Správy STVR

Uviedla to v Bielom dome, kde privítala zástupcov Ukrajiny aj Ruska.

Ukrajinskí a ruskí zástupcovia sa jej na štvrtkovej (5. 11.) slávnosti za humanitárne úsilie poďakovali. Prímerie v Oleškách, ktoré Trumpová pomohla sprostredkovať, je považované za mimoriadne, keďže ho obe bojujúce strany dodržiavali.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok (2. 11.) udelil Trumpovej za jej humanitárne úsilie Rad kňažnej Olgy. Ukrajinský mierový vyjednávač Davyd Arachamija dnes v Bielom dome prvú dámu USA vyzval, aby pokračovala v snahe o deeskaláciu konfliktu a ukončenie vojny.

Rusko vo štvrtok v Bielom dome zastupoval splnomocnenec prezidenta Vladimira Putina pre investičnú a hospodársku zahraničnú spoluprácu Kirill Dmitrijev. Ten humanitárnu úlohu Trumpovcov ocenil ako význačnú a vyjadril jej poďakovanie od Putina.

Trumpová vyhlásila, že šesťdňové prerušenie bojov v Oleškách by mohlo viesť k niečomu trvalejšiemu. „Nezáleží na tomto skromnom začiatku, ale na odhodlaní premeniť ho na niečo výnimočné,“ povedala manželka šéfa Bieleho domu.

Biely dom 23. októbra oznámil, že Trumpová sprostredkovala prímerie v Ruskom okupovaných Oleškách v ukrajinskej Chersonskej oblasti. Cieľom bolo umožniť evakuáciu tamojších asi 2 000 obyvateľov, ktorí v mieste južne od Chersonu uviazli, prípadne zabezpečiť humanitárnu pomoc tým, ktorí sa v obci rozhodli zostať. Pokoj zbraní platil od 27. októbra do 1. novembra.

Agentúra AP toto lokálne prímerie označuje za najvýznamnejšie od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Denník The New York Times napísal, že Trumpová sa v októbri svojím zapojením stala čiernym koňom diplomacie, hoci jej skutočná úloha zostáva pochybná.

Sme poznamenalo, že po takmer piatich rokoch vojny sa Rusko aj Ukrajina minimálne zhodujú na tom, že Trumpovú treba urobiť šťastnou. Prímerie v Oleškách tak viedlo k vyriešeniu tamojšej humanitárnej katastrofy a zrejme Rusom aj Ukrajincom pomohlo v rokovaní s nevyspytateľným manželom Trumpovej, dodal denník.

Ukrajinské úrady neoznámili, koľko ľudí Olešky opustilo. Trumpová ale podľa AP informovala o viac ako 750 evakuovaných. (ČTK, AP, Reuters)

Demisiu oznámil po rastúcich výzvach na odstúpenie v dôsledku bankrotu digitálnej banky, po ktorom sa milióny zákazníkov nemohli dostať k svojim účtom.

Rozhodnutie podľa svojich slov urobil s cieľom zachovať stabilitu krajiny, pokoj v spoločnosti a verejné inštitúcie. „Dnes mám jedinú prioritu, pokoj Paraguajčanov, ktorí dôverujú svojim úsporám v našom finančnom systéme,“ uviedol vo videu na sieti X. (TASR, AFP, Reuters, STVR)

Protesty nadväzujúce na študentské hnutie tak môžu nabrať nový rozmer, píše denník Le Monde.

Po niekoľkých víkendoch sprevádzaných masovými demonštráciami vyzvala na štvrtok (5. 11.) k štrajkom vplyvná odborová organizácia CGT. Obviňuje vládu, že neberie do úvahy jej požiadavky súvisiace s dopadom zdražovania na životnú úroveň Francúzov. (ČTK)

Tvrdí, že IIHF dostatočne neodôvodnila, prečo by Rusko malo byť naďalej vylúčené.

Rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu (CAS) sa týka aj juniorských majstrovstiev sveta, ktoré sa odohrajú na prelome rokov v Kanade. Viaceré krajiny už verejne deklarovali bojkot zápasov s Ruskom na budúcoročnom svetovom šampionáte v Nemecku. CAS tvrdí, že Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) dostatočne neodôvodnila, prečo by malo byť Rusko naďalej vylúčené z medzinárodných turnajov a vrcholných podujatí.

