Správy STVR

Medzi obeťami sú aj dve deti, informovali ukrajinskí záchranári.

Pokračujú v rozoberaní trosiek a pátraní po nezvestných. Ukrajina v reakcii na ruské zabíjanie civilistov žiada o naliehavé rokovanie Bezpečnostnej rady OSN, uviedol minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval partnerov na sprísnenie sankcií, pretože práve obchádzanie sankcií umožnilo vyrobiť riadenú strelu, ktorá spôsobila krviprelievanie v Kyjeve.

Bezpečnostná rada sa na ukrajinskú žiadosť mimoriadne stretne v utorok 19. mája, aby posúdila „bezprecedentnú eskaláciu barbarských útokov Ruska proti civilnému obyvateľstvu“, uviedol stály zástupca Ukrajiny v OSN Andrij Melnyk. (ČTK)

Prvá časť protestnej flotily vyplávala v prvej polovici apríla z Barcelony.

O vyplávaní z Turecka to podľa agentúr oznámili organizátori protestnej flotily, ktorá chce prepraviť na palestínske územie pomoc a súčasne prelomiť izraelskú námornú blokádu. Skoršie podobné pokusy Izrael znemožnil zásahom proti lodiam a zadržaním aktivistov.

„Päť desiatok lodí vyplávalo z Marmarisu,“ povedal vo štvrtok (14. 5.) popoludní Görkom Duru, jeden z predstaviteľov iniciatívy Global Sumud Flotilla. Prístav Marmaris sa nachádza na juhu Turecka. Podľa neho sa k hlavnej skupine lodí pridajú počas cesty ďalšie plavidlá.

Iniciatíva vznikla pri izraelskom ťažení v Pásme Gazy, podľa aktivistov však ich snahy nestratili na význame ani po októbrovom vyhlásení prímeria. Izrael na Pásmo Gazy stále uplatňuje námorné embargo a obmedzuje prísun pomoci na palestínske územie, poukazujú.

Prvá časť protestnej flotily vyplávala v prvej polovici apríla z Barcelony. Izrael proti aktivistom zasiahol, keď sa nachádzali pri Kréte a 175 ich zadržal a neskôr prepustil.

Zásah sa dotkol dvoch desiatok lodí. Proti zásahu protestovali aj niektoré zahraničné vlády. Aktivisti označili zásah za pirátstvo. (ČTK)

Delegáciu viedol riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliff.

Stretla sa so svojimi náprotivkami na kubánskom ministerstve vnútra. Americký prezident Donald Trump tento týždeň vyhlásil, že „Kuba žiada o pomoc“ a Spojené štáty budú s touto „zrútenou krajinou“ hovoriť.

„Na základe žiadosti vlády Spojených štátov o prijatie delegácie v Havane, na čele s riaditeľom CIA Johnom Ratcliffom, schválilo Revolučné velenie uskutočnenie tejto návštevy a stretnutie s náprotivkami z ministerstva vnútra,“ uviedla vo vyhlásení komunistická vláda ostrova.

„Obe strany zdôraznili svoj záujem na rozvoji bilaterálnej spolupráce medzi bezpečnostnými zložkami v záujme bezpečnosti oboch krajín, ako aj regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Vládni predstavitelia tiež americkej delegácii oznámili, že Kuba nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Vyhlásenie bolo zverejnené krátko po tom, ako svedok agentúry Reuters zbadal americké vládne lietadlo pri odlete z havanského medzinárodného letiska.

Od januára, keď Spojené štáty uniesli z Venezuely jej autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura, sa objavujú špekulácie o možnej americkej intervencii na Kube. Trump tvrdí, že komunistický ostrov predstavuje mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a opakovane sa vyhrážal, že nad Kubou prevezme kontrolu.

Zároveň odmietal scenár vojenského zásahu s tým, že sa kubánsky režim podľa neho zrúti sám z ekonomických dôvodov a na začiatku mája oznámil sprísnenie sankcií proti Kube. V utorok pred odletom do Číny potom Trump na sociálnej sieti napísal, že USA budú s Kubou „hovoriť“.

Havana vysiela zmierlivé signály strán rokovania, no zároveň trvá na nezasahovaní USA do vnútornej politiky. Obe krajiny spolu tento rok už niekoľkokrát tajne rokovali, ale zatiaľ bez výsledkov. (ČTK, Reuters, AFP)

Aktualizované: o 23.52 h.

Vyhlásil to pre televíziu Fox News americký prezident Donald Trump.

