Správy STVR

Transakcia je teraz predmetom schvaľovania regulačnými orgánmi.

Informoval o tom Jiří Mareček zo spoločnosti Albert Česká republika. (TASR)

Tvrdí americký denník.

Niektoré cintoríny budú počas Dušičiek otvorené celú noc. Bratislava ponúkne na prepravu po nich aj bezplatné elektromobily. Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00:

Redakcia to oznámila vo vyhlásení na svojej webovej stránke.

Ako dôvod uviedla nátlak zo strany ruských úradov. (TASR)

Informoval o tom denník The Moscow Times.

Podľa fotografií a videí od miestnych obyvateľov, ktoré analyzoval telegramový kanál Astra, po útoku na závod Konservsušprod tam vypukol rozsiahly požiar.

Webová stránka spoločnosti Konservsušprod uvádza, že je „historickým výrobcom a dodávateľom konzerv a individuálnych dávok pre orgány činné v trestnom konaní a ozbrojené sily Ruskej federácie“ pod značkou „vojenský obchod“; vlastní tiež práva na značku „Armáda Ruska“. Závod bol zasiahnutý leteckými útokmi aj v rokoch 2023 a 2025.

V piatok skoro ráno regionálny gubernátor Vjačeslav Fedoriščev informoval o útoku ukrajinských dronov aj na Samarskú oblasť. Podľa ukrajinského monitorovacieho kanála Exilenova+ bola cieľom ropná rafinéria v Novokujbyševsku. Potvrdzujú to fotografie, ktoré kanál Astra získal od miestnych obyvateľov a ukazujú rozsiahly požiar v areáli rafinérie. Drony tam útočili už niekoľkokrát, naposledy 22. augusta.

„Protivzdušná obrana a mobilné hasičské tímy sú aktívne,“ uviedol Fedorišćev bez poskytnutia podrobností. Obyvatelia Novokujbyševska hlásili z rafinérie výbuchy.

Úrad pre civilné letectvo (Rosaviacija) informoval, že na moskovských letiskách Domodedovo, Vnukovo, Žukovskij a Šeremetievo boli po nočnom útoku dronov zavedené dočasné obmedzenia príletov a odletov. Uzavreté bol aj letisko v Jaroslavli.

Starosta Moskvy Sergej Sobianin informoval, že od štvrtka večera do 7.00 h (5.00 h SEČ) v piatok 30. októbra letelo na Moskovskú oblasť 862 dronov. „Väčšinu z nich zničili sily protivzdušnej obrany ministerstva obrany na vzdialených miestach a 170 dronov bolo neutralizovaných, keď sa blížili k Moskve,“ napísal. (TASR)

Podľa dostupných informácií išlo o zvárača v centrálnej dielni závodu.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) to oznámila vo štvrtok neskoro večer na platforme X.

Šéf MAAE Rafael Grossi incident odsúdil a zdôraznil, že žiadny útok na personál jadrových elektrární nie je prijateľný. Vyzval obe bojujúce strany na zdržanlivosť, aby sa predišlo riziku jadrovej katastrofy. MAAE neposkytla o útoku bližšie informácie a nie je zrejmé, či ho vykonali ruské alebo ukrajinské sily.

Záporožská jadrová elektráreň má šesť jadrových reaktorov a patrí k najväčším v Európe. Rusko ju obsadilo už krátko po začatí vojny a odvtedy sa opakovane stala cieľom útokov. Jej reaktory sú odstavené, ale stále ich treba chladiť pomocou energie dodávanej zvonka a inšpektori MAAE situáciu neustále monitorujú priamo na mieste.

Pri ďalších útokoch na Ukrajine vo štvrtok zahynulo najmenej 20 ľudí, z toho 14 pri útoku ruského dronu na železničnú stanicu v Dnipre. V Kyjeve zahynula jedna osoba, keď hlavné mesto zasiahli večer ruské balistické rakety.

