Správy STVR

Pri nehode zahynulo najmenej 68 ľudí.

Protest pred ministerstvom dopravy zvolali krajne pravicové skupiny s požiadavkou, aby po tragickej havárii odstúpila vláda. Na demonštrácii sa zúčastnilo približne 1 500 ľudí a polícia použila slzotvorný plyn, aby dav rozohnala, uviedla verejnoprávna televízia TVE.

Dva vysokorýchlostné vlaky sa zrazili v stredu pred 9.00 h neďaleko obce Urda v provincii Toledo v strednom Španielsku. O život prišlo podľa poslednej oficiálnej bilancie najmenej 68 ľudí a ďalších 50 osôb utrpelo vážne zranenia.

Minister dopravy Óscar Puente uviedol, že k havárii došlo po „nevysvetliteľnom“ rozhodnutí riadiaceho strediska povoliť jednému z vlakov, aby pokračoval v ceste na trati, kde zastavili dopravu pre technickú poruchu bezpečnostného systému.

Pri nehode vlak štátnej železničnej spoločnosti Renfe, ktorý dostal pokyn pokračovať v jazde bez rýchlostných obmedzení, vrazil zozadu do stojaceho vlaku súkromnej spoločnosti Iryo. Dva vagóny vlaku Iryo a jeden vagón vlaku Renfe sa vykoľajili a zrútili zo železničného násypu.

Puente uviedol, že vyšetrovanie určí, či za nehodu bola zodpovedná ľudská chyba. V Španielsku po tragédii vyhlásili od štvrtka trojdňový štátny smútok. Premiér Pedro Sánchez na mieste nehody označil za „neprijateľné, aby krajina ako Španielsko“ zažila dve takéto katastrofy v jednom roku. V januári pri zrážke dvoch vlakov na juhu krajiny zahynulo najmenej 46 ľudí. (TASR, DPA)

Snahou je oživiť mierové rozhovory. (WSJ, ČTK)

Diskutujú o možnostiach realizácie sedemdňového plánu na ukončenie vojny na Blízkom východe a otvorenia Hormuzského prielivu.

„Kým sú naše odvážne ozbrojené sily plne pripravené brániť vlasť, Irán naďalej dáva šancu diplomacii,“ uviedol Arákčí na sociálnej sieti.

„Sme naďalej v úzkom kontakte so sprostredkovateľmi a skúmame s nimi myšlienky, ktoré môžu zaistiť uskutočnenie nášho sedemdňového plánu dokonca za menej ako týždeň,“ doplnil s tým, že obnovenie útokov na islamskú republiku by malo „ničivý účinok na medzinárodné trhy“. (AFP, TASR)

Demokratov obvinil z nezákonnej snahy zmiasť voličov

Obvinil ich tiež zo snahy odčerpať hlasy republikánskemu kandidátovi.

Trumpova výzva nasledovala po zisteniach denníka The New York Times (NYT), podľa ktorého Peltolovej tím v tajnosti hľadal kandidátov, ktorí by mohli oslabiť jej súpera. Medzi nimi bol aj Daniel J. Sullivan, bývalý učiteľ na dôchodku z odľahlej rybárskej dediny na Aljaške. Ten tvrdí, že sa do volieb prihlásil z vlastnej vôle.

„Práve sa zistilo, že demokrati na Aljaške nezákonne hľadali a naverbovali muža menom Dan Sullivan,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Demokratov obvinil aj z krivej prísahy, ktorej sa mali dopustiť tým, že na federálnom súde pod prísahou urobili nepravdivé vyhlásenia, a žiadal, aby úradujúci senátor mohol kandidovať bez uvedenia mena Peltolovej a svojho menovca na hlasovacom lístku. (AFP, TASR)

O víťazstvo ho podľa jeho slov pripravil volebný štátny prevrat.

Toho sa podľa neho mali dopustiť ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva v spolupráci s Najvyšším súdom.

Bolsonaro v nedeľu prehral druhé kolo prezidentských volieb a dnes pristál s rodinou v Miami. Do Spojených štátov odcestoval po tom, ako nevyhovel príkazu najvyššieho súdu, aby odovzdal svoje pasy v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním zo strany súdu v dvoch kauzách. Tvrdenia o volebnom podvode nepodložil žiadnymi dôkazmi. Medzinárodní pozorovatelia označili hlasovanie za férové. (Reuters, ČTK)

Zároveň obvinil „koloniálny“ Západ, že sa stále snaží ťažiť zo zdrojov kontinentu a využíva dlhy afrických krajín na brzdenie ich rozvoja.

