Správy STVR

V noci na dnes to vyhlásil americký prezident Donald Trump.

Zároveň spochybnil nedávne brazílske voľby, v ktorých Bolsonaro prehral s ľavicovým prezidentom Luizom Inácio Lula da Silvom. Podľa Trumpa boli voľby „hanbou“.

„Môže tu zostať, ako dlho chce,“ povedal Trump novinárom na halloweenskej oslave vo svojom floridskom sídle. Na otázku ohľadom volieb uviedol, že podľa jeho názoru išlo o hanbu. Zahraniční pozorovatelia pritom hlasovanie označili za slobodné a spravodlivé, napísal Reuters.

Bolsonaro odišiel do Spojených štátov po tom, čo brazílsky sudca krátko po jeho volebnej porážke rozhodol o odobratí jeho pasu. V Brazílii čelí dvom federálnym vyšetrovaniam kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí a polícia ho považovala za osobu, ktorá by mohla utiecť z krajiny. Do USA bol prijatý v rámci humanitárneho programu dočasného pobytu, ktorý zvyčajne trvá jeden rok.

Trump v sobotu tiež uviedol, že sa s Bolsonarom neplánuje stretnúť. Americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená so situáciou agentúre Reuters povedali, že prezident v súčasnosti nemá v úmysle podporovať jeho politické ambície, hoci mu umožnil pobyt v Spojených štátoch. Bolsonaro sa pritom označuje za právoplatného brazílskeho vodcu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v sobotu hovoril s brazílskym ministrom zahraničia Maurom Vieirom na okraj stretnutia skupiny G20 v Atlante.

Podľa Rubia sa obaja politici opäť stretnú budúci mesiac vo Francúzsku na schôdzke ministrov zahraničných vecí skupiny G7, kam má Brazília doraziť ako pozorovateľ. Ich rozhovor by mohol naznačovať snahu o zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami.

Rubio zároveň uviedol, že americká vláda nebola priamo zapojená do krokov, ktoré viedli k Bolsonarovmu odchodu z Brazílie. Reuters a ďalšie médiá však informovali, že cestu pomáhal zariadiť Jason Miller, predstaviteľ Bieleho domu. (ČTK, Reuters)

V noci na dnes to podľa agentúry AFP povedal americký prezident Donald Trump.

Ako dodal, stále však musia zasiahnuť jeden či dva zvyšné ciele, vrátane predpokladaného jadrového zariadenia známeho ako Pickaxe Mountain (persky Kúh-e Kolang Gáz Lá).

Zároveň uviedol, že rokovania s Iránom o ukončení vojny pokračujú, podľa neho však Teheránu nemožno príliš dôverovať.

„Zničili sme ich jadrový program. Stále sa musíme postarať o jedno či dve miesta, ale to môžeme urobiť o desať minút,“ povedal Trump novinárom vo svojom floridskom sídle. Spomenul pritom tiež Pickaxe Mountain, kde sa podľa neho nachádza podzemný jadrový komplex. Iránska vláda akúkoľvek jadrovú činnosť v tomto zariadení popiera.

Trump vyhlásil, že Spojené štáty s prípadnými ďalšími údermi neponáhľajú, pretože podľa neho už výrazne oslabili iránsku armádu aj jadrový program. Rokovania s Teheránom podľa neho „prebiehajú dobre“, Irán však označil za nespoľahlivého partnera.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v sobotu uviedol, že Trump zatiaľ nerozhodol o prípadných ďalších úderoch na Irán. Washington je podľa neho otvorený diplomatickému riešeniu konfliktu.

Iránsky najvyšší duchovný vodca v sobotu varoval Spojené štáty a Izrael pred novými útokmi. Reagoval tak na hrozby obnovenia úderov po novembrových voľbách do amerického Kongresu. Trump už skôr uviedol, že zvažuje, či vojenskú operáciu dokončiť a Irán definitívne poraziť. (ČTK, AFP)

V hre je aj prístup krajiny k Rusku a jeho vojne proti Ukrajine.

V prvom kole z 25. októbra zvíťazila so ziskom 34,76 percenta hlasov Jotovová, bývalá socialistická europoslankyňa a spojenkyňa premiéra Rumena Radeva.

Gjurov, ktorý vzišiel z prostredia liberálno-konzervatívnej opozície, skončil druhý so 31,95 percentami hlasov. Voľby sprevádzala rekordne nízka účasť 22,98 percenta oprávnených voličov.

Jotovová aj Gjurov kandidujú ako nezávislí, majú však podporu protichodných politických táborov a presadzujú rozdielne prístupy k zahraničnej politike i geopolitickému smerovaniu Bulharska. V predvolebnej debate sa Jotovová predstavila ako kandidátka, ktorá dokáže zaručiť mier v regióne a zachovať vyváženejšie diplomatické vzťahy s Ruskom.

