Správy STVR

Vzťahovať sa môže aj na Palestínčanov odsúdených za vraždu Izraelčanov.

Na upustenie od týchto plánov vyzvali v nedeľu izraelské vedenie štyri európske štáty a Rada Európy. (AFP, TASR)

V rozhodujúcom siedmom zápase štvrťfinálovej série proti Banskej Bystrici zvíťazili na domácom ľade 3:1, celkovo 4:3 na zápasy.

Meno svojho semifinálového súpera sa dozvedia po sérii medzi Nitrou a Michalovcami, ktorá vyvrcholí v utorok (31. 3.).

Okrem Košíc si postup medzi najlepšiu štvoricu vybojovali aj hráči Slovana Bratislava a Popradu. (TASR)

Vyhlásila ho OSN, aby upozornila na rastúci problém odpadu a plytvania.

Každý rok ľudstvo vyprodukuje viac ako dve miliardy ton komunálneho odpadu.

Dňu života bez odpadu sa v Správach venovala redaktorka Dominika Welterová:

V liste generálnemu tajomníkovi OSN to zdôvodnil tým, že Ukrajina uviedla, že na Blízky východ vysiela svojich expertov.

„Ukrajina nesie podľa medzinárodného práva medzinárodnú zodpovednosť za napomáhanie alebo podporu pri páchaní medzinárodne protiprávneho činu,“ uviedol Iravání v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN António Guterresovi, uviedla iránska štátna tlačová agentúra IRNA.

„Poskytuje operačnú a technickú podporu, ktorá priamo prispieva k použitiu sily a k agresívnym činom namiereným proti suverenite a územnej celistvosti Iránskej islamskej republiky,“ dodal s tým, že cielené útoky na“ civilnú priemyselnú infraštruktúru s cieľom vyvíjať hospodársky tlak alebo kolektívny trest môže predstavovať závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov.“

Rusko pritom takmer každú noc vysiela proti Ukrajine stovky dronov, prevažne strojov Geraň-2, čo je podľa dostupných informácií ruský názov pre dron Šáhed-136 iránskej konštrukcie, ktorý teraz Rusko vyrába zrejme v licencii. Irán však tieto stroje ruským silám v začiatku ruskej invázie do susednej krajiny tiež priamo dodával.

Štátom zasiahnutým iránskymi útokmi Ukrajina, ktorá sa ruskej vojenskej invázii bráni od februára 2022, ponúka, aby namiesto nákladných striel do systémov protivzdušnej obrany používali jej stíhače dronov a strely poskytli jej armáde.

Ukrajinskí predstavitelia hovoria, že sú potrebné na odrážanie raketových útokov, ktoré Rusko proti Ukrajine podniká prakticky denne.

Ukrajina vyrába drony určené na ničenie útočiacich bezpilotných lietadiel. (ČTK, NBC News)

Pojednávanie sa týkalo aj prípravy likvidácie prokurátorov M. Žilinku, P. Šufliarskeho a D. Lipšica.

Pojednávaniu sa v relácii Správy venovala redaktorka Natália Krížová:

Ide o druhý smrteľný incident za posledných 24 hodín.

Pondelkový (30. 3.) incident sa odohral neďaleko lokality Bani Hajján, kde explózia neznámeho pôvodu zničila auto OSN. Tretí príslušník UNIFIL, ktorý bol v aute, utrpel vážne zranenia. Štvrtý člen posádky bol zranený ľahko. UNIFIL začala vyšetrovať okolnosti incidentu.

UNIFIL vo svojom vyhlásení vyzvali všetkých aktérov konfliktu v Libanone, aby dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného práva a vždy zaistili bezpečnosť personálu a majetku OSN vrátane vyhýbania sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli ohroziť príslušníkov mierových síl.

Misia OSN upozornila, že úmyselné útoky na mierotvorcov sú závažným porušením medzinárodného humanitárneho práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 a môžu predstavovať vojnové zločiny. (TASR, AFP)

Aktualizované 19.13 h.

Oznámila to česká Bezpečnostná informačná služba.

Rogač, ktorý je štátnym príslušníkom Ruska a nedávno získal aj izraelské občianstvo, podľa BIS dlhodobo poskytuje poistenie a administratívne poradenské služby subjektom, ktoré pôsobia v námornej doprave. Na spoluprácu pritom údajne využíva poisťovne, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ.

O jeho zaradení na národný sankčný zoznam rozhodla česká vláda na základe informácií získaných BIS. Služba vo vyhlásení uviedla, že Rogač v posledných troch rokoch „vedome sprostredkovával poistenie pre značný počet ropných tankerov pôsobiacich v rámci ruskej tieňovej flotily“, pričom na finančné transakcie využíval schránkové firmy v Turecku a na Marshallových ostrovoch. Poistenie je podľa BIS napríklad podmienkou pre vpustenie tankerov do väčšiny prístavov.

