyčnom lietadle sa nenachádzala žiadna munícia. Ministerstvo sa k celej záležitosti zatiaľ oficiálne nevyjadrilo.

Dron vybavený výbušninou objavil v noci na stredu pracovník letiska na južnej vzletovej a pristávacej dráhe. Podľa bezpečnostných zdrojov sa nachádzal v blízkosti ukrajinského transportného lietadla Antonov An-124 Condor. Špecialisti zo Spolkovej polície nálož následne zneškodnili.

Vzhľadom na závažnosť prípadu prevzala jeho vyšetrovanie Spolková prokuratúra v Karlsruhe. Podľa jej štvrtkového vyhlásenia existuje podozrenie, že dron mal byť v utorok večer na letisku Lipsko/Halle odpálený.

Na tento účel bola k nemu pripevnená profesionálna výbušnina a rozbuška. Okrem toho existujú indície, že v inej časti letiska sa v tom čase nákladné lietadlo vo vzduchu zrazilo s iným dronom.

„Toto je závažný útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku. Tento čin je preto spôsobilý narušiť vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Nemecka,“ uviedla Spolková prokuratúra. (TASR, DPA)

Útočník podpísal s klubom novú zmluvu, na základe ktorej bude obliekať dres „bieleho baletu“ až do 30. júna 2032. (TASR)

Príčina zatiaľ nie je známa. Verejnosť vyzvali, aby nahlásili prípadné ďalšie nálezy uhynutých zvierat.

Úhyn bol zistený počas každoročného sčítania, pričom v dvoch údoliach na Špicbergoch, ktoré sa nachádzajú približne 1000 kilometrov od severného pólu, našli 13 uhynutých sobov – 11 samíc a dvoch samcov.

Počas leta je podľa úradov veľmi nezvyčajné, aby hynuli samice v reprodukčnom veku a dospelé samce. Nórsky inštitút pre výskum prírody (NINA) priznal, že zatiaľ nemá žiadne jasné vysvetlenie ani konkrétnu hypotézu, ktorá by tieto nezvyčajné úhyny objasnila.

„V zime hynú najmä najmladšie a najstaršie jedince,“ ozrejmil výskumník Vebjörn Veiberg. Dodal, že uhynuté zvieratá nájdené počas tohto leta boli v najlepšom období svojho života z hľadiska fyzickej kondície a schopnosti rozmnožovať sa.

Veterinárni odborníci preverujú aj možnosť, že úhyn súvisí s nejakým ochorením. Podľa Veiberga je však málo pravdepodobné, že by choroba postihla najodolnejšie jedince.

Na Špicbergoch žije približne 22.000 sobov, čo je približne sedemnásobok ľudskej populácie. Miestne soby sú výrazne menšie ako ich príbuzní na nórskej pevnine, doplnila AFP. (TASR, AFP)

Do krajiny pricestuje prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Potrebujeme Srbov odlákať od Ruska,“ uviedol citovaný zdroj a túto návštevu označil za „facku Rusom“. Zelenskyj mal Belehrad podľa tamojších médií pôvodne navštíviť už v máji, no cesta sa napokon odložila.

Srbsko je považované za tradičného spojenca Ruska a jednu z európskych krajín, ktoré majú s Moskvou najbližšie vzťahy. Po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 neuvalilo na Rusko sankcie a udržiava s ním úzke väzby v oblasti energetiky. Opakovane však potvrdilo podporu územnej celistvosti Ukrajiny a na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) ruskú inváziu odsúdilo. Zároveň sa formálne uchádza o vstup do Európskej únie.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa so Zelenským stretol v Kyjeve v polovici júla na summite Ukrajina – juhovýchodná Európa. Išlo o prvú návštevu srbskej hlavy štátu v ukrajinskej metropole za viac ako desať rokov. Kyjevu na summite prisľúbil ďalšiu humanitárnu pomoc, avšak odmietol podpísať spoločnú deklaráciu, ktorá vyzýva na pokračovanie vojenskej a bezpečnostnej podpory Ukrajiny a sprísnenie tlaku na Rusko.

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur vo forme nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Moskva však Belehrad opakovane obvinila aj z dodávok munície cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

AFP pripomenula, že Vučič sa ako jeden z mála európskych lídrov stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čase invázie na Ukrajinu. (TASR, AFP)

Slovenský hydrometeorologický ústavcvydal výstrahy prvého stupňa.

Platia aj v okresoch Snina a Sobrance. Výstrahy pred búrkami ústav vyhlásil v celom Bratislavskom kraji, vo väčšine okresov Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja a v okresoch Snina a Sobrance na východe krajiny.

Búrky môžu byť podľa ústavu spojené so silným vetrom i krúpami. Pridať sa k nim môže silný lejak.

„Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne),“ uviedol SHMÚ.

„Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol SHMÚ. (TASR)

Nízka hladina mení pravidlá plavby, komplikuje dopravu medzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou a zvyšuje náklady na prepravu.

Rieku by mohli zdvihnúť až výdatnejšie zrážky v Nemecku a hornom povodí Dunaja. Výraznejšiu zmenu však v najbližších dňoch neočakávajú.

Viac o situácii na Dunaji sa dozviete v reportáži redaktora Jakuba Horáčka zo Správ:

Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa tvrdí, že bez zmien uznesení k zonácii, môže krajina prísť o milióny eur z eurofondov.

Slovensku to vyčíta aj Európska komisia. Minister Tomáš Taraba (nom. SNS) výhrady odmieta.

O spore v Správach informovala redaktorka Miriam Čerešníková:

V stredu namerali teplotu 41,1 stupňa Celzia tiež na meteorologickej stanici v Újpesti.

Dovtedy platila ako najvyššia hodnota 41 stupňov z 30. júna, ktorá bola zaznamenaná na vrchu Gellért. Budapeštiansky rekord bol tak vo štvrtok prekonaný už tretíkrát za uplynulých päť týždňov.

Na budapeštianskom vrchu János bola zaznamenaná aj doteraz najvyššia nočná teplota s ranným minimom 28 stupňov Celzia. (TASR)

Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy prvého stupňa.

Vysoké teploty potrápia najmä juhozápadné Slovensko. Výstrahy pred nimi budú platiť popoludní v okresoch Komárno, Nové Zámky, Levice, Krupina, Veľký Krtíš a Lučenec.

Teplota tam môže vystúpiť na 33 stupňov Celzia. „Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ. (TASR)

Počas kúpania boli viaceré osoby vystavené kontaktu s neznámou látkou, ktorá u nich vyvolala zdravotné ťažkosti.

Tie si vyžiadali lekárske ošetrenie privolanou záchrannou zdravotnou službou priamo na mieste.

Informáciu o úniku neznámej látky na kúpalisku v okrese Šaľa potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Havetta uviedol, že polícia prijala oznámenie, podľa ktorého bolo viacero osôb vystavených kontaktu s neznámou látkou počas kúpania. Hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila.

Podľa doteraz zistených informácií mali byť desiatky osôb vystavené vyššej koncentrácii látky, ktorá sa pravdepodobne nachádzala vo vode. Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií návštevníkov kúpaliska malo ísť o chlór. Okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí, ubezpečila polícia.

Policajti na mieste vykonávajú všetky potrebné úkony na objasnenie okolností udalosti. „Bližšie informácie poskytneme hneď, ako to situácia dovolí,“ skonštatoval Havetta.(TASR)