Správy STVR

Tvrdia to zdroje agentúry Reuters.

Denník The New York Times (NYT) v stredu (11. 11.) informoval, že Huang mal aféru s viceprezidentkou Nvidie pre oblasť zdravotníctva Kimberly ​Powellovou, ktorá bola jeho podriadenou.

Agentúra Reuters zamestnankyňu nemenovala, keďže sa jej s ňou nepodarilo spojiť. Odpoveď jej neposkytla ani spoločnosť Nvidia, Huang či členovia predstavenstva spoločnosti.

Huang vo štvrtok s okamžitou platnosťou rezignoval na posty prezidenta, generálneho riaditeľa a člena predstavenstva Nvidie. Huang firmu spoluzakladal a je jej štvrtým najväčším investorom s podielom približne 3,61 percenta.

Urobil tak po tom, čo vyšlo najavo, že mal mimomanželský vzťah s čínskou podnikateľkou Alice Huangovou, ktorú americké úrady podozrievajú z toho, že je špiónkou čínskej vlády. Od Huanga mala údajne získať podrobnejšie informácie o amerických čipoch pre umelú inteligenciu.

Huang tento vzťah so ženou, s ktorou nie je v príbuzenskom vzťahu, v nedeľu priznal. Tlak na jeho odstúpenie sa zintenzívnil v stredu po tom, čo NYT informovala o jeho ďalšej afére.

Americký minister spravodlivosti Todd Blanche vo štvrtok uviedol, že jeho rezort zatiaľ nedospel k záveru či bola Alice Huangová čínskou špiónkou. Blanche na tlačovej konferencii novinárom povedal, že vecou sa zaoberá Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).

Podľa Johna Moolenaara, republikánskeho člena americkej Snemovne reprezentantov, Huang prisľúbil, že bude vypovedať pred Kongresom za zatvorenými dverami. (TASR, Reuters)

Po stretnutí v Dubline to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Uviedol to aj zvláštny americký vyslanec Jared Kushner, ktorý spolu s kolegom Stevom Witkoffom do írskej metropoly dorazil z moskovského stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj povedal, že ďalšie rokovania budú nasledovať. (ČTK, AFP, Reuters)

Vo svojom príhovore vyzval na ochranu a rešpektovanie žien.

Apeloval aj na jednotu katolíckej cirkvi v Peru a na dôslednejší prístup k obetiam sexuálneho zneužívania zo strany duchovných.

„Bolí nás, že násilie páchané na ženách – ktoré môžu byť našimi starými mamami, matkami, sestrami či dcérami – je naďalej realitou, ktorá zraňuje celé ľudstvo,“ povedal pápež vo svojom prejave pred obyvateľmi v Lime. Upozornil aj na to, že chudobné ženy, príslušníčky pôvodného obyvateľstva a Afroperuánky čelia viacnásobnému znevýhodneniu. Vyzval preto, aby všetky ženy požívali uznanie, ochranu a rešpekt.

Rodovo podmienené násilie predstavuje v Peru vážny spoločenský problém. Podľa Národného inštitútu pre štatistiku a informatiku zaznamenali v krajine v rokoch 2016-24 celkovo 1261 obetí femicídy. Počet žien zavraždených z dôvodu ich rodovej príslušnosti sa v tomto období zvýšil o 44 percent.

Vo svojom príhovore pápež označil rodinu za prvé prirodzené spoločenstvo, ktorého práva musia verejné inštitúcie uznávať a chrániť, nie ho nahrádzať. Upozornil na ekonomické problémy, nadmerné pracovné zaťaženie, nedostatok spoločného času či vplyv digitálnych technológií na rodinný život. Varoval tiež, že digitálne technológie môžu nahrádzať skutočné medziľudské vzťahy a vystavovať členov rodiny škodlivému obsahu. (TASR, AP)

Rozhodli o tom dnes vlády oboch krajín.

Fínska vláda oznámila, že ruskí športovci nebudú mať možnosť získať víza. „Pokiaľ bude ruská agresívna vojna pokračovať, ruskí športovci nemajú vo Fínsku čo robiť. Ich vstup do krajiny by bol hrozbou pre medzinárodné vzťahy Fínska,“ uviedla ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová vo vyhlásení.

Podľa nej bude povolený vstup do krajiny len tým ruským občanom, ktorí sú nevyhnutní pre národné záujmy Fínska, ako je zabezpečenie bezpečnosti.

Rozhodnutie nadobudne účinnosť v pondelok 16. novembra. To znamená, že ruskí športovci nebudú môcť štartovať okrem iného na Svetovom pohári v skoku na lyžiach, v severskej kombinácii a behu na lyžiach v Ruke na konci novembra. (ČTK)

Bol posledným v Česku žijúcim československým vojakom, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zapojil do bojov pri francúzskom prístave Dunkerque.

