Správy STVR

Krajiny vyzvali na obnovenie plnej, bezpečnej a ničím nerušenej plavby na tejto trase.

Na spoločnom verejnom oznámení pod vedením bahrajnského ministra zahraničia Abdullatífa bin Rášida Zajáního počas týždňa na vysokej úrovni v rámci 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN sa vo štvrtok (24. 9.) spolu s ministerskými partnermi zúčastnil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Informoval o tom

„Slovensko je konzistentným zástancom medzinárodného práva, a preto sme sa aj v tomto prípade pripojili k vyhláseniu, ktorým sme potvrdili náš dlhodobý záväzok. Situácia v Hormuzskom prielive je neúnosná, ohrozuje energetickú bezpečnosť na globálnej úrovni a rovnako medzinárodný obchod,“ zdôraznil Blanár.

SR s partnermi upozornila, že komerčná lodná doprava ani námorníci nesmú byť nikdy zneužívaní ako nástroj nátlaku, a odsúdila Irán a jeho spojencov húsíov v Jemene za podnikanie útokov v regióne, ktorými narúšajú mier, bezpečnosť a medzinárodne uznané pravidlá v rámci práva a slobody plavby všetkých štátov.

„Práve dnes si pripomíname Svetový námorný deň, ktorý vyhlásila Medzinárodná námorná organizácia s aktuálnym apelom na to, aby sa medzinárodne uznané zásady a opatrenia dostali do praktického uplatnenia. Aj v tomto prípade je preto nevyhnutné zabezpečiť okamžitú realizáciu príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady,“ upozornil šéf slovenskej diplomacie.

Účastníci vyhlásenia potvrdili podporu Medzinárodnej námornej organizácii, ako tiež rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2817, a vyzvali na jej okamžitú realizáciu.

Hormuzský prieliv musí byť podľa ich slov urýchlene a úplne znovuotvorený, aby poskytoval bezpečný a ničím nerušený prechod všetkých plavidiel v súlade s medzinárodným právom, ako je zakotvené v Dohovore OSN o morskom práve, a to bez uplatňovania mýta, iných podmienok alebo nezákonných poplatkov. (TASR)

Nasadila ich v lokalitách s vysokou mierou kriminality.

Počas prvých štyroch týždňov sa kamery doladia v okolí Kottbusser Tor, než sa začnú aktívne využívať aj v ďalších mestských štvrtiach s vysokou mierou kriminality. Ich technológia sa nezameriava na rozpoznávanie tvárí, ale využíva „priestorovú umelú inteligenciu“ a analyzuje pohyb, aby mohla upozorniť na potenciálne zločiny a násilné činy.

Podľa polície budú kamery pripojené k neaktívnym obrazovkám, ktoré zobrazia snímaný priestor iba v prípade, že AI zaznamená podozrivý pohyb. „Systém dokáže rozoznať, či niekto iba spadol alebo či kopol do lopty“, čím sa bude predchádzať falošným poplachom.

„Násilné situácie a škody budú zaznamenané automaticky a zobrazené polícii, ktorá rozhodne, či je potrebné reagovať.“ Plány polície vyvolali odpor niektorých skupín, ktoré sa obávajú nadmerného štátneho dohľadu. Polícia sa bráni, že budú dodržané nemecké predpisy o ochrane osobných údajov.

Medzi kritikov patrí aj strana Ľavica, ktorá vyhrala v nedeľu (20. 9.) voľby v spolkovej krajine Berlín. Na konci augusta strany Ľavica a Zelení podali spoločný návrh na preskúmanie ústavnosti zákona, ktorý umožňuje projekt dohľadu s pomocou umelej inteligencie a udeľuje polícii aj ďalšie nové právomoci.

