Správy STVR

Od 1. novembra bude jej areál pre verejnosť zatvorený.

Priestory Botanickej záhrady UK v hlavnom meste otvoria opäť až v roku 2027, a to začiatkom apríla.

V októbri botanická záhrada zažila vysokú návštevnosť. Dôvodom bolo rozkvitnutie vzácneho kvetu zmijovca (Amorphophallus titanum). Ten prilákal do priestorov botanickej záhrady okolo 4 500 návštevníkov a milovníkov kvetov.

Zmijovec po rozkvitnutí dosiahol výšku okolo 260 centimetrov. Samotné kvitnutie bolo krátke a vzácne, trvalo len niekoľko hodín. Rastlina je známa aj tým, že do okolia šíri intenzívny zápach rozkladajúceho sa mäsa, ktorým v prírode vábi hmyz a muchy na opelenie.

Botanickú záhradu v Bratislave založili v januári 1942. Je vedecko-pedagogickým pracoviskom UK v Bratislave, ktorého poslaním je udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín, pomáhať vo výchovno-vzdelávacej činnosti odborným školám i pracoviskám a poskytovať odborné informácie verejnosti. (TASR)

Pohrebníctvo mesta Bratislava Marianum preto prijalo viaceré opatrenia.

Predĺžilo otváracie hodiny, zabezpečilo bezplatnú prepravu elektromobilmi a posilnilo dohľad nad bezpečnosťou. Viac informácií priniesla redaktorka Barbora Žiačiková.

Oznámila to miestna polícia.

Medzi zranenými sú najmenej traja ľudia v kritickom stave. Páchateľa ani motív streľby zatiaľ nepoznajú.

K incidentu došlo krátko pred 20.30 h miestneho času v predajni reťazca Spirit Halloween v obchodnom centre v meste Fairfield, približne 76 kilometrov severovýchodne od San Francisca.

Šéf miestnej polície Dan Marshall novinárom povedal, že šesť postrelených previezli do nemocnice. „Na mieste činu a v súvislosti s vyšetrovaním sa stále intenzívne pracuje,“ uviedol v piatok večer. Polícia zatiaľ neidentifikovala podozrivého alebo podozrivých.

K streľbe došlo len niekoľko hodín pred začiatkom Halloweenu, ktorý sa v Spojených štátoch oslavuje v sobotu. (TASR, AFP)

Polícia prípad vyšetruje ako vraždu.

Násilný trestný čin vyšetruje polícia od skorých ranných hodín. „Podľa doterajších informácií to bol konflikt medzi rodinnými príslušníkmi, pri ktorom došlo k strelnému poraneniu muža,“ objasnila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Pripomína, že napriek snahe o jeho záchranu sa to nepodarilo a zraneniam podľahol.

Vyšetrovanie prípadu si prevzal krajský vyšetrovateľ, ktorý začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy. Osobu podozrivú zo spáchania skutku polícia zadržala.

„Čo presne predchádzalo streľbe a aký bol motív konania, je predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ podotkla hovorkyňa. Ďalšie okolnosti prípadu v súčasnosti nie je podľa nej možné pre vyšetrovanie bližšie špecifikovať. (TASR)

Medzi vznikajúcimi stranami a hnutiami sú subjekty s názvom My sme rodina, Rešpekt – Národný stred, Obnova, Ľudskosť a Prosperita, Farmárske hnutie a strana Taraba – Rozvoj Slovenska.

Zakladatelia strany musia vyzbierať aspoň 10-tisíc podpisov, odovzdať ich ministerstvu vnútra a požiadať o registráciu. Ak splnia všetky zákonné podmienky, ministerstvo stranu zaregistruje. Na Slovensku je momentálne 53 zaregistrovaných aktívnych politických strán a hnutí. V likvidácii je 115 strán a hnutí. (TASR)

ktoré by im pomohli riešiť nedostatok elektrickej energie.

