Správy STVR

Pridalo sa tak k druhému hostiteľskému mestu Turku, ktoré rovnaký postoj oznámilo už v pondelok.

Postoj Tampere v utorok (3. 11.) pre fínskeho verejnoprávneho vysielateľa Yle potvrdil primátor mesta Ilmari Nurminen. „Jednoznačný postoj mesta Tampere je, že tím reprezentujúci Rusko nebude hrať v Tampere. Je to pre nás úplne jasné,“ vyhlásil Nurminen.

Dúfa, že riešenie sa podarí nájsť na celoštátnej úrovni. Podľa jeho slov predstavitelia mesta v uplynulých dňoch intenzívne diskutovali s fínskym hokejovým zväzom a štátnymi orgánmi.

Cieľom rokovaní je nájsť spoločný postup, ktorý zabráni účasti ruských športovcov. Jednou z možností je aj odmietnutie udelenia víz.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová už počas víkendu vyhlásila, že ruskí športovci nebudú mať v budúcom roku prístup do Fínska, ak Rusko bude pokračovať vo vojne proti Ukrajine.

Fínsky hokejový zväz sa začiatkom tohto týždňa postavil na čelo iniciatívy spoločného bloku krajín, ktoré odmietajú nastúpiť proti Rusku na budúcoročných MS mužov v Nemecku. K Fínsku sa následne pridali už aj Švédsko, Nórsko, Dánsko a Česko.

Športový arbitrážny súd (CAS) v piatok vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil rozhodnutie o jej vylúčení zo svetových šampionátov v sezóne 2026/2027. Svetová federácia vyjadrila s verdiktom nesúhlas, no oznámila, že ho bude rešpektovať. Zároveň upozornila na komplikácie pri organizácii už naplánovaných turnajov. (TASR)

Zároveň však nezavedie sankcie proti Rusku.

V utorok (3. 11.) to pre agentúru AFP uviedla predstaviteľka Študentskej kandidátky (Studentska lista – SL) Mirjana Nikoličová.

Študentská kandidátka zvíťazila 25. októbra v predčasných parlamentných voľbách a ukončila 14-ročnú vládu exprezidenta Aleksandara Vučiča na čele kandidátky Srbskej pokrokovej strany (SNS), píše AFP.

Nikoličová pôsobí ako rektorka Univerzity umenia v Belehrade a v rozhovore pre francúzsku agentúru uviedla, že vláda sa najskôr zameria na domáce záležitosti, najmä na boj proti korupcii. V oblasti zahraničných vecí je naďalej oddaná pristúpeniu k EÚ. „To rozhodne zostáva strategickým cieľom,“ vyhlásila. „Takmer všetci naši susedia sú členmi EÚ. Z geostrategického aj geopolitického hľadiska sme súčasťou Európy,“ skonštatovala.

Kandidáti zo Študentskej kandidátky stále čakajú na oficiálne potvrdenie výsledkov volieb, aby mohli začať zostavovať vládu. Zatiaľ avizovali, že proti Moskve nezavedú sankcie, hoci európske inštitúcie ich vyzvali, aby prijali opatrenia proti Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022.

„Študenti a kolegovia, ktorí vypracovali túto časť programu, dali jasne najavo, že sú proti zavedeniu sankcií voči Rusku,“ skonštatovala Nikoličová. AFP pripomína, že Belehrad má silné historické väzby na Rusko a spolieha sa na jeho lacné dodávky plynu.

Víťazstvo vo voľbách prišlo po takmer dvoch rokoch protestov, ktoré vyvolalo zrútenie prístrešku na zrekonštruovanej železničnej stanici v Novom Sade v roku 2024. Zahynulo tam 16 ľudí a podľa protestujúcich tragédiu spôsobila korupcia. Nikoličová tvrdí, že odkedy Vučič uznal porážku, prokurátori sa akoby „náhle prebudili“ a spustili vlnu trestných vyšetrovaní.

„Skutočne veríme, že akonáhle bude korupcia vykorenená, budeme mimoriadne bohatou krajinou,“ povedala. 

Študentská kandidátka vo voľbách získala 53 percent hlasov proti 39 percentám SNS. Na základe toho by mohla mať 140 kresiel v 250-člennom parlamente. Nikoličová očakáva, že po oficiálnom schválení výsledkov volieb rýchlo vznikne vláda. (TASR, AFP)

Informoval o tom Národný bezpečnostný úrad na sociálnej sieti.