„Mohla by vzniknúť obrovská superdatabáza, ktorá by prekonala všetky hranice právneho štátu,“ uviedli vtedy v spoločnom vyhlásení. „Je úplne nejasné, aké údaje by sa mohli v budúcnosti spracúvať a na aké účely,“ vyhlásili strany. (TASR, AFP)

Nie je jasné, či budú zároveň požadovať odstúpenie prezidenta FIFA Gianniho Infantina.

Bundesliga, Premier League, La Liga a Serie A majú spoločné stanovisko zverejniť v piatok (25. 9.), informovala nemecká stanica Sky. Infantino čelí kritike pre spôsob riadenia organizácie.

Nedávno však oznámil nezávislé externé preskúmanie fungovania Medzinárodnej futbalovej asociácie (FIFA) aj konzultácie o posilnení rozhodovacích procesov. Zároveň chce vo funkcii pokračovať a v marci 2027 sa na kongrese uchádzať o znovuzvolenie. (TASR, DPA)

Zdieľala ich s vládami viacerých európskych krajín, písal španielsky denník El Mundo.

Denník sa odvolal na zdroje z prostredia litovského ministerstva obrany, diplomatické zdroje a analytikov. Taliansky minister obrany Guido Crosetto a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok (24. 9.) popreli, že by ich krajiny varovanie od americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) dostali. Nepotvrdil to ani Washington.

„Túto informáciu môžeme poprieť; CIA o nej Francúzsko neinformovala a to isté uviedol aj taliansky minister obrany,“ povedal dnes Macron v rozhovore so stanicami France 2 a TF1.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto vo štvrtok označil správu denníka El Mundo za prilievanie oleja do ohňa v ťažkej a napätej medzinárodnej situácii, ktoré nikomu nepomôže. „Poplach, ktorý dnes ráno vyvolali španielske noviny, naznačujúci možnosť útokov ruských lodí a dronov na Taliansko, Španielsko a Francúzsko, nikomu neprospieva. A správa nebola potvrdená,“ napísal na sociálnej sieti X Crosetto.

Novinár denníka El Mundo spojil informáciu o varovaní s návštevou šéfa CIA Johna Ratcliffa v Moskve z 25. augusta. Práve po nej mali varovanie európske krajiny dostať. „Použijú drony vypúšťané z mora, ukryté v kontajneri na lodi. Nie je to vôbec zložité,“ povedal španielskemu denníku zdroj blízky litovskému ministerstvu obrany.

Dôvodom, prečo by Moskva chcela zaútočiť na stredomorskú európsku krajinu, je podľa El Mundo konanie volieb v roku 2027. Vo Francúzsku budú prezidentské a v Španielsku a Taliansku parlamentné. Útok by mal u verejnosti vyvolať strach a posilniť únavu z vojny na Ukrajine. To by mohli zneužiť radikálne strany, často zastávajúce postoje blízke Moskve.

Už dnes vo Francúzsku počuť názory nahrávajúce Kremľu, napríklad ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon pripísal silnejúcu ruskú hrozbu v Európe ukrajinským útokom v hlbokom vnútrozemí Ruska.

Britský analytik špecializujúci sa na ruskú vojenskú stratégiu Keir Giles uviedol, že vzdialenosť krajín od ruských hraníc nezaručuje ich bezpečnosť. „Cieľom nemusí nevyhnutne byť krajina v prvej línii. Cieľ bude tam, kde je najslabšie miesto Európy,“ povedal s tým, že medzi takéto krajiny patrí Španielsko alebo Británia, keďže nemajú dostatočnú protivzdušnú obranu.

Myšlienku, že Moskva plánuje dronový útok začatý z mora proti štátom NATO, načrtol ukrajinský server Defense Express pred rokom. Vtedy uviedol, že bezpilotné lietadlá bude Rusko vypúšťať z tankerov patriacich do takzvanej tieňovej flotily.

Obavy pred možným ruským útokom na územie Európy v poslednom čase značne silnejú. Minulý týždeň napríklad poľský premiér Donald Tusk informoval o varovaní tajných služieb pred hybridnými útokmi dronmi a raketami na štáty podporujúce Ukrajinu.