O jeho úmrtí informoval odbor vojnových veteránov a vojnových hrobov českého ministerstva obrany na sociálnej sieti X, citovaný webom iRozhlas.

Turka v roku 1944 povolali do nemeckej armády a nasadili na západnom fronte vo Francúzsku. Po zajatí americkými vojakmi sa dostal do Británie, kde vstúpil do československej zahraničnej armády. Ako tankista Československej samostatnej obrnenej brigády sa následne zapojil do bojov pri Dunkerque.

Po demobilizácii sa vrátil do vlasti. Pre svoju vojnovú minulosť a službu v československých jednotkách na západnom fronte strávil Turek väčšinu svojho pracovného života ako robotník. Po návrate do Československa krátko pôsobil ako inštruktor tankistov, neskôr pracoval na železnici. Posledné roky života strávil v Stredisku komplexnej starostlivosti o veteránov vo Vojenskej nemocnici v Olomouci.

Vo februári tohto roka Turek dostal francúzsky Rad Čestnej légie V. stupňa a za účasť v bojoch o oslobodenie získal Československú vojenskú pamätnú medailu so štítkom Francúzsko.

Boje pri Dunkerque patrili k významným operáciám československých pozemných jednotiek na západnom fronte počas druhej svetovej vojny. Československá samostatná obrnená brigáda pod velením generála Aloisa Lišku sa do obliehania francúzskeho prístavu zapojila v októbri 1944.

V meste bolo v tom čase obkľúčených približne 12.000 nemeckých vojakov. Úlohou československej brigády bolo zabrániť nemeckej posádke prelomiť obkľúčenie. Boje pokračovali až do 9. mája 1945, keď nemecká posádka kapitulovala. (TASR)

Celkový počet obetí tak vzrástol na dvanásť.

Úrady v utorok (10. 11) informovali o jedenástich mŕtvych, čím korigovali skoršie vyjadrenia ministerky zdravotníctva Kati Ivkovej, ktorá hovorila o dvanástich obetiach už v deň nehody.

Nehoda, pri ktorej havarovalo 86 vozidiel, sa odohrala na diaľnici Trakija na juhovýchode krajiny. Celkovo zomrelo dvanásť ľudí, ďalších 50 zranených bolo prevezených do niekoľkých nemocníc. Podľa predbežného vyšetrovania boli príčinami nehody znížená viditeľnosť, mokrá vozovka a neprimeraná rýchlosť.

Bulharská vláda dnes oznámila, že štát plne pokryje liečebné náklady zranených.. Rada ministrov v stredu rozhodla, že príbuzní obetí dostanú jednorazovú finančnú pomoc vo výške osemtisíc eur. (ČTK, BTA)

Ide o najvyšší počet deportácií za 23 rokov existencie úradu.

Počet deportovaných podľa ICE medziročne vzrástol o deväť percent. Predchádzajúci rekord predstavuje 442 640 deportovaných osôb v minulom fiškálnom roku. V porovnaní s fiškálnym rokom 2024, posledným rokom pôsobenia demokrata Joea Bidena v úrade prezidenta, keď úrady deportovali 271 480 ľudí, ide o nárast o 78 percent.

ICE za uplynulých 12 mesiacov zadržal 474 850 ľudí – v auguste 50 925 a v septembri viac ako 48-tisíc. To je približne dvojnásobok oproti predchádzajúcemu fiškálnemu roku, keď počet zatknutých dosiahol 239 890. V roku 2024 ich bolo 113 430.

Úrad po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu nezverejňoval takéto podrobné údaje, a to ani za rok 2025. Tlačová správa ICE na rozdiel od minulosti neobsahuje rozdelenie zadržaných podľa toho, či mali v minulosti záznam v registri trestov.

Minister pre vnútornú bezpečnosť Markwayne Mullin pripísal spomínané výsledky Trumpovi, ktorý nechal ICE voľnú ruku, aby sa mohol zamerať na zadržiavanie a deportovanie osôb, zdržiavajúcich sa v USA nelegálne. (TASR, AP)

Jeho krajina by mala najbližšie stretnutie na najvyššej úrovni hostiť.

Hovorca NATO potvrdil, že ďalší samit bude v Tirane, ale zatiaľ sa nerozhodlo kedy. „Zatiaľ sme sa nedohodli na tom, kedy sa samit uskutoční. Isté je, že to nebude v roku 2027,“ povedal Rama vo štvrtok pri príchode na stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Dubline. Ak by sa samit NATO v roku 2028 konal, bude ho hostiť Tirana, dodal premiér.