„Útočníci získavajú neoprávnený prístup do systémov a menia ich konfiguráciu. Následkom môže byť znehodnotenie skladovaných potravín, ale aj vznik požiarov,“ konštatuje NBÚ s tým, že útoky už zasiahli stovky supermarketov vo Francúzsku a desiatky obchodných reťazcov v ďalších európskych krajinách.

V rámci ochrany odporúča úrad inventarizovanie všetkých chladiarenských a klimatizačných riadiacich systémov, osobitnú pozornosť je potrebné venovať ich vystaveniu do verejného internetu. Je tiež nevyhnutné aktualizovať zariadenia na najnovšie verzie firmvéru a nahradiť modely s ukončenou podporou (EOL).

„V prípade, že EOL zariadenie nie je možné nahradiť, venujte jeho zabezpečeniu špeciálnu pozornosť, keďže predstavuje zvýšené riziko,“ zdôrazňuje NBÚ.

Odporúča tiež skontrolovať všetky používateľské účty, oprávnenia a vzdialené prístupy vrátane prístupov servisných spoločností a dodávateľov, deaktivovať nepotrebné účty a obmedziť oprávnenia na nevyhnutné minimum.

Zmeniť treba predvolené prihlasovacie údaje a zabezpečiť používanie silných a jedinečných hesiel pre všetky dostupné služby, najmä administratívne rozhrania. (TASR)

Prepúšťanie sa dotkne aj závodov v Skalici a Kysuckom Novom Meste.

Pri výbuchu v handlovskej bani zahynulo v auguste 2009 dvadsať baníkov a banských záchranárov.

Obžalovaní boli pôvodne traja manažéri Hornonitrianskych baní z prečinu všeobecného ohrozenia. Jeden z nich v lete zomrel. Ďalší teraz nesúhlasí so zmenou sudcu po tom, ako pôvodný samosudca odišiel do dôchodku.

Tvrdí to ústavný právnik Vincent Bujňák.

Politológ Miroslav Řádek očakáva, že premiér Robert Fico (Smer-SD) sa pokúsi opäť získať väčšinu v parlamente.

Nezaradený poslanec Národnej rady Roman Malatinec odchádza zo Strany vidieka. Končí sa tak jeho spolupráca s poslancami okolo Rudolfa Huliaka.

Umožňuje vznik ďalších amerických základní v Grónsku.

Cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť USA na ostrove a zmluva garantuje, že zostane pod dánskou kontrolou. Platiť bude aj v prípade grónskej nezávislosti v budúcnosti.

Za ratifikáciu dohody hlasovalo 16 poslancov grónskeho parlamentu, siedmi sa zdržali. Grónsky minister zahraničných vecí Múte Egede v utorok uviedol, že prijatie dohody je pre ostrov dôležité. „Musíme si uvedomiť, že mier a stabilita už nie sú niečím, čo môžeme považovať za samozrejmosť,“ povedal Egede poslancom krátko pred hlasovaním.

Opozičná strana Naleraq, presadzujúca nezávislosť Grónska, počas rozpravy spochybnila ekonomickú hodnotu dohody. „Usilujeme sa o lepšiu dohodu, z ktorej budeme môcť ťažiť, keď sa staneme nezávislým štátom. Z tejto dohody však nevyplýva žiadny ekonomický prínos,“ uviedol predseda strany Pele Broberg.

Dohodu v septembri popri Valnom zhromaždení OSN uzavreli americký prezident Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a predseda grónskej vlády Jens-Frederik Nielsen. Ratifikovať ju ešte musí dánsky parlament – prvé čítanie je naplánované na 11. novembra a druhé na 19. novembra.

Schválenie dohody americkým Senátom v tomto prípade nie je potrebné. Trump po návrate do Bieleho domu minulý rok vyzval Dánsko, aby Grónsko predalo Spojeným štátom. Grónsko je podľa neho dôležité pre bezpečnosť USA. Nevylúčil ani vojenské obsadenie ostrova, hoci Dánsko je spojencom USA v NATO. Dánsko a Grónsko opakovane zdôraznili, že ostrov nie je na predaj. (TASR, AP)

Uviedla to vedúca Misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU).