Obavy z ruského útoku vyvolal tiež nález dronu s výbušninami na letisku v Lipsku tento rok v auguste. Nemecko z útoku na letisko Lipsko/Halle obvinilo Rusko, ktoré to však odmieta. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov neskôr vyhlásil, že tvrdenia západných krajín o podiele Moskvy na tomto incidente sú v podstate začiatkom skutočnej vojny. (ČTK, El Mundo)

Tiež by mal prostredníctvom rokovaní čo najskôr ukončiť vojnu s Iránom.

Uviedla to čínska tlačová agentúra Sinchua. Čínsky prezident Si vyzval Spojené štáty a Irán, aby vyriešili „problémy prostredníctvom rokovaní tak rýchlo, ako je možné“. Peking patrí k hlavným ekonomickým partnerom Iránu, nakupuje veľkú časť jeho ropy a zároveň je aj jeho dôležitým diplomatickým spojencom.

Prezident USA privítal vo štvrtok (24. 9.) Si Ťin-pchinga v Bielom dome a vyzdvihol skvelé priateľstvo medzi lídrami, ktoré sa podľa jeho slov začalo už počas jeho prvého funkčného obdobia. Si zdôraznil, že Washington a Peking by sa mali vyhýbať konfliktom a žiť v mieri.

„Naše ozbrojené sily by mali udržiavať pravidelný dialóg a zdokonaľovať mechanizmy krízovej komunikácie a prevencie,“ skonštatoval čínsky líder. Vyjadril sa aj k umelej inteligencii (AI), ktorá by podľa neho mala byť „vždy pod ľudskou kontrolou“.

Trump s týmto postojom úplne nesúhlasí a opakovane odmieta varovania o rizikách AI pre ľudstvo. Medzi Čínou a USA došlo v posledných mesiacoch k sporom v rámci obchodu, ciel a geopolitických otázok vrátane Taiwanu, na ktorý si robí nároky Peking. (TASR, AFP)

Zomrela vo štvrtok „doma, obklopená svojimi blízkymi a zvieratami“, uviedli jej deti vo vyhlásení.

Vyzdvihli v ňom jej „dlhý a krásny, naplnený život“. Vladyová spolupracovala s velikánmi kinematografie, medzi ktorých patrili režisér francúzskej novej vlny Jean-Luc Godard či hollywoodska legenda Orson Welles.

Bola jednou z najuznávanejších herečiek francúzskej a talianskej kinematografie 50. a 60. rokov 20. storočia. Hrala úlohy naivných a sladkých adolescentiek, ako aj zmyselných a záhadných žien. V roku 1963 získala na filmovom festivale v Cannes cenu za najlepší ženský herecký výkon vo filme Včelia kráľovná (Le Lit conjugal) a za tento výkon jej udelili aj Zlatý glóbus.

V roku 1965 stvárnila jednu z mála úloh v anglicky hovorenom filme vo Wellesovej shakespearovskej dráme Falstaff (Chimes at Midnight). Vlastným menom Marina Catherine de Poliakoff-Baidaroff sa narodila v roku 1938 v Clichy pri Paríži v rodine ruských emigrantov.

Hoci celý profesionálny život prežila vo Francúzsku, udržiavala silné väzby na ruskú kultúru a hovorila po rusky. Od roku 1970 až do jeho smrti v roku 1980 bola manželkou herca moskovského Divadla na Taganke, básnika a speváka protestsongov Vladimira Vysockého.

Hoci často žili iba na diaľku, stala sa známou osobnosťou aj v Sovietskom zväze. Dosiahla úspech aj v hudobnej oblasti vďaka dvom albumom nahraným so svojimi sestrami. (TASR, AFP)

Uviedol to prezident krajiny Emmanuel Macron.