Informovali o tom agentúra Reuters a portál spravodajskej televízie CNBC. „Súhlasil s objednávkou na 200 lietadiel,“ povedal Trump pre Fox News, odkazujúc na čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. „Boeing chcel (predať) 150 (strojov), dostane (kontrakt na) 200,“ dodal.

Veľkú objednávku na boeingy počas návštevy Trumpa v Číne očakával aj americký minister financií Scott Bessent, ako aj analytici. Tí však počítali s ešte väčším kontraktom. Napríklad spoločnosť Jefferies odhadovala objednávku do 500 lietadiel.

Boeing, ktorého šéf Kelly Ortberg bol súčasťou Trumpovej delegácie, nezaznamenal výraznejšiu objednávku od čínskych spoločností posledných takmer desať rokov. Čína nakupovala lietadlá najmä od hlavného konkurenta Boeingu, európskeho výrobcu Airbus.

Trump nešpecifikoval, aké lietadlá by Čína mala od Boeingu kúpiť. Podľa analytikov by však Číňania mohli mať záujem najmä o najpredávanejšie lietadlá 737 MAX.

Boeing sa k najnovšiemu oznámeniu Donalda Trumpa nevyjadril. Minulý mesiac však Ortberg uviedol, že stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga by mohlo predstavovať pre Boeing „významnú príležitosť“ zahrňujúcu veľkú objednávku strojov. (TASR, Reuters)

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) potvrdila, že na 13. dôchodky určite nebudú siahať.

Prvá kategória opatrení nemá dosah na štátny rozpočet, druhá má čiastočný alebo veľmi malý dosah na štátny rozpočet, ktorý je znesiteľný, a tretia kategória by ho veľmi zaťažila. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) o tom informovala vo štvrtok (14. 5.) v diskusnej relácii TA3 Král na ťahu.

„Do vlády budúci týždeň chceme predložiť súbor opatrení, ktoré vieme implementovať do praxe veľmi rýchlo, aj po legislatívnych zmenách v parlamente, ale nebudú mať vplyv na štátny rozpočet. Sú to opatrenia, ktoré znižujú byrokraciu, niektoré opatrenia zjednodušujú život podnikateľom,“ uviedla ministerka. Často diskutované zrušenie transakčnej dane ale podľa nej v tomto balíku určite nebude.

Prvý balík opatrení, ktorý pôjde na vládu v stredu 20. mája, budú ešte posudzovať s ministerstvom financií na ďalších stretnutiach v piatok (15. 5.) a na budúci týždeň. „Opatrenia, keď budú schválené a prejdú konsenzom medzi jednotlivými ministerstvami a koaličnými stranami, postupne predstavíme. Potrebujeme to zladiť hlavne s gestormi konkrétnych opatrení,“ poznamenala Saková.

Usilujú sa podľa nej hľadať konsenzus, ktorý vyváži podnikateľskú časť aj život ľudí, pretože opatreniami, ktoré chcú predložiť, nechcú siahať na životnú úroveň občanov.

Saková potvrdila, že na 13. dôchodky určite nebudú siahať a v prípade návrhu na zrušenie rekreačných poukazov, proti čomu je koaličná strana SNS, si nemyslí, že bude zhoda na ich zrušení.

Na prvom balíku prorastových opatrení bez vplyvu na štátny rozpočet sa podľa informácií Úradu vlády SR zhodla vo štvrtok koaličná rada. (TASR)

Tréner Didier Deschamps vo štvrtok oznámil 26-člennú nomináciu na turnaj.

Kormidelník, ktorý priviedol Francúzsko k titulu majstrov sveta v roku 2018, zaradil do kádra len minimum prekvapení. Po šampionáte skončí vo funkcii.

Mbappe bude pravdepodobne kapitánom tímu, hoci minulý mesiac utrpel zranenie stehenného svalu a vynechal dôležité zápasy Realu Madrid v závere sezóny La Ligy. Dvadsaťsedemročný útočník by mal byť súčasťou hviezdnej ofenzívy Francúzska. V útoku figurujú aj držiteľ Zlatej lopty Ousmane Dembele, jeho spoluhráč z Paríža Saint-Germain Desire Doue či krídelník Michael Olise z Bayernu Mníchov.

Svoj debut na majstrovstvách sveta by mal absolvovať Rayan Cherki. Dvadsaťdvaročný špílmacher má za sebou vydarenú premiérovú sezónu v Manchestri City. Pilierom defenzívy by mal byť William Saliba z Arsenalu.