Jotovovú podporila vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana (BSP), ktorej členkou v minulosti bola, a nacionalistická strana VMRO. Jej prípadné víťazstvo by znamenalo upevnenie moci Progresívneho Bulharska a premiéra Radeva. Jotovová bola jeho viceprezidentkou v čase, keď Radev zastával prezidentský úrad.

Ekonóma Gjurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene, ktorej bol v minulosti členom. Vo svojej kampani sa však snažil vystupovať nezávisle od straníckej politiky.

Gjurov stál na čele dočasnej vlády od februára do mája tohto roka a počas tohto krátkeho obdobia podpísal bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou.

Prezidentská kampaň sa konala v čase zosilnených útokov dronov na obchodnej lodi v Čiernom mori. Tie vyvolali verejnú diskusiu a rozpory kvôli tomu, že bulharská vláda aj Jotovová odmietli jednoznačne označiť Rusko za agresora. (ČTK)

Pokračovať budú v rokovaní 61. parlamentnej schôdze, ktorú prerušili 16. októbra.

Čaká ich šiesty rokovací týždeň. Schôdza by podľa upraveného harmonogramu mala trvať do 18. decembra. Na programe je ešte okolo 200 neprediskutovaných návrhov. Prebrať by sa mali napríklad viaceré návrhy z dielne ministerstva spravodlivosti či vetované legislatívy. Parlament sa má vrátiť aj k debate o úprave voľby zo zahraničia.

V utorok ráno majú poslanci pokračovať v diskusii o novele zákona o sudcoch a prísediacich z dielne ministerstva spravodlivosti. Sudcovia Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorí boli k 31. júlu 2021 členmi jeho správneho kolégia, by podľa nej mohli požiadať o preloženie na Najvyšší správny súd (NSS) SR.

Parlament má v utorok aj hlasovať. Rozhodnúť by mal napríklad o tom, či sa bude o novele zákona o športe, ktorú predložil nezaradený poslanec Pavel Ľupták, rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Na programe schôdze sú ešte i ďalšie vládne návrhy. Rezort spravodlivosti ich má v NR SR viacero. Predložil napríklad novelu Ústavy SR, má zaviesť možnosť ukončiť volebné obdobie parlamentu i využitím ľudového hlasovania. Prišiel tiež s návrhom, ktorý má do právneho poriadku opäť zaviesť inštitút justičného čakateľa.

Ministerstvo školstva chce zase presadiť novelu školského zákona, ktorá rieši aj optimalizáciu siete základných škôl.

Poslanci by sa mali dostať tiež k novele zákona o Environmentálnom fonde SR. Ministerstvo životného prostredia ju do parlamentu predložilo ešte v októbri 2025. Súčasťou programu sú aj vetované legislatívy.

Zákon o takzvaných covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách vrátil prezident Peter Pellegrini do parlamentu ešte vlani. Vetovaná novela zákona o potravinách je zase v parlamente od mája tohto roka.

Na schôdzi sa má rokovať ešte aj o viacerých koaličných poslaneckých návrhoch. Parlament by sa mal vrátiť k debate o novele volebného zákona z dielne Smeru-SD. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí pri parlamentných voľbách a rozšírenie tejto možnosti aj na prezidentské voľby. Národniari k nej predložili aj zmeny, tykajúce sa preferenčného hlasovania, takzvaného prekrúžkovania sa vo voľbách.

Neprerokované zostávajú i ďalšie návrhy z dielne SNS. Chce napríklad presadiť, aby cudzinci nemohli byť volení za starostu obce a predsedu vyššieho územného celku.

S viacerými návrhmi prišla i opozícia. PS do parlamentu predložilo návrh, ktorý má zaviesť 12-mesačné ochranné obdobie pred dňom konania riadnych volieb, počas ktorého sa nebudú dať meniť niektoré ustanovenia volebného zákona. Hnutie Slovensko prišlo okrem iných so zákonom proti „papalášizmu“.

SaS zase chce zrušiť daň z finančných transakcií. KDH okrem iného navrhuje opatrenia proti hazardu. Na programe sú aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.

Parlament na tejto schôdzi čakajú tiež viaceré návrhy uznesení či výročné správy. Medzi nimi je aj správa generálneho prokurátora či mimoriadna správa verejného ochrancu práv k poplatkom v zdravotníctve. Mala by sa konať aj voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. (TASR)

Cieľom bolo odstaviť od moci premiéra Benjamina Netanjahua.

V utorkových parlamentných voľbách nedosiahol opozičný ani koaličný blok väčšinu a o budúcej vláde preto môžu rozhodnúť práve arabské strany, ktoré získali rekordný počet mandátov.

