Správy STVR

Hovorili o tom predstavitelia ZMOS-u.

Zabrániť rastu pohľadávok za poplatky za odpad by mohla zmena v rámci inštitútu osobitného príjemcu, pri ktorom by časť sociálnych dávok bola viazaná na odpadové hospodárstvo. O možnostiach systémových riešení vo štvrtok na pôde Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) hovorili predstavitelia samospráv so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Alexandrom Daškom.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik zdôraznil potrebu zavedenia systémových riešení i v súvislosti s povinnosťou mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládky, ktorá od januára navýši náklady samospráv na odpadové hospodárstvo.

Podľa Božika hrozí, že súčasné dlhy miest a obcí pri absencii systémových riešení ešte viac a výrazne narastú. Ukázal to na príklade mesta Krompachy, ktoré v súčasnosti vykazuje pohľadávku v prípade poplatkov za odpad na úrovni 850-tisíc eur. „Ak nezavedieme systémové riešenia, o štyri roky to nebude 850-tisíc eur, ale čiastka výrazne prevyšujúca jeden milión,“ zdôraznil.

So splnomocnencom sa preto zhodli na tom, že je potrebné otvoriť otázku úpravy inštitútu osobitného príjemcu v rámci vyplácania sociálnych dávok tak, aby bola časť účelovo viazaná na poplatky za odpad. „Potrebujeme do systému financovania samospráv dostať reálne peniaze, aby odpadové hospodárstvo mohlo v každej obci a meste fungovať,“ zvýraznil Božik.

Na sanáciu nelegálnych skládok by sa podľa predsedu ZMOS-u mohli hľadať peniaze pri revízii nevyčerpaných eurofondov. „Toto bude, samozrejme, téma na diskusiu s vládou, budeme hľadať tieto možnosti, dnes ich nevieme predvídať ani kvantifikovať,“ upozornil Božik. (TASR)

Chce tak zmierniť humanitárnu krízu po masovom príchode migrantov zo susedného Maroka minulý mesiac.

Približne 72-tisíc až 80-tisíc migrantov preniklo cez hranicu do Ceuty 30. a 31. júla, ale drvivá väčšina z nich sa už vrátila do Maroka.

Tisíce migrantov, ktorí v Ceute zostali, však majú problém dostať sa k jedlu, vode, ubytovaniu či sanitárnym zariadeniam. Zdroje španielskeho autonómneho mesta sú preťažené a mnohí z nich už približne tri týždne spia na uliciach alebo na pláži. Mimovládne organizácie upozorňujú, že obzvlášť zraniteľné sú ženy a dievčatá.

Nové ubytovacie zariadenia majú podľa španielskeho ministerstva pre migráciu slúžiť ako dočasné prijímacie centrá, ktoré sa budú postupne rozširovať podľa toho, ako budú dokončené úpravy ďalších plánovaných priestorov.

Cieľom dobrovoľného presunu migrantov je podľa ministerstva poskytnúť im „alternatívne ubytovanie a priestor na prijatie“, aby nemuseli nocovať na uliciach či pláži. (TASR, AFP)

Pri útoku zomrelo sedem preživších holokaustu.

Informovali o tom nemeckí vyšetrovatelia. Incident z 13. februára 1970 patrí medzi najhoršie útoky proti židovskej komunite v povojnovom Nemecku.

Útočnik pomocou benzínu založil požiar na drevenom schodisku židovského centra, ktoré slúžilo ako domov dôchodcov a penzión. Zahynulo sedem židovských obyvateľov centra a 15 ďalších bolo zranených, z nich štyria vážne.

Indície jednoznačne smerujú k podozrivému nemeckému pravicovému radikálovi. Keďže však zomrel v roku 2020, platí posmrtná prezumpcia neviny a trestnoprávne ho už nemožno odsúdiť. V čase útoku mal 25 rokov.

Vyšetrovatelia prípad opäť otvorili vlani, keď sa prihlásil svedok s novými dôkazmi. „Nové vyšetrovanie vykonané po opätovnom otvorení prípadu jasne naznačuje, že podozrivý bol páchateľom,“ uviedli v spoločnom vyhlásení mníchovská polícia a prokuratúra.

Podľa polície a prokuratúry patril podozrivý do „prostredia krajnej pravice“, svedkovia ho opisovali ako antisemitu s „fixáciou na Hitlera“. 

Jeho meno úrady nezverejnili, no denník Der Spiegel ho identifikoval ako Bernda Voitha. Bol viackrát odsúdený za viacero trestných činov vrátane výbuchov telefónnych búdok a vylamovania trezorov. (TASR, DPA, AFP)

Určil by bezpečné teplotné podmienky i povinné opatrenia nemocníc pri ich prekročení.

Vysoké teploty nie sú problémom len tohto roka. Informovali o tom z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Asociácia žiada zaviesť osobitný štandard pre obdobia horúčav, ktorý by zadefinoval merateľné hranice, pravidelné monitorovanie teploty aj opatrenia, ktoré sa aktivujú po prekročení teplotného limitu.

AOPP poukázala, že dnešná právna úprava neponúka pacientovi dostatočne jednoznačnú ochranu ani jasný postup pri prehrievaní nemocničnej izby. Ako doplnila, ministerstvo zdravotníctva po nameraní teploty 42,7 stupňa Celzia na jednej z pacientskych izieb v ružinovskej nemocnici v Bratislave schválilo nákup najviac 250 klimatizácií pre najkritickejšie priestory štátnych nemocníc. Avizovalo tiež audit, po ktorom má prísť systémové riešenie.