„Senát CAS dospel k záveru, že IIHF nepredložila dostatočné dôkazy na preukázanie splnenia právnych podmienok na vylúčenie ruských tímov,“ uvádza sa v stanovisku arbitrážneho súdu. Nový prezident IIHF Franz Reindl bol prekvapený, ako rýchlo chce CAS svoje rozhodnutie implementovať do praxe, keďže Rusko je naďalej vo vojnovom konflikte s Ukrajinou.

Otázne je, či sa budúcoročný svetový šampionát odohrá podľa plánu. Nemecký hokejový zväz (DEB) totiž nevylúčil, že sa vzdá organizácie turnaja, ak sa na ňom predstavia Rusi. Predseda predstavenstva DEB Frank H. Lutz upozornil predovšetkým na možné ekonomické a bezpečnostné dôsledky účasti Ruska.

Na rozhodnutie CAS reagovali negatívne aj viacerí veľkí sponzori a partneri majstrovstiev aj samotnej IIHF. Na celú záležitosť vo štvrtok (5. 11.) zareagoval aj ruský prezident Vladimir Putin. Kritizoval európske krajiny, ktoré sú proti návratu Ruska na medzinárodnú scénu.

„Medzinárodný olympijský výbor a Športový arbitrážny súd urobili rozhodnutie, ktoré je v súlade s olympijskou chartou a jej princípmi. Sú však krajiny, ktoré to nerešpektujú a chcú, aby sa proti Rusku naďalej uplatňovali reštrikcie, ktoré sú skôr politické ako právne,“ citovala slová Putina agentúra AFP. (TASR, AFP)

Ukrajinská tlač jej stanovisko víta, Moskva Maďarsku vyčíta podriaďovanie sa direktívam z Bruselu.

Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová to povedala v utorok (3. 11.) v rozhovore pre server telex.hu. Server economx.hu vo štvrtok (5. 11.) uviedol, že ukrajinská tlač stanovisko Orbánovej privítala a označila ho za „bodnutie Kremľa do chrbta“. Moskva však Maďarsku vyčíta podriaďovanie sa politickým direktívam z Bruselu.

Šéfka diplomacie pre telex.hu povedala, že maďarská vláda plánuje výpadok týchto zdrojov nahradiť dodávkami z terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG), napríklad z Chorvátska, Grécka alebo z poľských a litovských zdrojov. Zároveň spomenula, že maďarská ropná spoločnosť MOL už pracuje na prestavbe svojich rafinérií na spracovanie ropy iného ako ruského pôvodu. Tá by mohla prichádzať z Chorvátska cez ropovod JANAF.

Na rozhovor reagovali najmä ukrajinské médiá, no vo štvrtok prišla oficiálna reakcia na slová ministerky aj priamo z Moskvy. Tlačová agentúra RIA Novosti oslovila ruského veľvyslanca v Budapešti Jevgenija Stanislavova.

Podľa jeho slov Rusko rešpektuje rozhodnutie Maďarska samostatne určovať svoju energetickú politiku, no zároveň očakáva, že ju bude formovať podľa vlastných záujmov, a nie na základe politických direktív z Bruselu.

RIA Novosti pripomenula septembrové vyjadrenia ministra hospodárstva a energetiky Istvána Kapitánya. Podľa neho je Budapešť pripravená splniť požiadavku EÚ a do októbra 2027 prejsť na alternatívne energetické zdroje.

Ruský diplomat v Budapešti zároveň upozornil, že Maďarsko má s Ruskom v súčasnosti dlhodobé zmluvy, ktoré v prípade dodávok plynu platia až do roku 2036. (TASR)

Ministerstvo hospodárstva podľa neho hľadá možnosti, ako s vysokými nákladmi pomôcť aj domácnostiam, ktoré kúria tuhým palivom.

Počas parlamentnej hodiny otázok to uviedol minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok, ktorý v pléne odpovedal za ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD).