Za prelomovú sezónu bol odmenený pozvánkou brankár Robin Risser (Racing Lens), ktorý je tímovou dvojkou za Mikeom Mignanom z AC Miláno. Do tímu povolal Deschamps aj útočníka Jeana-Philippa Matetu (Crystal Palace), ktorému dal prednosť pred Randalom Kolom Muanim. Ten skóroval pred štyrmi rokmi v semifinále proti Maroku a vo finále bol blízko k tomu, aby sa stal hrdinom, no nepremenil tutovku zoči-voči brankárovi Emilianovi Martinezovi. Francúzsko napokon prehralo s Argentínou v rozstrele z jedenástich metrov.

Z kádra, ktorý v roku 2018 získal titul majstrov sveta v Rusku, zostali v aktuálnej nominácii okrem Mbappeho a Dembeleho aj obranca Lucas Hernandez a stredopoliar N’Golo Kante. V Severnej Amerike zabojuje tím o tretí titul, v základnej I-skupine si zahrá so Senegalom, Irakom a Nórskom. Informácie priniesla agentúra AFP. (TASR)

Získala tiež informácie o tom, kde sa vzácna relikvia nachádza.

Informoval o tom portál Novinky.cz.

Neznámy páchateľ lebku ukradol v utorok (12. 5.) podvečer z Baziliky sv. Vavřinca a sv. Zdislavy v meste Jablonné v Podještědí v Libereckom kraji, pričom rozbil skrinku, v ktorej bola uložená. Z miesta činu utiekol.

Zlodej podľa českého portálu do baziliky pribehol v čase, keď bol pre prípravu bohoslužby vypnutý alarm a na mieste bol len jeden kňaz.

Zadržaným v Stredočeskom kraji je 35-ročný muž, pri ktorom je podľa polície oprávnené podozrenie, že lebku svätej Zdislavy ukradol.

Českým kriminalistom sa zároveň „podarilo získať informácie o mieste, kde sa táto vzácna relikvia nachádza, ešte skôr, ako podozrivý stihol svoj plán dokončiť“, píše sa vo vyhlásení na sieti X. Krátko na to polícia uviedla, že ďalšie informácie zverejní hneď, ako to bude možné.

Polícia už v stredu uviedla, že hodnotu lebky preverujú, jej historická hodnota je však zrejme nevyčísliteľná. Stanica ČT24 poukázala na to, že zlodej na mieste nechal korunku aj závoj, ktoré boli na lebke pripevnené.

Sv. Zdislava je spätá so založením mesta Jablonné v Podještědí a je tiež patrónkou Libereckého kraja, uviedol po krádeži pražský arcibiskup Stanislav Přibyl. Udalosť preto podľa jeho slov zasiahla nielen veriacich, ale aj celý región. Lebka svätice sa v bazilike nachádzala od roku 1908. (TASR)

Funkcie premiéra sa ujíma po mesiacoch patovej situácie a rastúceho tlaku zo strany USA.

Poslanci irackého parlamentu schválili novú vládu na čele s podnikateľom Alím az-Zajdím, ktorý sa funkcie premiéra ujíma po mesiacoch patovej situácie a rastúceho tlaku zo strany USA.

V Iraku vláda získa dôveru, ak parlament schváli nadpolovičnú väčšinu kandidátov na ministrov. Zajdího vláda by mala mať 23 ministrov, ale jej zostava zostáva neúplná, keďže kľúčové politické strany ešte pokračujú v rokovaniach o niekoľkých nomináciách.

Štátna tlačová agentúra INA uviedla, že „absolútna väčšina“ poslancov schválila 14 ministerských nominácií, o ktorých sa hlasovalo.

Počas zasadnutia parlamentu Zajdí predstavil svoj vládny program. Verejnosť však plány novej vlády zatiaľ nepozná, lebo schôdza parlamentu sa nevysielala v priamom prenose.

Podľa agentúry AP sa očakáva, že nový iracký kabinet bude riešiť dlhodobú požiadavku Washingtonu, aby Bagdad odzbrojil skupiny podporované Iránom, ktoré USA označujú za teroristické organizácie.

Po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, tieto skupiny podnikali útoky na americké zariadenia v Iraku. Tieto útoky – evidovaných ich bolo asi 600 – ustali 8. apríla po uzavretí krehkého prímeria medzi USA a Iránom.

Zajdí je vo veku 40 rokov najmladším irackým premiérom. Poverenie na zostavenie vlády dostal 27. apríla. K jeho nominovaniu došlo po mesiacoch patovej situácie, ktorá vznikla, keď Spojené štáty, kľúčový mocenský aktér v irackej politike, vetovali predchádzajúceho favorita, bývalého premiéra Núrího Malíkího.