Putin vystúpil na treťom summite Rusko – Afrika v Moskve. Dvojdňovej akcie sa zúčastňuje vládna delegácia zo 48 krajín. Ruský prezident má v pláne bilaterálne rokovania s radom z prítomných 22 afrických lídrov, pričom témy rozhovorov zahŕňajú obchod, bezpečnosť, dodávky zbraní či obilia. (Reuters, ČTK)

Zhodli sa na tom odborníci na Izrael a Blízky východ, ktorých ČTK dnes oslovila.

Strany vedené izraelskými Arabmi získali po sčítaní 85,6 percenta hlasov v izraelskom parlamente bezprecedentných 19 kresiel. Bloky vedené súčasným premiérom Benjaminom Netanjahuom a jeho vyzývateľom Gadim Eisenkotom, ktorý je bývalým náčelníkom generálneho štábu, ale s arabskými stranami vládnuť zatiaľ nechcú.

Žiadny z bloku pritom nemá istú parlamentnú väčšinu, experti preto nevylučujú nové voľby. Vzťahy s Českom alebo Spojenými štátmi zostanú podľa nich bez zmeny, či bude vládnuť Izraelu Netanjahu, alebo Eisenkot. (ČTK)

Pravdepodobne ho však predstavitelia európskych vlád a bývalý maďarský premiér Viktor Orbán ho odradili od násilného prevratu, uviedol britský list The Times.

Vučić, ktorý po 12 rokoch ovládal srbskú politiku, od svojich plánov upustil vo chvíli, keď sa ukázalo, že opozičná Študentská kandidátka získala v parlamentných voľbách náskok pol milióna hlasov, a po výzvach, aby sa ďalšieho boja o moc vzdal.

„V nedeľu vyslal do centra Belehradu 4000 policajtov a 3000 najatých násilníkov, aby chránili režim. Som si stopercentne istý, že plánoval výsledky volieb neuznať,“ povedal denníku bývalý veliteľ srbskej protiteroristickej jednotky Spasoje Vulević. „V nedeľu sme z diplomatických zdrojov dostali znepokojivé správy, že je (Vučić) pripravený bojovať a vykonať prevrat,“ uviedol europoslanec Sandro Gozi za liberálnu Obnovu Európy. (ČTK)

Ošetrovateľ podľa úradov zabránil napadnutiu ďalších detí.

Záchranárska helikoptéra dievča dopravila do nemocnice. Polícia okolnosti incidentu vyšetruje.

Vlk zaútočil počas špeciálneho programu kŕmenia zveri s ošetrovateľmi, ktorý zoopark Johannismühle ponúka. Vo výbehu boli s ošetrovateľom tri dievčatá. Vo chvíli, keď napájali zvieratá, na jednu z dievčat zaútočil vlk. Podľa úradov sa incident stal vo výbehu pre vlkov polárny.

Zoopark Johannismühle chová okrem iného medvede hnedé, vlky sivé a polárne, rysy, zubry, lamy, ovce, kozy, miniošípané či pávy. (DPA, ČTK)

Vyzývajú, aby zrušili obchodné, hospodárske a finančné embargo, ktoré na Kubu uvalili v 60. rokoch 20. storočia.

Rezolúciu tentoraz podporilo 130 krajín, čo je najmenej od roku 1995, proti bolo 17 a ďalších 25 sa zdržalo hlasovania. Vlani za rezolúciu hlasovali zástupcovia 160 krajín.

Podobné rezolúcie predkladá Kuba každoročne od roku 1992. Tohtoročný dokument po prvý raz obsahoval aj zmienku o vplyve obmedzení dodávok palív na Kubu, ktoré Spojené štáty zaviedli od januára. Vláda prezidenta Donalda Trumpa sa týmto spôsobom snaží vynútiť zmeny v politickom systéme Kuby. Šéf Bieleho domu minulý týždeň opäť naznačil možnosť vojenskej intervencie zo strany USA, keď vyhlásil, že americké vojnové lode by sa mohli zastaviť na Kube počas návratu z vojny v Iráne.

Prvýkrát za 34 rokov sa medzi krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania, zaradili aj západné štáty, ako Nemecko, Taliansko a Lotyšsko. Krajiny, ktoré hlasovali proti, boli Bosna, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Litva, Maroko, Severné Macedónsko, Paraguaj a Slovinsko, pričom väčšina z nich tak urobila prvýkrát. (AFP, AP, TASR)