Počet obetí pondelkového ruského útoku leteckými bombami podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vystúpil na 33 a desiatky ľudí sú nezvestné.

„V Komyšuvache zahynuli desiatky ľudí vo chvíli, keď sa civilisti zhromaždili, aby prevzali humanitárnu pomoc. Čas i miesto výdaja pomoci boli pritom verejne známe,“ uviedla vedúca misie HRMMU Danielle Bellová.

Úrady podľa HRMMU o čase a mieste výdaja pomoci informovali na platforme Telegram o deň skôr. „Buď ruské ozbrojené sily vedeli, že sa na mieste distribuuje humanitárna pomoc, alebo neurobili ani tie najzákladnejšie opatrenia, aby zistili, čo sa deje v obci, na ktorú sa chystali zaútočiť,“ povedala vedúca misie.

Ruský útok tak podľa nej pravdepodobne porušil najzákladnejšie princípy medzinárodného humanitárneho práva. Jeho cieľom je ochrana civilistov a civilných objektov. Zakazuje pritom útoky namierené proti civilistom, ako aj údery nerozlišujúce ciele alebo údery neprimerané, uviedla HRMMU. Uvedené právo útočiacej strane ukladá povinnosť prijať všetky uskutočniteľné opatrenia, aby zabránila civilným obetiam a škodám na civilných objektoch, alebo aby ich minimalizovala.

Rusko v pondelok (2. 11.) na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti zvrhlo podľa ukrajinských úradov najmenej deväť leteckých bômb, ktoré podľa posledných údajov ukrajinského prezidenta zabili minimálne 33 ľudí a ďalších zranili. Pod troskami môže byť stále päť desiatok osôb, uviedol dnes podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne.

Podľa skorších informácií ukrajinského prezidenta invázna armáda v Komyšuvache zaútočila na školu využívanú na poskytovanie humanitárnej pomoci v čase, keď tam dorazili ľudia, a následne vykonala ďalšie údery na kryt, kde sa ľudia schovali. Väčšinu obetí predstavujú civilisti a tí, ktorí im po prvom údere prišli pomôcť, uviedol Zelenskyj.

Ministerstvo obrany v Moskve v utorok podľa médií tvrdilo, že ruská armáda v uplynulom dni útočila v Komyšuvache na ukrajinské ozbrojené sily.

HRMMU dnes oznámila, že pracuje na overení presného počtu civilných obetí. Zároveň vo vyhlásení píše, že preskúmala a analyzovala fotografie a videá zachytávajúce následky útokov.

„Skaza na záberoch zodpovedá použitiu silných leteckých bômb,“ uviedla misia OSN a upozornila, že letecké kĺzavé bomby sú zhadzované z lietadiel a môžu niesť stovky kilogramov výbušnín. „Ich ničivá sila je obzvlášť závažná v obývaných oblastiach,“ uvádza HRMMU.

Rusko začalo navádzané letecké bomby používať vo vojne proti Ukrajine v roku 2023, a to aj v obývaných oblastiach, uviedla HRMMU s tým, že do pondelkového útoku evidovala minimálne 478 civilistov, ktorých na Ukrajine zabili letecké bomby. (ČTK)

Muž jej sľuboval zisk z investovania do kryptomien, ženu presvedčil, aby mu odovzdala mobil aj platobnú kartu.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Neznámy muž kontaktoval ženu v pondelok (2. 11.) predpoludním.

Tvrdil jej, že na investičnej platforme má mať uložených 12 400 eur. Aby jej investícia mohla ďalej „pracovať“, potreboval jej údajne pomôcť s prevodom peňazí na bankový účet. Poslal jej preto odkaz na neznámu aplikáciu a následne ju presvedčil, že na vybavenie prevodu potrebuje jej mobilný telefón a platobnú kartu.

„Tieto predmety odovzdala kuriérke, ktorá po vyslovení dohodnutého hesla prevzala obálku s mobilom a platobnou kartou. Na oplátku jej odovzdala iný mobilný telefón, cez ktorý poškodená pokračovala v komunikácii s údajným pracovníkom investičnej platformy,“ priblížila Šemetková.

Medzitým však neznámy páchateľ získal prístup do jej internetbankingu a bez jej vedomia vykonal z jej sporiaceho účtu viaceré prevody v celkovej sume 58 700 eur. (TASR)