Šéf Rosatomu Alexej Lichačov uviedol, že o tomto ambicióznom projekte prebiehajú rokovania s Egyptom, Namíbiou, Tanzániou a Togom.

Viaceré krajiny vyvíjajú technológiu plávajúcich jadrových reaktorov, Rusko je však jedinou krajinou, ktorá takúto elektráreň prevádzkuje vo svojom odľahlom regióne Čukotka.

Táto elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 2020 a Rusko verí, že by mohli nasledovať ďalšie podobné projekty, ktoré by pomohli zásobovať energiou odľahlé oblasti, napríklad Arktídu.

„Pre viaceré africké ekonomiky je charakteristické, že niektoré krajiny platia za elektrickú energiu vysoké ceny, hoci ich finančná situácia nie je dobrá,“ povedal Lichačov novinárom po rusko-africkom samite v Moskve.

„Práve v tejto oblasti sme teraz pripravení zabezpečiť dodávky elektrickej energie pomocou plávajúcich jadrových elektrární,“ uviedol s tým, že 38 afrických krajín má prístup k moru a mohlo by ich využiť.

Lichačov povedal, že o projekt prejavilo záujem deväť afrických krajín, pričom rokovania so štyrmi z nich už pokročili do ďalšej fázy.

Šéf Rosatomu hovoril aj o projekte ťažby uránu v Namíbii a o plánovanom otvorení lítiovej bane v Mali, kde sa odhadujú zásoby tejto suroviny na viac ako štyritisíc ton.

Rusko sa už niekoľko rokov usiluje posilniť svoju ekonomickú a vojenskú prítomnosť v Afrike, kde súperí so západnými krajinami a Čínou o získanie vplyvu. (TASR, AFP)    

pristáli na letisku pri bieloruskom meste Gomel.

Evakuovaní obyvatelia, ktorí chcú na Ukrajinu, cestovali autobusmi cez Krymský polostrov do ruského mesta Anapa. Odtiaľ pokračovali lietadlami do Bieloruska a teraz sa majú presunúť na Ukrajinu.

Evakuáciu umožnilo niekoľkodňové lokálne prímerie sprostredkované americkou prvou dámou Melaniou Trumpovou. Prímerie má okrem evakuácie za cieľ dopraviť do odrezaného mesta humanitárnu pomoc. Ide o prvý takýto počin za celú dobu tejto vojny.

Ľudia, ktorí sa rozhodli pre evakuáciu, dostali na výber, či po odchode z mesta zostanú v Rusku, alebo či budú pokračovať na Ukrajinu. Od skupiny sa už oddelila časť evakuovaných, ktorí chcú zostať na ruskom území.

Ukrajina sa bráni ruskej invázii od roku 2022. Olešky ležia v Moskvou okupovanej časti krajiny, neďaleko mesta Chersonu a rieky Dneper, ktorá v týchto miestach tvorí frontovú líniu.

V poslednom čase sa tam podľa ukrajinských činiteľov a svedectiev obyvateľov výrazne zhoršila humanitárna situácia. Mesto sužuje nedostatok jedla, liekov a pitnej vody. V Oleškách predtým žilo na 24-tisíc obyvateľov. Do terajšej evakuácie tam podľa niektorých zdrojov zostalo menej ako dvetisíc ľudí. (ČTK, Reuters, Belta)

lebo bol vo svojej krajine obeťou „prenasledovania“.

Bolsonaro, ktorý v druhom kole prezidentských volieb prehral s Luizom Ináciom Lulom da Silvom, v utorok (27. 10.) tajne opustil Brazíliu a po ceste cez Argentínu a Ekvádor dorazil v stredu súkromným lietadlom na Floridu.

„Prenasledovanie sa začalo ešte skôr, než som si predstavoval,“ uviedol senátor počas živého vysielania na Instagrame, v ktorom hovoril o svojom rozhodnutí utiecť z krajiny po tom, ako mu v rámci vyšetrovania prania špinavých peňazí zrušili platnosť jeho brazílskych pasov.