„Účinne sme zasiahli proti jednému zo zdrojov, z ktorých sa financuje ruská agresia proti Ukrajine, a to napriek tomu, že nie sme pobrežným štátom,“ podotkol riaditeľ BIS Michal Koudelka.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo zastaraných lodí plaviacich sa pod vlajkami tretích krajín, prevažne afrických, ktoré Rusko využíva na obchádzanie medzinárodných sankcií na predaj ropy, často bez dodržiavania ekologických štandardov. Flotila je na sankčnom zozname EÚ.

„Je v životnom záujme Českej republiky podieľať sa na prijímaní akýchkoľvek dostupných opatrení na podstatné obmedzenie aktivít ruskej tieňovej flotily,“ zdôraznil Koudelka. (TASR)

Tá upravuje okrem iného voľbu zo zahraničia. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí – po novom sa má voliť na zastupiteľských úradoch, nie poštou.

Zároveň má rozšíriť možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Novela takisto mení výšku volebnej kaucie pre voľby do NR SR a do Európskeho parlamentu.

„Nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa na osobnom hlasovaní v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú, bez nutnosti cestovať na územie SR na účely vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou,“ ozrejmili predkladatelia.

Navrhli zaviesť hlasovanie na zastupiteľských úradoch okrem volieb do parlamentu a referenda aj pre prezidentské voľby.

„Doteraz mohli voliči bez trvalého pobytu na území SR hlasovať vo voľbách prezidenta SR výlučne osobne v deň konania volieb vo volebnej miestnosti na území SR, na základe dopísania do zoznamu voličov po predložení cestovného dokladu vydaného SR. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území SR hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia,“ argumentovali.

Novelou sa takisto mení nastavenie výpočtu volebnej kaucie pre parlamentné voľby a pre voľby do Európskeho parlamentu. Suma sa má po novom odvíjať od výšky priemernej mesačnej mzdy. Pri parlamentných voľbách má byť kaucia vo výške 25-násobku priemernej mesačnej mzdy namiesto 17-tisíc eur a pri eurovoľbách vo výške 2,5-násobku priemernej mesačnej mzdy namiesto 1 700 eur

„Súčasná výška volebnej kaucie sa nemenila od jej zavedenia, pričom jej výška už nepredstavuje relevantnú sumu na preukázanie vážnosti kandidatúry do orgánov takého významu, akými sú NR SR a Európsky parlament. Takýto mechanizmus výpočtu výšky volebnej kaucie zabezpečí primeraný rast alebo pokles výšky volebnej kaucie v závislosti od objektívneho ekonomického ukazovateľa v hospodárstve SR,“ dodali poslanci s tým, že tento mechanizmus výpočtu reflektuje na závery nálezu Ústavného súdu SR.

Úprava by mala byť v prípade schválenia účinná od 1. septembra 2026. (TASR)

Od začiatku vojny na Blízkom východe ide o štvrtú takúto strelu, ktorá smerovala na Turecko.

Balistickú raketu, ktorá podľa vyhlásenia ministerstva obrany vstúpila do vzdušného priestoru Turecka, zneškodnili systémy NATO nasadené vo východnej časti Stredozemného mora.

NATO zostrelilo prvú iránsku balistickú raketu 4. marca, druhú o päť dní neskôr a tretiu 13. marca. Teherán podľa Ankary popiera zodpovednosť za tieto incidenty napriek dôkazom na základe technických údajov.

Vojnu na Blízkom východe vyvolali americké a izraelské údery na Irán 28. februára. Teherán v odvete podniká údery na Izrael a štáty Perzského zálivu, v ktorých sú americké základne.

V Turecku sú umiestnené americké jednotky na dvoch kľúčových základniach NATO. Jednou je Incirlik pri meste Adana na juhu krajiny a druhou je Kürecik vo východnej polovici Turecka. Prípad zostrelenia balistickej rakety vypálenej z Iránu z 9. marca prinútil Washington zatvoriť svoj konzulát v Adane a vyzvať všetkých občanov USA, aby opustili juhovýchod Turecka. (TASR, AFP)

Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí.

K tomuto kroku došlo po tom, čo americké špeciálne jednotky v januári zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Dnes formálne obnovujeme operácie na veľvyslanectve Spojených štátov v Caracase, čím sa začína nová kapitola našej diplomatickej prítomnosti vo Venezuele,“ tvrdí americký rezort diplomacie.

Obnova činnosti je podľa amerického ministerstva „kľúčovým míľnikom v implementácii trojfázového plánu prezidenta (USA Donalda Trumpa) pre Venezuelu“. Zároveň posilní schopnosť Washingtonu priamo spolupracovať s dočasnou venezuelskou vládou, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom. (AFP, TASR)