Zajdí má podporu Koordinačného rámca – vládnucej aliancie vplyvných šiitských skupín s rôznymi väzbami na Irán.

AFP pripomenula, že Irak sa dlhodobo snaží vyvažovať vzťahy so svojimi dvomi spojencami – susedným Iránom a Spojenými štátmi. (TASR, AFP, INA, AP)

Merz tak na sociálnej sieti X reagoval na najnovšie ruské útoky na Ukrajine, ktoré zasiahli aj metropolu Kyjev.

„Naďalej stojíme pri Ukrajine. Kyjev a jeho partneri sú pripravení na rokovania o spravodlivom mieri. Rusko naďalej vedie vojnu,“ napísal Merz.

Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského od polnoci z utorka (12. 5.) na stredu vyslalo na Ukrajinu viac ako 1560 dronov a 56 rakiet. Útok podľa jeho slov trval prakticky neprestajne 48 hodín.

Iba v Kyjeve si nočné údery vyžiadali najmenej dvanásť mŕtvych a desiatky zranených, uvádza sa v najnovšej bilancii.

Moskva tvrdí, že išlo o odvetné údery zamerané na objekty spojené s armádou a energetické zariadenia, ktoré podporujú ukrajinskú armádu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil masívny ruský útok dronmi a raketami na Kyjev a uviedol, že Rusko bombardovaním civilistov ukazuje svoju slabosť a neschopnosť ukončiť vojnu.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej sú najnovšie ruské údery na ukrajinské hlavné mesto dôkazom toho, že Moskva sa vysmieva diplomatickým snahám o ukončenie prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová na platforme X poznamenala, že v stredu počas rozsiahlych ruských útokov na západ Ukrajiny došlo k narušeniu vzdušného priestoru Moldavska. „Rusko sa neusiluje ukončiť túto vojnu; pokračuje v zabíjaní,“ napísala s tým, že tlak na Moskvu nesmie poľaviť.

Útoky odsúdil aj predseda kanadskej vlády Mark Carney, podľa ktorého išlo o jeden z najväčších ruských útokov dronmi a raketami za posledné štyri roky. V príspevku na sieti X vyjadril podporu Ukrajine a uviedol, že spojenci budú naďalej vyvíjať tlak na Rusko s cieľom ukončiť tento konflikt. (TASR)

Od roku 2024 Kubánci zažili sedem celoštátnych blackoutov.

Stalo sa tak v čase, keď minister energetiky Vicente de la O‘Levy oficiálne potvrdil, že v krajine sa minuli zásoby nafty a vykurovacieho oleja.

Štátna energetická spoločnosť Unión Eléctrica (UNE) oznámila, že blackout postihol všetky východné provincie od Ciego de Ávila až po Guantánamo vrátane druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba.

Výpadky opakovane postihujú aj hlavné mesto Havana, pričom niekedy trvajú aj 20 či 22 hodín denne. Podľa agentúry Reuters tam došlo v stredu večer k lokálnym protestom, počas ktorých obyvatelia trieskali do hrncov.

V niektorých provinciách trvajú výpadky aj niekoľko dní. Od roku 2024 Kubánci zažili sedem celoštátnych blackoutov.

Výrobu elektriny na Kube zabezpečuje osem starých tepelných elektrární, pričom niektoré sú v prevádzke viac ako 40 rokov. Často v nich dochádza k poruchám alebo musia byť odstavené pre údržbu. V utorok bolo podľa agentúry AFP bez elektriny 65 percent kubánskeho územia.

Energetická kríza na Kube sa zhoršila v januári, keď USA zosadili prezidenta Venezuely Nicolása Madura a na túto ostrovnú krajinu uvalili ropné embargo. Venezuela pritom dodávala Kube zhruba polovicu potrebného paliva. Odvtedy na Kubu dorazil len jeden ruský tanker a ropa, ktorú doviezol, sa už minula. Ďalší očakávaný ruský tanker uviazol na niekoľko týždňov v Atlantickom oceáne.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel a minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez obviňujú zo vzniku krízy blokádu zo strany USA. Washington začiatkom mája uvalil nové sankcie na kubánskych predstaviteľov a uplatňuje reštriktívne clá na krajiny dodávajúce palivo na Kubu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ponúkol Kube humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov, avšak s podmienkou, že ju bude distribuovať katolícka cirkev, čím by sa obišla komunistická vláda v Havane. (TASR, AFP, Reuters)