V Tel Avive sa zhromaždilo asi dvetisíc demonštrantov, ktorí v hebrejčine skandovali: „Partnerstvom a rovnosťou nahradíme vládu.“ V iných častiach pochodujúceho sprievodu demonštranti skandovali v arabčine: „Mier, sloboda, sociálna spravodlivosť.“ Popri sobotňajšom proteste za spoluprácu s Arabmi zorganizovalo asi sto podporovateľov Netanjahua protidemonštráciu.

V 120-člennom izraelskom parlamente potrebuje vláda podporu najmenej 61 poslancov. Opozičný blok na čele so stranou Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eizenkota získal vo voľbách 48 kresiel. Spolu s 19 arabskými poslancami zvolenými za strany Spoločná kandidátka a Raam by aktuálna opozícia mala väčšinu 67 mandátov.

Arabskí občania Izraela tvoria asi 21 percent izraelskej populácie, pričom v krajine žije približne 2,15–2,17 milióna Arabov. Prvá arabská strana, ktorá sa stala súčasťou izraelskej vlády bola Raam v kabinete Naftaliho Benneta v rokoch 2021 až 2022. Líder strany Raam Mansúr Abbás už vyhlásil, že je otvorený tak urobiť znova. Spoločná kandidátka je ochotná podporiť vládu pod vedením Eizenkota v parlamente, avšak do vlády nevstúpi.

Eizenkot medzičasom vytýčil štyri základné body, ktorých splnenie je nutné pre rokovania o novej vláde. Podľa vlastných slov vytvorí iba sionistickú vládu, ktorej členovia sa zaviažu uznať Izrael ako židovský, demokratický a liberálny štát, uznať Hamas ako teroristickú organizáciu a súhlasiť s povinnou vojenskou službou pre všetkých občanov.

Koalíciu s arabskými stranami podporuje líder ľavicovej strany Demokrati Jair Golan. Avigdor Liberman zo strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) však odmieta vstúpiť do koalície, ktorá by závisela na hlasoch arabských poslancov.

Prezident Izraela Jicchak Herzog má v pláne začať konzultácie s politickými stranami o zostavení novej vlády v stredu. (TASR, AFP)

Agentúre AFP to v noci na dnes potvrdila mimovládna organizácia Fundaredes.

K útoku došlo v piatok vo venezuelskom pohraničnom štáte Apure, kde podľa agentúry AFP pri bombardovaní zomrelo niekoľko ľudí. Venezuelská vláda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.

Organizácia Fundaredes s AFP zdieľala videozáznamy, na ktorých sú vidieť telá na zemi, popadané stromy a trosky objektov, ktoré zrejme tvorili povstalecký tábor. Riaditeľ organizácie Javier Tarazona uviedol, že jeden zo zamestnancov na mieste napočítal deväť mŕtvych. Ďalších zhruba desať tiel mohlo podľa miestnych obyvateľov zostať na mieste.

Podobné informácie agentúre AFP poskytla aj ľudskoprávna aktivistka a odborníčka na vojenské záležitosti Rocío San Miguelová. „Miestni obyvatelia o útoku a úmrtiach informovali a uviedli, že obeťami boli členovia ELN,“ povedala San Miguelová agentúre AFP. „V oblasti panuje veľký strach, lebo ľudia sú pod obrovským tlakom partizánskej skupiny,“ dodala.

V pohraničnej oblasti sa okrem ELN pohybujú aj ďalšie ozbrojené skupiny, vrátane frakcií niekdajších Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré odmietli zložiť zbrane po mierovej dohode z roku 2016. Skupiny súperia o príjmy z obchodovania s drogami a nelegálnej ťažby nerastných surovín. Venezuelsko-kolumbijská hranica meria 2 219 kilometrov.

ELN je po odzbrojení väčšiny jednotiek FARC považovaná za najsilnejšiu aktívnu gerilovú organizáciu v Južnej Amerike. (ČTK, AFP)

Na tvrdom povrchu si vo finále poradila s Kanaďankou Leylou Fernandezovou v troch setoch 6:4, 5:7, 6:2.

Šnajderová vstupovala do finále ako tretia nasadená, teda v pozícii favoritky po tom, ako v semifinále vyradila Slovenku Miu Pohánkovú.

V treťom sete využila prvý mečbal, keď viedla v ôsmom geme 40:30. Celkovo získala šiesty singlový titul a zároveň prvý od vlaňajšieho augusta, kde sa tešila na Monterrey Open. (TASR)

Jeho Calgary Flames však prehralo na ľade Colorada Avalanche 2:5.

Dvadsaťšesťročný útočník si pripísal šiesty kanadský bod v sezóne (3+3) a štvrtý v priebehu posledných štyroch duelov (2+2).

