Správy STVR

Rus z miesta utiekol v aute patriacom jednej z obetí, ktoré bolo neskôr nájdené prázdne.

Podozrivý je podľa čiernohorského ministerstva vnútra 30-ročný Rus, ktorý zastrelil troch zamestnancov strelnice v meste Danilovgrad približne 20 kilometrov severozápadne od Podgorice. Motív vrážd zatiaľ nie je známy.

Rus z miesta utiekol v aute patriacom jednej z obetí, ktoré bolo neskôr nájdené prázdne. Miestne médiá píšu, že podozrivý si na strelnici prenajal zbrane. Polícia zriadila v niekoľkých mestách kontrolné stanovištia.

„Podozrivý je ozbrojený a má pri sebe určité množstvo munície a strelnú zbraň, čo je dôvod, prečo polícia apeluje na občanov, aby boli obzvlášť opatrní,“ uviedla polícia vo vyhlásení s fotografiou podozrivého.

Čiernohorský premiér Milojko Spajič vyjadril sústrasť rodinám obetí a vyhlásil dvojdňový štátny smútok, ktorý sa začne v utorok. (TASR, AFP)

Ide o odľahlé súostrovie v južnom Atlantiku pod správou Spojeného kráľovstva, zvrchovanosť si nárokuje aj Argentína.

„Vždy prehodnocujem každú pozíciu. To je len jedna z mnohých,“ odpovedal Trump na otázku, či Spojené štáty prehodnocujú svoju pozíciu k zvrchovanosti nad súostrovím. Šéf Bieleho domu neuviedol, či by to vo výsledku mohlo viesť k zmene postoja k správe Falklandov.

Zvrchovanosť nad ostrovmi si nárokuje aj Argentína, ktorú vedie Trumpov spojenej Javier Milei. Spojené kráľovstvo a Argentína v roku 1982 viedli o Falklandy vojnu, pri ktorej zomrelo viac ako 900 ľudí. Aj vyše štyridsať rokov po konflikte je napätie medzi oboma krajinami stále vysoké. Argentína označuje súostrovie ako Malvíny.

Potenciálne zmeny v americkej zahraničnej politike boli podľa britského denníka The Telegraph medzi možnosťami, ktoré ministerstvo obrany USA zvažovalo, aby vyvinulo tlak na svojich spojencov v rámci NATO s cieľom prinútiť ich investovať viac do svojej obrany.

Spojené štáty oficiálne uznávajú de facto britskú správu súostrovia bez toho, aby podporili konfliktné nároky ktorejkoľvek zo strán. Ministerstvo zahraničia USA v apríli pre AFP uviedlo, že jeho pozíciou pri týchto ostrovoch ostáva neutralita. (TASR, Reuters, EFE, AFP)

Potvrdila to expremiérova rodina.

Balladur sa narodil v Turecku a od marca 1993 do mája 1995 slúžil ako posledný premiér pod prezidentom Francoisom Mitterrandom. Stál sa privatizáciami viacerých štátnych podnikov. V roku 1995 neúspešne kandidoval na prezidenta.

Hlavou štátu sa napokon stal jeho bývalý spojenec Jacques Chirac, ktorý v úrade zostal až do roku 2007. Súčasný prezident Emmanuel Macron označil Balladura za muža, ktorý „mal Francúzsko na srdci“ a bol „oddaným služobníkom národa“.

Bývalý prezident Nicolas Sarkozy na sociálnych sieťach napísal, že stratil „vzor, mentora a priateľa“. „Dnes večer smútim nad stratou jedného z mužov, na ktorých mi v živote najviac záležalo,“ doplnil. (TASR, AFP)

Miestny dopravný podnik Carris to vyhlásil dnes, takmer rok po vykoľajení lanovky na tejto trase, pri ktorom zahynulo 16 ľudí a 24 ďalších utrpelo zranenia.         

Pozemná lanovka Elevador da Glória z 19. storočia s dvoma vozňami spojenými lanom patrí k technickým atrakciám Lisabonu a v letnej sezóne bola obľúbená medzi zahraničnými turistami, ktorí na nej absolvovali krátku, no malebnú cestu po strmom kopci s maximálnym sklonom 17,7 percenta.

Linku spájajúcu štvrte Restauradores a Bairro Alto využívali aj miestni obyvatelia. Je zaradená medzi národné pamiatky Portugalska. Od nehody sú však všetky tri historické linky (Glória, Bica a Lavra) odstavené. V prevádzke je len nová linka Graca.

K smrteľnej havárii došlo 3. septembra minulého roka po odpojení lana medzi dvoma vozňami. Podľa októbrovej správy z vyšetrovania lano nespĺňalo bezpečnostné štandardy. Dopravný podnik Carris, ktorý prevádzkuje mestské lanovky v Lisabone, však tvrdil, že dodržiaval všetky protokoly na údržbu. (TASR, AFP)

Doplnil, že Naí Dillí podporí každé mierové úsilie zamerané na zastavenie bojov.

Vyjadril sa tak na začiatku rokovaní so šéfom Kremľa v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa obaja zúčastňujú na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS).

Módí oslovil Putina so slovami „môj priateľ“ a ocenil rastúce hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré podľa neho vychádzajú z potreby uprednostniť záujmy oboch národov pred všetkým ostatným.