V Černihive zahynuli dve 15-ročné dievčatá a v Kremenčuku ďalší traja ľudia. Viac než 350-tisíc odberateľov v Dnipre a okolí zostalo po štvrtkovom ruskom útoku bez dodávok elektrickej energie. (TASR, DPA)

Aj dnes tu platí humanitárne prímerie.

Informovala o tom ruská štátna televízna stanica Vesti. Podľa Reuters v Oleškách zomreli dvaja ľudia pri odmínovaní. Ruská ombudsmanka novinárom povedala, že dnes do Olešiek dorazí 25 autobusov pre evakuáciu ľudí, čo predstavuje najmenej 750 miest, napísala agentúra TASS. Obyvatelia podľa nej budú môcť mesto opustiť do 14.00 h miestneho času (12.00 h SEČ).

Na krátkom videu zverejnenom stanicou Vesti sa Lantratovová pýta: „Je všetko v poriadku? „A Lubinec jej zodpovedá: „Áno, privítali nás vrelo.“

Podľa agentúry TASS do Olešiek tiež mieri humanitárny konvoj s potravinami, hygienickými potrebami a palivom. V konvoji sú podľa Reuters novinári z Francúzska, Talianska, Ruska, Ukrajiny či USA.

Už vo štvrtok Rusko a Ukrajina oznámili, že v okolí Olešiek bolo dokončené odmínovanie a všetko je pripravené na začatie humanitárnej operácie. Pri odmínovaní zahynuli dvaja ľudia, uviedla dnes Lantratovová.

Prímerie platí v Oleškách od 27. októbra a malo by trvať do nedele. Inde na Ukrajine ale ruská armáda ďalej útočí, rovnako ako Ukrajina posiela drony na Rusko, ktoré susednú krajinu napadlo vo februári 2022.

Ruské ministerstvo obrany dnes informovalo, že v noci ruská armáda v Kyjeve a Kyjevskej oblasti zasiahla závod na montáž rakiet, sklad dronov či elektrickú rozvodňu. Podľa ukrajinských úradov pritom v Kyjeve zomrel jeden človek, napísala ruskojazyčná služba stanice BBC. Ruské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že v noci armáda zostrelila 1043 ukrajinských dronov nad Ruskom. (ČTK, Reuters, TASS)

Vyradil ho aj zo súpisky.

Podľa agentúry AP jeho agent oznámil, že 30-ročný útočník už za tím nebude hrať.

Larkin požiadal o výmenu po minulej sezóne, v ktorej Detroit opäť nepostúpil do play off. „Sme sklamaní z jeho rozhodnutia, najmä vzhľadom na záväzky voči organizácii a spoluhráčom,“ uviedol dočasný generálny manažér Red Wings Shawn Horcoff.

Klub podľa neho rokoval s tímami, ktoré si Larkin vybral, a prijal aj ponuky od ďalších záujemcov: „Naďalej sa snažíme nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám.“

Larkin má v zmluve klauzulu, ktorá mu umožňuje odmietnuť výmenu. Podľa zámorských médií pôvodne súhlasil s odchodom do Floridy, Minnesoty a Vegas, jeho zoznam prípadných destinácií sa neskôr rozšíril na celkom desať klubov.

Problémom je kontrakt amerického hráča. Zvyšných päť rokov zmluvy mu prináša priemerný ročný plat 8,7 milióna dolárov. „Pri takejto výmene vznikajú značné ťažkosti, keď sa snažíte do tímu začleniť hráča s platom, aký má Dylan, a zároveň hľadáte vhodné protihodnoty. Je to teda náročné,“ poznamenal Horcoff.

Larkin si v tejto sezóne pripísal dva góly a štyri asistencie v desiatich zápasoch. V drese Detroitu odohral od debutu v ročníku 2015/2016 celkovo 818 duelov, v ktorých získal 649 bodov (278+371). Kapitánske „céčko“ nosil šesť sezón.