Pospíšil upravil v 42. minúte na priebežných 2:4 s asistenciou Ryana Stroma a Zayna Parekha. Prvý menovaný obral o puk Brenta Burnsa a poslal pred odkrytú bránku prihrávku Slovákovi, ktorý nezaváhal. Pospíšil hral v druhom útoku, na ľade strávil celkovo 14:36 minúty, pripísal si dve strely na bránku a šesť hitov.

Za Flames nastúpil v Denvere aj Šimon Nemec, a to v prvej obrannej dvojici s Kevinom Bahlom. Stretnutie ukončil s mínuskou, na ľade bol 23:06 minúty a mal po jednej strele na bránku, hite aj bloku.

Montreal zdolal v ďalšom zápase Pittsburgh 5:4, Juraj Slafkovský bol v prvom útoku s Coleom Caufieldom a Alexom Newhookom, no kanadský bod si nepripísal. Jeho ice time bol 17:23, zaznamenal dve mínusky a po dve strely na bránku a bloky. (TASR)

Novela má zvýšiť dostupnosť liečby hradenej z verejného zdravotného poistenia.

Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín má zvýšiť dostupnosť inovatívnych liekov na slovenskom trhu aj prístup pacientov k liečbe.

Upravujú sa aj podmienky úhrady liekov na výnimku, teda tých, ktoré nie sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Zavádzajú sa aj opatrenia na zníženie nelegálneho reexportu liekov. Kľúčové zmeny budú podľa rezortu zdravotníctva platné po doladení technických parametrov až od 1. januára 2027 a ďalšie od 1. júla 2027 a 31. marca 2028.

„Novela reaguje na rozsiahlu problematiku zahŕňajúcu zlepšenie dostupnosti liekov na trhu SR, udržateľnosť prostriedkov verejného zdravotného poistenia, predvídateľnosť v oblasti výnimočných prípadov úhrad liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ako aj na problémy pri aplikácii zákona v praxi,“ vysvetlil rezort zdravotníctva, ktorý pripravil novú legislatívu.

Novela má zvýšiť dostupnosť liečby hradenej z verejného zdravotného poistenia. Priniesť má jasné pravidlá pre schvaľovanie nových liekov, nastaviť jasné procesné lehoty a podmienky vstupu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetík na trh.

Upravujú sa tiež podmienky úhrady liekov na výnimku, teda tých, ktoré nie sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Reforma rieši aj problematiku nelegálneho reexportu liekov. Posilniť by sa mala kontrola nad obchodovaním s liekmi a falšovaním receptov.

Cieľom je tiež odstrániť aplikačné nejasnosti, zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s právom Európskej únie a medzinárodnými štandardmi a zabezpečiť vyššiu mieru právnej istoty regulovaných subjektov v oblasti humánnej a veterinárnej farmácie, transfúznej služby a distribučných reťazcov liekov.

Úprava obsahuje súbor legislatívnych a legislatívno-technických opatrení, ktorých cieľom je spresniť a doplniť definície základných pojmov. (TASR)

V drese Los Angeles Kings nastúpil na zápas proti Buffalu Sabres, v ktorom jeho tím prehral 2:3.

Chromiak strávil na ľade 16:41 min a na bránku súpera vyslal jednu strelu. O triumfe Buffala rozhodol v 54. minúte svojím druhým gólom Tage Thompson.

Chromiaka vo štvrtok povolalo vedenie Kings z farmárskeho tímu Ontario Reign, kde sa v úvode sezóny prezentoval výbornou formou. V deviatich zápasoch AHL zaznamenal šesť gólov a dve asistencie, pričom so šiestimi presnými zásahmi bol najlepším strelcom Ontaria.

Premiérový štart v NHL mohol okoreniť gólom, jeho strelu v presilovej hre však v 34. minúte zneškodnil brankár Buffala Ukko-Pekka Luukkonen.

Dalibor Dvorský strelil svoj tretí gól v tejto sezóne NHL. Jeho tím St. Louis Blues zvíťazil na ľade Detroitu Red Wings 5:4, hoci v úvode tretej tretiny prehrával 2:4. Dvorský v tretej minúte otvoril skóre duelu, keď po prihrávke Justina Barrona bekhendom prekonal ležiaceho brankára Johna Gibsona

Pre slovenského útočníka to bol prvý presný zásah od 4. októbra, keď sa rovnako bekhendom presadil proti Coloradu Avalanche. V Detroite odohral 11:03 min, pripísal si plusový bod a na Gibsona vyslal dve strely. O triumfe Blues rozhodol v 54. minúte Fín Aleksanteri Kaskimäki.

Tampa Bay bez obrancu Erika Černáka prehrala na ľade Nashvillu 4:5 po predĺžení a nájazdovom rozstrele. Boston zdolal Chicago 5:4 po predĺžení, New York Islanders podľahol Edmontonu 0:4. (TASR)