Vo videu opísal, ako ho polícia v pondelok informovala o zrušení platnosti jeho pasov, keď odchádzal z návštevy svojho otca, bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý je v domácom väzení. Otec mu vraj so slzami v očiach povedal: ‚Vieš, kam tým mieria, však?“ A on mu odpovedal: „Viem, otec. Teraz už viem, čo musím urobiť“.

Hoci neuviedol žiadne podrobnosti o tom, ako opustil krajinu, povedal, že on a jeho manželka sa rozhodli odísť „bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel“, a vyzval ľudí, aby „nikoho neobviňovali“.  

Americký prezident Donald Trump a argentínsky prezident Javier Milei čelia tlaku, aby vysvetlili úlohu Spojených štátov a Argentíny pri Bolsonarovom úteku.

Bolsonaro zároveň obvinil sudcu Najvyššieho súdu Alexandra de Moraesa z toho, že proti nemu vzniesol falošné obvinenia. Naznačil tiež, že druhé kolo volieb sprevádzali nezrovnalosti. Prirovnal ich k situáciám vo futbale, keď systém VAR neodhalí gól dosiahnutý rukou. Neuviedol však, aké konkrétne nezrovnalosti mal na mysli.       

Podľa neho za vlády Lulu ekonomika skolabuje. Zároveň vyhlásil, že je ochotný opäť sa uchádzať o prezidentský úrad. „Nehovorím o roku 2030, ale o skoršom termíne,“ dodal. (TASR, AFP)

Moskva podľa nej nie je pripravená rokovať o mieri.

„Hovorili sme o veľkých geopolitických krízach vrátane Ukrajiny a v tejto súvislosti sme mohli priamo konfrontovať Sergeja Lavrova,“ uviedla Kallasová na okraj stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín G20 v Atlante v americkom štáte Georgia.         

„Samozrejme, predniesol množstvo klamstiev a nepravdivých tvrdení, na ktoré sme následne mohli reagovať a vyvrátiť ich,“ dodala.

Lavrovova účasť na dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí zvýšila napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a európskymi predstaviteľmi, zároveň však poukázala na zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom.

V novembri by sa malo konať nové kolo rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Rusko však podľa Kallasovej zjavne nie je pripravené pokročiť v mierových rokovaniach. „Aj keby to slovne deklarovali, ich činy dokazujú niečo iné,“ uviedla, dodajúc, že júl, august a september patrili k mesiacom s najvyšším počtom obetí medzi civilistami na Ukrajine.

„Mali by dokázať svojimi činmi, že sú pripravení rokovať, no je viac než zrejmé, že pripravení nie sú,“ vyhlásila Kallasová. Zároveň vyzvala na pokračovanie tlaku na Moskvu, najmä s cieľom dosiahnuť prímerie v Čiernom mori.        

V piatok sa zrušilo aj tradičné spoločné fotografovanie ministrov zahraničných vecí krajín G20. Diplomatický zdroj pre agentúru AFP uviedol, že niektorí európski predstavitelia odmietli stáť na spoločnej fotografii po boku Lavrova.

Kallasová na margo toho uviedla, že po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine sa európski predstavitelia dohodli, že nebudú normalizovať prítomnosť ruských predstaviteľov na medzinárodných fórach. „Naša politika zostáva nezmenená,“ dodala. (TASR, AFP)

Jeden človek pri útokoch prišiel o život a dvaja ľudia boli zranení. Na sieti Telegram to uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Hanža.

Rusko podľa neho vykonalo viac ako 20 dronových útokov. Údery poškodili infraštruktúru v Dnipre i ďalších častiach Dnepropetrovskej oblasti. Zasiahli okrem iného súkromný dom a bližšie nešpecifikovaný priemyselný objekt, plynie z oznámenia.

Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi či raketami po celej krajine. Aj Ukrajina podniká vzdušné údery na ciele v Rusku.

Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské objekty či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny, pri útokoch ale zomierajú aj civilisti. Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území pod kontrolou Kyjeva, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)