Počas suspendácie príde približne o 41-tisíc dolárov denne. „V podstate sa len snažíme nájsť niečo, čo by predstavovalo primeranú protihodnotu za hráča Dylanových kvalít. Je to skvelý hokejista s výhodnou zmluvou, čo je pre nás dôležité,“ dodal Horcoff.

Red Wings zdolali bez Larkina v noci na piatok Chicago 4:1. Obranca Moritz Seider uviedol, že jeho odchod môže tímu pomôcť sústrediť sa na hokej. „Už vás unavuje odpovedať stále na tie isté otázky. Je dobré nechať to za sebou,“ povedal nemecký zadák podľa nhl.com. (TASR, AP)

Kim tiež apeloval na väčšie vojenské využitie umelej inteligencie, uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA.

Urobil tak v čase, keď silnie napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou. Tieto výzvy severokórejský vodca predniesol, keď sa zúčastnil na výstave bezpilotnej leteckej techniky. Jej súčasťou boli okrem iného aj taktické bezpilotné lietadlá určené na samovražedné útoky, taktické riadené strely, viacúčelové bezpilotné lietadlá a raketomety kalibru 600 milimetrov, uviedla KCNA.

Kim Čong-un sa usiluje o modernizáciu severokórejských ozbrojených síl pomocou dronov a umelej inteligencie; Pchjongjang v tomto ohľade využíva poznatky z ruskej vojny proti Ukrajine a z ďalších globálnych konfliktov, napísala agentúra Reuters.

Medzi oboma kórejskými štátmi v posledných mesiacoch stúpa napätie. Juhokórejská armáda vo štvrtok uviedla, že KĽDR odpálila desiatku striel vrátane balistických rakiet krátkeho doletu. Pchjongjang naopak odsúdil spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a USA.

Na výstave, ktorej sa Kim zúčastnil, fotografie agentúry KCNA zachytili bezpilotné lietadlá so znakmi severokórejského letectva. Ďalšie fotografie zaznamenali ukážku zbraní, počas ktorej stroj vyzerajúci ako bezpilotné lietadlo zasiahol vojenské vozidlo a explodoval v ohnivej guli, dodal Reuters.

Podľa agentúry KCNA Kim uviedol, že vzhľadom na meniaci sa charakter moderného vojenstva je snaha o dosiahnutie prevahy v oblasti dronovej technológie nevyhnutná. Dodal, že pre KĽDR by malo byť prioritou tiež využitie pokročilej umelej inteligencie v bezpilotných zbraňových systémoch.

Podobné výzvy už severokórejský líder predniesol niekoľkokrát a sprevádza ich aj zodpovedajúcimi krokmi. Štátne médiá uviedli, že Kim nariadil v novembri 2024 sériovú výrobu dronov pre samovražedné útoky, v marci 2025 dohliadal na testy verzií vybavených umelou inteligenciou a v septembri 2025 označil umelú inteligenciu za prioritu pri modernizácii zbraní, dodal Reuters.

KĽDR od októbra 2024 vyslala do Ruska viac ako 16-tisíc vojakov, aby pomohli Moskve vo vojne proti Ukrajine, a podľa juhokórejskej rozviedky tak získala bojové skúsenosti v oblasti vedenia vojny pomocou dronov, elektronického boja a kombinovaných zbraní. (ČTK, KCNA, Reuters)

Urobila tak po týždňoch tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Napísal to vo štvrtok večer (v noci na dnes SEČ) denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na osoby oboznámené s vojenskými operáciami. Neoficiálna pauza v týchto útokoch má podľa denníka trvať najmenej do 3. novembra, keď sa v USA konajú voľby do Kongresu, možno aj dlhšie. Správu WSJ prevzala aj agentúra Reuters, ktorá upozornila, že tieto informácie nemohla nezávisle overiť.

V posledných týždňoch pred voľbami, ktoré sa konajú zhruba v polovici mandátu prezidenta a republikáni v nich chcú obhájiť tesnú väčšinu v oboch komorách Kongresu, začal Trump dávať Kyjevu za vinu vysoké ceny pohonných látok pri amerických čerpacích staniciach.