„Treba si uvedomiť, že za jediný rok nie je možné dobehnúť všetko to, čo sa v oblasti prepájania štátnych údajov a nastavovania adresnej podpory dlhé roky neriešilo. Podstatné je, že dnes už máme vybudovaný základ, na ktorom môžeme ďalej pracovať a postupne rozširovať možnosti pomoci aj na ďalšie skupiny domácností,“ priblížil minister.

Minister vnútra a predseda Hlasu-SD Šutaj Eštok v pléne odpovedal za ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD).

Problémom podľa neho je, že ceny dreva, uhlia, peliet sa výrazne líšia v závislosti od dodávateľa a regiónu. Zároveň neexistuje jednotná evidencia ich spotreby, keďže domácnosti si tieto palivá zabezpečujú individuálne.

„Na rozdiel od elektriny, plynu alebo centrálneho vykurovania štát nemá k dispozícii jednotný systém merania spotreby dreva ani spoľahlivé údaje o skutočných nákladoch jednotlivých domácností,“ skonštatoval.

S návrhom na systém podľa jeho slov môže prísť aj opozícia. Otázku položil opozičný poslanec Igor Janckulík (KDH). Upozornil, že na Slovensku je takmer 200-tisíc domácností, ktoré kúria drevom, uhlím alebo peletami, a veľa z nich je v severných častiach Slovenska, kde musia domácnosti vykurovať aj osem mesiacov.

Procesy podľa neho začalo, aby ľudia mali možnosť voľby.

Oznámenie podľa agentúry AFP naznačuje ďalší odklon juhokaukazskej krajiny od Ruska. Arménsko bývalo súčasťou Sovietskeho zväzu a neskôr spojencom Moskvy, na jeho území sa nachádza ruská vojenská základňa. V posledných rokoch sa však vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou zhoršujú.

Vyostrili sa hlavne kvôli situácii v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale po tri desaťročia ho riadili etnickí Arméni. Azerbajdžan v roku 2023 pri bleskovej vojenskej operácii Karabach znovu ovládol. Moskva mala v oblasti od roku 2020 mierové sily, avšak Jerevan vinil tieto oddiely z nečinnosti. Moskva argumentovala, že nemala mandát zasiahnuť.

Premiér Pašinjan odvtedy presadzuje čoraz viac prozápadnú zahraničnú politiku a Jerevan sa vzďaľuje zo sféry vplyvu Moskvy.

„Začali sme proces zameraný na vytvorenie alternatívy, aby naši ľudia mali možnosť voľby,“ povedal šéf arménskej vlády na tlačovej konferencii. „Je mi jasné, že tento proces nás nakoniec, v roku 2027 alebo 2028, dovedie k podaniu oficiálnej žiadosti o začatie procesu vstupu do EÚ,“ uviedol Pašinjan.

Jerevan zároveň podľa neho zatiaľ neplánuje vystúpiť z Ruskom vedeného ekonomického zoskupenia Euroázijská hospodárska únia (EAHU), ktoré združuje niekoľko bývalých sovietskych štátov. Moskva však predtým vyhlásila, že členstvo v oboch blokoch, EAHU a EÚ, súčasne nie je možné.

Pašinjan podľa AFP ďalej povedal, že Arménsko stratilo záujem o Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenský pakt niektorých postsovietskych republík vedený Moskvou. Jerevan už skôr svoju účasť v tomto zoskupení prakticky zmrazil. „Náš záujem o ODKB je vyčerpaný. O túto organizáciu už nemáme žiadny ďalší záujem,“ povedal pre Sme Pašinjan.

Pašinjanov príklon k Západu rozhneval Kremeľ. Moskva tento rok zaviedla obchodné obmedzenia na dovoz arménskych poľnohospodárskych produktov a pohrozila ukončením dodávok energií krajine za zvýhodnených podmienok, píše AFP. Európska únia v októbri naopak zaviedla opatrenia, ktoré majú napomôcť obchodu s Arménskom, a ktoré na dva roky zrušia alebo znížia veľkú časť dovozných ciel na produkty z juhokaukazskej krajiny.

Arménsko vlani prijalo zákon, ktorý deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii. V súčasnosti má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ deväť štátov, vrátane Ukrajiny či Moldavska. Prístupové rozhovory zahŕňajú roky starostlivo kontrolovaných reforiem a zbližovania napríklad právnych rámcov. (ČTK, AFP)

Po štvrtkovom rokovaní slovensko-ukrajinskej vlády v ukrajinskom Ľvove to deklaroval premiér Robert Fico (Smer-SD).