„Nemôžeme každý rok čakať, v ktorých regiónoch a nemocniciach sa teploty vyšplhajú nad 35 alebo 40 stupňov, a až potom zháňať ventilátory, klimatizácie či organizovať zbierky. Pacient musí vedieť, že aj počas horúčav existuje hranica, za ktorou má nemocnica povinnosť konať, či už štátna alebo neštátna, pravidlá musia byť rovnaké,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Ako AOPP zdôraznila, horúčavy nie sú iba otázkou komfortu. Pre hospitalizovaného pacienta môže byť vysoká teplota vyšším rizikom ako pre zdravého človeka. Najzraniteľnejší sú seniori, chronicky chorí, pacienti po operáciách, ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo ľudia odkázaní na pomoc iných.

„Vyhláška o ochrane zdravia pred záťažou teplom pri práci sa vzťahuje na zamestnanca. Sestra má nárok na prestávky, pitný režim a úpravu času práce. Pacient, ktorý leží v tej istej miestnosti dvadsaťštyri hodín denne, imobilný a na liekoch, ktoré mu zhoršujú schopnosť ochladzovať sa, nemá nárok na nič,“ upozornila Lévyová a označila to za absurdný prístup legislatívy. (TASR)

Informovala o tom juhokórejská armáda, japonská vláda a japonská pobrežná stráž, podľa ktorej už strela spadla do mora.

Správa prichádza v čase, keď bolo skrátené spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov. Cvičenie sa skončí už v piatok, prezident Donald Trump nariadil podstatné obmedzenie americkej účasti. (ČTK, Reuters)

Dnes o tom informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na sociálnej sieti X.

Nadzemné vedenie zásobujúce elektráreň bolo podľa predbežných informácií poškodené na severnom brehu rieky Dneper, uviedla agentúra OSN. Tieto miesta sú pod kontrolou ukrajinských síl.

Pokusy obnoviť pripojenie ručne sa nepodarili a kvôli pokračujúcim bojom nemôžu technici zistiť príčinu výpadku. „Kvôli zabezpečeniu životne dôležitých systémov elektrárne sa automaticky spustili dieselové generátory,“ píše MAAE. Jej tím na mieste vyhodnocuje situáciu.

Generálny tajomník agentúry Rafael Grossi pripomenul, že „každý výpadok externého zásobovania elektrickou energiou poukazuje na to, aká mimoriadne krehká je bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne“.

Jadrová elektráreň, ktorá je považovaná za najväčšiu v Európe, sa nachádza v ukrajinskom Enerhodare, ktorý leží pri frontovej línii. Rusko podnik okupuje od marca 2022, obsadilo ho v prvých dňoch celoplošnej invázie na Ukrajinu. (ČTK)

Dôvodom sú Majstrovstvá Slovenskej republiky Cena SK Route 66 v šprinte motocyklov na štvrť míle.

Upozornila na to vo štvrtok na sociálnej sieti banskobystrická krajská polícia.

„Obchádzková trasa bude vyznačená. Prosíme vodičov o rešpektovanie dočasného dopravného značenia a zvýšenú opatrnosť pri prechádzaní uvedeným úsekom,“ doplnila polícia. (TASR)

Ako informovala polícia na sociálnej sieti, žena pri otáčaní na ceste pravdepodobne z nepozornosti vošla do jazdnej dráhy nákladnému motorovému vozidlu Renault.

Pri následnej zrážke odhodilo osobné auto mimo cesty, kde prednou časťou narazilo do stĺpa oplotenia rodinného domu. „Vodička bola s vážnymi zraneniami prevezená leteckou záchrannou službou do nemocnice, kde svojim zraneniam podľahla. Prítomnosť alkoholu u nebohej bude zisťovaná pri pitve,“ uviedla polícia.

Ako doplnila, 29-ročný vodič nákladného auta bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. „Okolnosti, miera zavinenia, ako aj presná príčina dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania,“ doplnila polícia. (TASR)

Na moste sa nachádza starší typ mostných záverov a ich technický stav si už vyžaduje opravu.

Súčasťou prác bude aj obnova vozovky na moste. Práce si vyžiadajú čiastočné obmedzenie dopravy na diaľničnom privádzači k diaľnici D1. Informovali o tom z mediálnej komunikácie NDS.

Počas nedele (23. 8.) diaľničiari rozmiestnia dočasné dopravné značenie a pripravia pracovisko. Od pondelka (24. 8.) nastúpi zhotoviteľ a začne realizovať stavebné práce, ktoré potrvajú približne mesiac. Realizovať sa budú postupne v dvoch etapách, vždy na jednej polovici mosta.

„Mostné závery patria medzi najviac namáhané časti mosta. Denne znášajú zaťaženie od dopravy a zároveň umožňujú pohyb mostnej konštrukcie pri zmenách teploty. Na tomto moste sa nachádza starší typ záverov a ich stav si už vyžaduje výmenu. Technologický postup je výrazne závislý od počasia, veríme, že bude priaznivé, aby sme práce dokončili čo najskôr,“ ozrejmil podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa.

Práce si vyžiadajú aj čiastočné obmedzenie privádzača k D1 pred mostom, a to postupne v oboch smeroch. Doprava v smere na Petrovany bude počas oboch etáp vedená vo voľnom jazdnom pruhu popri pracovisku. V opačnom smere, z Petrovian na diaľnicu D1 smer Košice, budú vodiči presmerovaní po obchádzkovej trase cez kruhový objazd na cestu I/68 a odtiaľ na diaľnicu D1 smer Košice.

NDS prosí vodičov o zvýšenú pozornosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia. (TASR)

Slovenský zväz hádzanej (SZH) im ponúkol spoluprácu na päť rokov. (TASR)