Trump však vo februári spolu s Izraelom nariadil vzdušné údery proti Iránu, ktorý odpovedal blokádou Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy pre globálnu prepravu ropy. Výrazný nárast cien palív, celosvetovo aj v Spojených štátoch, pritom podľa energetických expertov spôsobila hlavne práve vojna USA a Izraela proti Iránu.

Ukrajina podľa zdrojov WSJ prerušila údery na ropné rafinérie už začiatkom minulého týždňa, keď vrcholila kríza vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom: Trump vtedy žiadal odvolanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine prevádzku satelitnej siete Starlink.

Jednotkám diaľkových vzdušných úderov bolo v polovici októbra údajne povedané, že kampaň je až na dokončenie už začatých misií fakticky pozastavená. Zelenskyj podľa zdroja denníka schválil odporúčanie ministra obrany Jevhenija Chmaru s údermi počkať, zdôraznil však, že armáda môže rafinérie kedykoľvek znovu zasiahnuť.

Kyjev túto pauzu oficiálne neoznámil. „Naši ľudia sa v týchto dňoch snažili byť trochu opatrnejší. Ale nemajú rozkaz (neútočiť na rafinérie),“ povedal Zelenskyj v utorok novinárom. Dronové jednotky podľa neho teraz zasahujú v Rusku iné ciele.

Ukrajina za svoju zdržanlivosť žiada lepšiu ochranu svojej energetickej infraštruktúry, ktorú Rusko pred nadchádzajúcou zimou systematicky ničí raketami a dronmi.

Trump podľa WSJ na Zelenského tlačil týždne, aby útoky na rafinérie ukončil. Zvláštny vyslanec a Trumpov zať Jared Kushner túto požiadavku Zelenskému zopakoval, keď 20. októbra navštívil Oslo. Možnou 30-dňovou pauzou by podľa Kushnera mala Ukrajina prejaviť vďaku za vyjednávanie vyslancov USA s Moskvou, uviedol jeden zo zdrojov WSJ.

Obmedzenie rýchlosti pripojenia vojenského Starlinku, teda systému Starshield, zo 14. októbra ochromilo údery ukrajinských dronov na ruskú logistiku, plná kapacita bola obnovená až 24. októbra.

Americkí predstavitelia popierajú, že by obnova pripojenia súvisela s pauzou v útokoch na rafinérie. Niektorí ukrajinskí činitelia však podľa WSJ uviedli, že Kyjev bol pod silným tlakom, aby dal Trumpovi pred voľbami do ruky nejaký triumf. Aj európski spojenci Ukrajiny Zelenskému radili, aby pred voľbami do Kongresu radšej bral do úvahy, aká je otázka cien energií v USA citlivá.

Ukrajina naposledy zasiahla ruskú ropnú infraštruktúru 20. októbra, keď zaútočila na čerpaciu stanicu ropovodu Družba v Tambovskej oblasti. Rusko, ktoré na rozkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina začalo vo februári 2022 otvorenú inváziu do susednej krajiny, medzitým stupňuje každodenné útoky na ukrajinskú energetiku a mestá, vrátane Kyjeva. (ČTK, WSJ, Reuters)

Spôsobil to štvrtkový ruský útok.

Oznámil to gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža, uviedol portál Ukrajinska pravda.

„Nepriateľ opäť zaútočil na Dnipro. Podľa predbežných informácií zostalo bez elektriny viac ako 350-tisíc odberateľov v meste a okolitých oblastiach,“ uviedol Hanža na platforme Telegram. Technici podľa neho počas noci pracovali na obnovení dodávok elektriny. Výpadok potvrdila aj najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK.

Rusko vo štvrtok zaútočilo aj na železničnú stanicu v Dnipre a pri dronovom útoku zabilo 14 ľudí a ďalších 14 utrpelo zranenia. (TASR)