Povedal to v rozhovore pre televízne stanice TF1 a France 2. Nemecko pokus o útok s pomocou dronu naloženého výbušninami pripisuje Rusku.

Francúzsko zatiaľ žiadne útoky tohto typu nezažilo, „ale keď sa ma spýtate, či sa to môže stať, moja odpoveď znie áno,“ dodal francúzsky prezident s tým, že Rusko zvyšuje počet nepriateľských a kriminálnych činov proti európskym štátom. (ČTK, AFP)

Izraelský premiér však čelil kritike a desiatky diplomatov pri jeho príchode kvôli Palestíne opustili sálu.

Benjamin Netanjahu v prejave počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN okrem iného spomenul hrozbu, ktorú predstavuje Irán, a tiež útoky palestínskych teroristov na Izrael.

Po príchode izraelského premiéra Benjamina Netanjahua opustilo za hlasných prejavov nesúhlasu niekoľko desiatok delegácií sálu. Premiér ich prirovnal k morálnym zbabelcom.

„Či sú tu ešte nejakí morálni zbabelci, tak prosím, odíďte zo sály hneď. Ďakujem,“ odpovedal Netanjahu na adresu odchádzajúcich diplomatov.

Zatiaľ čo diplomati sálu opúšťali a prevolávali heslá na podporu Palestíny, izraelská delegácia povstala z kresiel a tlieskala na podporu Netanjahua. Predseda medzitým vyzýval na pokoj.

Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov pri útoku na juhu Izraela pozabíjali na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli. Izrael potom začal rozsiahlu vojenskú operáciu. Izraelská armáda podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré podlieha Hamasu, zabila od začiatku vojny vyše 73-tisíc ľudí.

Od októbra minulého roka platí Spojenými štátmi sprostredkované prímerie, izraelské údery však pokračujú a doteraz sa strany nedohodli na parametroch odzbrojenia Hamasu a izraelskom stiahnutí z Pásma Gazy.

Vysoký počet civilných obetí za izraelské ťaženie v Pásme Gazy kritizujú OSN aj medzinárodné organizácie, z ktorých niektoré hovoria o genocíde. Izrael takéto tvrdenia odmieta a tvrdí, že jeho armáda sa snaží počet civilných obetí dostupnými prostriedkami obmedzovať. Podľa nej civilistov používa ako živé štíty palestínske teroristické hnutie Hamas. (ČTK)

Takisto je to jediná cesta k bezpečnosti pre Izraelčanov aj Palestínčanov.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) to povedal vo štvrtok (24. 9.) na zasadnutí Globálnej aliancie pre implementáciu dvojštátneho riešenia v New Yorku. Podujatie sa uskutočnilo na okraj všeobecnej rozpravy 81. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

„Oba národy majú právo žiť v mieri a bezpečnosti, preto sme ako väčšina medzinárodných partnerov naďalej presvedčení, že koncept dvojštátneho riešenia je jedinou udržateľnou cestou,“ vyhlásil Blanár.

Za významný nástroj označil Komplexný plán na ukončenie konfliktu v Gaze, ktorý podporila Bezpečnostná rada OSN rezolúciou č. 2803. Aj popri ďalších krízach, ktoré prebiehajú po celom svete, musí byť naliehavou prioritou práve reálna implementácia mierového plánu, upozornil Blanár.

Podľa jeho slov je nevyhnutné riadne dodržiavať prímerie a prijať kroky, ktoré nebudú ďalej oslabovať vyhliadky na dvojštátne riešenie. Súčasne vyzdvihol potrebu odzbrojenia Hamasu a pokračovania ďalších fáz mierového plánu. Poukázal na pretrvávajúcu vážnu humanitárnu situáciu v regióne a utrpenie civilistov.