Nemenovaní diplomati ale uviedli, že členské štáty NATO by sa ešte mohli rozhodnúť usporiadať samit na budúci rok na poslednú chvíľu, avšak niekde inde než v Albánsku.

Agentúra Reuters v apríli informovala, že NATO zvažuje ukončenie organizovania každoročných zasadnutí hláv štátov a vlád, ktoré sa od roku 2021 stretávajú každé leto. Tento rok sa zišli 7. a 8. júla v tureckej Ankare.

Jedným z dôvodov možnej zmeny frekvencie je podľa Reuters snaha vyhnúť sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý opakovane kritizoval mnohé z členských štátov Aliancie za nedostatočné obranné výdavky či za to, že sa nezapojili do vojny s Iránom.

Z minuloročného zasadnutia lídrov NATO v Haagu vzišlo vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že sa opäť stretnú v Turecku v roku 2026 a následne v Albánsku. V záveroch samitu v Ankare už však deklarovali iba to, že sa tešia „na naše ďalšie stretnutie“. Jeho termín ani miesto konania pritom nespresnili.

V júni agentúra Reuters napísala, že plán usporiadať na budúci rok samit NATO v Albánsku je ohrozený pre odpor Trumpovej administratívy a nespokojnosť krajín NATO s tým, že Tirana málo investuje do obrany. (TASR, Reuters, Bloomberg)

Ocenenie získala za zbierku poviedok Iné myšlienky (vydavateľstvo Marenčin PT).

„S odstupom aj humorom v nej skúma inakosť tela, mysle či národnosti a hľadá miesto neštandardného jednotlivca vo svete podporujúcom excesy“. Čitatelia v internetovej ankete dali najviac hlasov Susanne Gregor za román Položivoty (Literárna bašta).

Laureátku vybrala spomedzi 140 hodnotených pôvodných slovenských prozaických kníh päťčlenná odborná porota, ktorú tento rok tvorili Eva Urbanová Šimková, Martin Makara, Petr Minařík, Ľubica Schmarcová a Viliam Nádaskay.

Podľa poroty Dobrakovová v ocenenej knihe tematizuje inakosť a rôzne jej zdroje, ako sú telo, myseľ, národnosť.

„Opakujú sa leitmotívy celej jej tvorby: dezintegrácia osobnosti, komplikované až dysfunkčné vzťahy, od dôslednej diagnostiky sa autorka posúva k odstupu, nadhľadu, dokonca k humoru,“ zhodnotila porota zbierku poviedok, v ktorej autorka „využíva v súčasnosti veľmi exponovanú tému jedla a zdravého života na diagnostiku postáv a prepojenie statusu, životného štýlu a identity“.

Ivana Dobrakovová je slovenská spisovateľka a prekladateľka, ktorá od roku 2005 žije v talianskom Turíne. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä témam, ktoré sa jej osobne dotýkajú. Je autorkou románov Bellevue (2010) a Pod slnkom Turína (2021), štyroch zbierok poviedok – Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a Iné myšlienky (2025).

Za zbierku Matky a kamionisti získala Cenu Európskej únie za literatúru. Všetky jej prozaické knihy sa dostali do desiatky ceny Anasoft litera. Popri vlastnej tvorbe pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe. Z francúzštiny a taliančiny preložila viacero diel. Jej knihy vyšli v prekladoch do 12 jazykov.

Okrem hlavného ocenenia opäť udelili aj Cenu čitateľov, ktorú tento rok získala Susanne Gregor za román Položivoty z vydavateľstva Literárna bašta. Román rozpráva príbeh úspešnej rakúskej architektky Klary a slovenskej opatrovateľky Paulíny, životy dvoch žien sa pretnú v jednej domácnosti.

„Prostredníctvom ich vzťahu autorka otvára otázky sociálnych nerovností, neviditeľnej práce a hraníc medzi osobnou blízkosťou a pracovnou závislosťou,“ uvádza k ocenenej publikácii Anasoft litera.

Susanne Gregor sa ako deväťročná v roku 1990 presťahovala zo Slovenska do Rakúska. Vyštudovala germanistiku a komunikačné vedy na Salzburskej univerzite a od roku 2005 žije vo Viedni. Literárne debutovala v roku 2011 knihou Kein eigener Ort.

Jej román Wir werden fliegen, ktorý vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Voľným pádom (Literárna bašta, 2024), bol nominovaný na Rakúsku knižnú cenu 2023. Podľa románu Položivoty (2025) vznikla divadelná adaptácia, ktorú v roku 2025 uviedlo viedenské divadlo Volkstheater. (TASR)

Zdôraznili potrebu užšej spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, posilnenia technologických inovácií a zabezpečenia dostupnej a čistej energie.

Oznámil to írsky premiér Micheál Martin po skončení samitu. (TASR)