India je spolu s Čínou jedným z najväčších odberateľov ruskej ropy, čo krajine finančne pomohlo po tom, ako na ňu západ uvalil rozsiahle sankcie pre inváziu na Ukrajinu. (TASR, Reuters)

Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako Atény a Tel Aviv oznámili kontrakt o protivzdušnej obrane v hodnote viac ako tri miliardy eur.

„Libanon a libanonský ľud sú už unavení z vojen a od začiatku rokovaní s Izraelom bolo cieľom ukončiť stav nepriateľstva,“ povedal Awn na tlačovej konferencii v Aténach po boku gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.

„Rámcová dohoda sa nedá realizovať jednostranne. Musia ju uplatňovať obe strany,“ pokračoval. „Žiadame Grécko o čo najväčšiu pomoc pre Libanon,“ doplnil.

Mitsotakis uviedol, že Grécko podporuje „suverenitu, nezávislosť a jednotu Libanonu“ a bude podporovať „všetky snahy zamerané na zmiernenie napätia a vzájomné porozumenie“. (TASR, AFP)

Uviedol to ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

K stretnutiu prezidentov došlo v Kirgizsku, kde sa zúčastňujú na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS).

„Spolupráca sa úspešne rozvíja na všetkých úrovniach,“ povedal Putin čínskemu prezidentovi pred ich rokovaním.

„Digitálne inovácie vrátane technológií umelej inteligencie, tiež otvárajú nové príležitosti pre hospodársky rozvoj našich krajín,“ dodal.

Kremeľ sa v uplynulých mesiacoch snažil sprísniť kontrolu nad online priestorom, pričom dochádzalo k veľkým výpadkom internetu a obmedzeniam populárnych aplikácií na zasielanie správ.

Moskva tlačí Rusov k tomu, aby používali štátom podporovanú platformu Max Messenger – nešifrovanú aplikáciu podobnú čínskemu WeChatu, ktorá podľa kritikov vyvoláva obavy o súkromie.

Opakovane tiež hrozila zablokovaním zahraničných webových stránok, čo podľa zástancov ľudských práv zapadá do širšej snahy úradov kontrolovať a monitorovať používanie internetu. (TASR, AFP)

Aj keď rodička trestné oznámenie zatiaľ nepodala, polícia sa o prípad začala zaujímať po jeho medializácii.

 „Od dnešného dňa (31. augusta) sa udalosťou zaoberajú kriminalisti, ktorí budú zisťovať všetky informácie, na základe ktorých rozhodnú, či ide o podozrenie z protiprávneho konania alebo nie,“ uviedol hovorca pražskej polície Jan Daněk.

Prípad sa podľa českých médií stal minulý týždeň v utorok, čo potvrdila aj hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová. Pacientka podstupovala akútny cisársky rez a keď v jeho závere chceli lekári zastaviť krvácanie, z chirurgického prístroja vzplanul oheň.

Pacientka bola potretá dezinfekciou a oheň jej tak podľa médií spôsobil popáleniny druhého až tretieho stupňa v oblasti vnútorných stehien, dolnej časti brucha, na bokoch a genitáliách.

Stolejda Libigerová uviedla, že nemocnica všetky okolnosti udalosti prešetruje. „Presná príčina vzniku nežiaducej udalosti zatiaľ nebola potvrdená. Na základe záverov vyšetrovania nemocnica prijme adekvátne opatrenia,“ dodala.

Na rovnakej gynekologicko-pôrodníckej klinike FN Bulovka došlo pred dvomi rokmi k závažnému pochybeniu, pri ktorom personál zamenil dve tehotné pacientky. Jedna z nich prišla na kyretáž, druhá na bežnú kontrolu.

Kyretáž však omylom podstúpila druhá žena, ktorá v dôsledku zákroku prišla o dieťa. Polícia prípad vyšetrovala pre možné ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, napokon ale nikoho neobvinila. Nemocnica sa s poškodenou pacientkou dohodla na odškodnení. (TASR, iDnes.cz)

Severská krajina chce takto posilniť obranu v strategicky dôležitej oblasti Baltského mora, kde Rusko využíva kľúčové námorné trasy a vzdušný priestor.

„Tieto fregaty budú slúžiť ako platformy, ktoré nám na mori zabezpečia schopnosť pôsobiť na veľké vzdialenosti a ochranu pred balistickými raketami,“ povedal švédsky premiér Ulf Kristersson. Vojna na Ukrajine podľa neho ukázala dôležitosť schopnosti brániť sa proti týmto strelám.

Túto a ďalšie dohody podpísali francúzsky prezident Emmanuel Macrona a premiér Kristersson na palube fregaty Amiral Ronarc’h, kde aj rokovali a majú tam tiež naplánovanú pracovnú večeru. (TASR, AP)

K tejto zmene dochádza po zintenzívnení ruských útokov, ktorých cieľom je podľa ukrajinskej strany paralyzovať hlavné mesto.

Starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko sa dnes stretol s miestnymi predstaviteľmi, s ktorými diskutoval o zmenách bezpečnostných protokolov, pričom navrhol, aby jedna linka metra zostala v prevádzke aj napriek útokom.

Radnica hlavného mesta tiež oznámila, že pripravuje zmeny pre školy vrátane dištančnej výučby. Rusko cez leto zintenzívnilo svoje raketové a dronové útoky na Kyjev. Od minulého týždňa útočia na mesto a okolité oblasti bezpilotné stroje s prúdovým pohonom, čo vyvoláva viac ako desiatku poplachov počas dňa, a v dôsledku toho dochádza k obmedzovaniu ekonomickej činnosti. (TASR, AFP)