„Od teroristického útoku Hamasu Slovensko poskytuje regiónu finančnú a materiálnu humanitárnu pomoc vrátane zdravotníckych evakuácií kriticky chorých detských pacientov. Študentom z Gazy sme poskytli štipendiá prevažne v medicínskej oblasti s cieľom prispieť k budovaniu kapacít potrebných pre odolnú spoločnosť,“ zhrnul Blanár.

Dodal, že je potrebné sústrediť sa aj na plán skorej obnovy Gazy, ako i posilnenie a reformu Palestínskej samosprávy.

Globálna aliancia pre implementáciu dvojštátneho riešenia vznikla v septembri 2024 počas týždňa na vysokej úrovni v rámci 79. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Jej cieľom je podporovať konkrétne a praktické kroky smerujúce k vytvoreniu fungujúceho, nezávislého a demokratického Palestínskeho štátu, ktorý bude žiť v mieri a bezpečnosti vedľa Izraela. (TASR)

Novinkou je kategória Detský čin roka, ktorú získali traja chlapci a jedno dievča.

„Každoročné oceňovanie nikdy nebude stačiť na to, aby sme ocenili všetkých ľudí, ktorí si to zaslúžia. Je však dôležité, aby sme sa inšpirovali a pripomenuli si, že medzi nami žijú ľudia, ktorí svojimi skutkami už dávno presiahli svoj osobný prospech, ale rozmýšľajú v širšom obzore, myslia na ľudí v ich blízkosti, ale aj na generácie, ktoré ešte len prídu,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

V kategórii zamestnancov oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získali ocenenie štyri laureátky. Ich práca je spojená s ochranou detí, sprevádzaním rodín a riešením situácií, ktoré si často vyžadujú odborné rozhodnutia, osobnú odvahu a vysokú mieru empatie.

Ďalších šesť ocenení si prevzali zamestnanci centier pre deti a rodiny, ktorí deťom vytvárajú bezpečné, podnetné a láskavé prostredie v čase, keď nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine.

V kategórii Sociálny čin roka bolo ocenených päť jednotlivcov a kolektívov. Medzi nimi bola Alena Bednár, ktorá sa významne podieľala na vzniku zariadenia podporovaného bývania v Šali, či sociálna pracovníčka Jana Smutná, ktorá zorganizovala finančnú zbierku pre otca piatich detí po tragickej strate manželky a dcéry.

Ďalšou laureátkou bola Renáta Zelezníková, ktorá sa prostredníctvom občianskeho združenia Optima Status venuje sociálnemu poradenstvu, komunitnej práci a podpore ľudí ohrozených sociálnym vylúčením. Ocenenie získal aj tím Poradne komplexnej pomoci v Lučenci za pomoc žene bez domova, dokladov a príjmu a kolektív zamestnancov Základnej školy Levice za pomoc žiačke po náročnej transplantácii srdca.

Novinkou tohtoročného oceňovania je kategória Detský čin roka. Medzi deťmi, ktoré svojou všímavosťou, odvahou a ochotou pomôcť urobili niečo významné pre druhých, bol Mário Danko. Napriek vlastnému sluchovému hendikepu pomáha svojmu zrakovo hendikepovanému spolubývajúcemu a je mu každodennou oporou.

Matej Hiadlovský v kritickej chvíli pohotovo pomohol spolužiakovi vo vážnej psychickej kríze. Deväťročná Tereza Ľudvíková darovala svoje vlasy na výrobu parochní pre onkologických pacientov. Michal Németh zase inicioval projekt Pomocná ruka, v rámci ktorého zorganizoval zbierky na pomoc ľuďom bez domova a venuje sa osvete o problematike bezdomovectva.

Súčasťou podujatia bola aj výstava obrazov detí z centier pre deti a rodiny v spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar. Témou výstavy bol „Človek, ktorý je pre mňa dôležitý“. Deti prostredníctvom svojich diel vyjadrili osobné príbehy, skúsenosti a pocity a zároveň priblížili verejnosti výzvy, ktorým čelia. (TASR)