„Na každé rokovanie musí byť nejaká atmosféra, nejaké podmienky. Kto sleduje politiku vlády SR, tak musí uznať, že je zásadne orientovaná mierom. Preto môžem len povedať, pán premiér (Serhij Koreckyj), kedykoľvek, ak si budete myslieť na Ukrajine, že sa potrebujete o tretej ráno stretnúť niekde v Bratislave, vo Zvolene, Banskej Bystrici, Košiciach, kdekoľvek, treba zavolať a my to okamžite zorganizujeme,“ uviedol Fico.

O mierových rokovaniach na najvyššej úrovni je podľa neho ťažké hovoriť, no možnosťou sú aj technické rokovania, ktoré by mieru na Ukrajine mohli pomôcť.

„Situácia je však veľmi komplikovaná. Ďakujem pánovi premiérovi za jeho otvorený rozhovor so mnou o tom, aká je bezpečnostná situácia a kde sa nachádzame. Preto naša ponuka je dlhodobá a trvalá,“ podotkol Fico. Skritizoval EÚ a OSN, že nie sú schopné ponúknuť relevantný mierový plán. (TASR)

Tentoraz ide o granolu od spoločnosti Nutriadapt z Českej republiky.

Ide o 300-gramové balenia dvoch príchutí, a to Smart protein granola caramel & nuts a Smart protein granola chocolate & nuts viacerých šarží. Vo výrobkoch bola identifikovaná baktéria Clostridium botulinum. TASR o tom informoval odbor komunikácie ÚVZ SR.

„Konzumácia kontaminovaného výrobku môže spôsobiť ochorenie botulizmus, vyvolané botulotoxínom, ktorý pôsobí na nervový systém,“ konštatuje ÚVZ SR.

Medzi príznaky patrí dvojité alebo rozmazané videnie, sucho v ústach, ťažkosti pri prehĺtaní a rozprávaní a svalová slabosť. V závažných prípadoch sa môžu objaviť aj dýchacie problémy. Príznaky sa obvykle objavujú počas šesť až 72 hodín po konzumácii kontaminovanej potraviny. Pri ich výskyte je podľa hygienikov nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Uvedené výrobky boli vyrobené pre spoločnosť Nutriadapt, ktorá potraviny predáva prostredníctvom e-shopov a kamenných predajní po celej Českej republike. Českí hygienici výrobky sťahujú u všetkých subjektov v distribučnom reťazci.

Keďže si ich však mohli zakúpiť aj spotrebitelia na Slovensku, ÚVZ SR odporúča, aby ich ľudia nekonzumovali a výrobky zlikvidovali, prípadne ich vrátili späť do miesta predaja. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov takéto obvinenia voči Moskve označil za absurdné.

Kyberútočníci tento týždeň na diaľku narušili fungovanie systémov na reguláciu teploty chladničiek a mrazničiek v supermarketoch v Belgicku, Estónsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Portugalsku, Švédsku a Taliansku. Podobný incident sa pred niekoľkými týždňami odohral aj vo Francúzsku.

Niektoré obchody museli v dôsledku kyberútokov stiahnuť potraviny z predaja alebo ich zlikvidovať. Škody sa odhadujú na stovky miliónov eur. Európska únia upozornila na možný úmyselný pokus narušiť zásobovanie potravinami. Viacero európskych krajín v posledných mesiacoch varovalo pred zvýšením ruských sabotážnych aktivít.

„Sú to absurdné vyjadrenia, za ktorými, ako vždy, nestoja argumenty ani dôkazy,“ povedal Peskov podľa ruských štátnych médií. „Tieto nepodložené obvinenia voči našej krajine, zvaľujúce všetko na ňu – žiaľ, stáva sa z toho v európskych krajinách pretrvávajúci trend. Rád by som znova zdôraznil, že sú to absolútne absurdné obvinenia,“ dodal.

Západné krajiny obviňujú Rusko z kybernetických útokov, ktoré sa podľa nich zvýšili po roku 2022, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu. Rusko tieto obvinenia neustále popiera. (TASR, AFP)