Správy STVR

Stalo sa tak za použitie vulgárnych urážok v zápase 13. kola proti Zvolenu.

Stalo sa tak za spáchanie disciplinárneho previnenia znevažovanie a vyhrážanie sa súperovi, spoluhráčovi, športovým odborníkom, usporiadateľom alebo divákom, ku ktorému došlo v piatkovom stretnutí 13. kola Tipsport ligy medzi Liptákmi a Zvolenom (2:1).

SPH po prerokovaní podnetu delegáta uznal, že Ľupták bezdôvodne slovne vulgárne napadol delegáta zápasu pred realizačným tímom hostí.

„Počas niekoľkých minút naňho niekoľkokrát použil vulgárne urážky. Týmto konaním sa dopustil porušenia čl. 55 ods. 4, II. dielu, I. hlavy osobitnej časti Disciplinárneho poriadku SZĽH, za čo mu bola udelená finančná sankcia vo výške 400 eur,“ uvádza sa na stránke hockeyslovakia.sk. (TASR)

Ide o reakciu na nedávne útoky na zdravotníkov v Bratislave.

Majú nastaviť koordináciu postupov. Na tlačovej konferencii o tom informovali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (obaja Hlas-SD). (TASR)

Otvorená bude od 1. do 8. novembra.

Spolu s ňou budú sprístupnené aj ďalšie dve krypty nachádzajúce sa v podzemí Nitry. Jedna z nich je umiestnená pod Kostolom sv. Petra a Pavla (františkáni), druhá pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii, informovalo Biskupstvo Nitra. Krypty bývajú pre verejnosť otvorené len raz v roku, počas dušičkového týždňa.

Kanonická krypta na Nitrianskom hrade bola vybudovaná úpravou delostreleckých kazemát severného bastiónu. Vchod do nej bol zakrytý kamennou platňou. Na pochovávanie kanonikov sa používa od roku 1863, po zaplnení krypty pod horným kostolom.

Sväté omše v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade sa na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra budú sláviť o 7.00 h a 9.00 h.

V pondelok 2. novembra na Spomienku na všetkých zosnulých veriacich – Dušičky sa bude sláviť svätá omša v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma o 7.00 h. Následne budú sväté omše v biskupskej a kanonickej krypte. O 18.30 h sa v Katedrále – Bazilike sv.

Emeráma na Nitrianskom hrade bude sláviť aj latinská svätá omša za zosnulých, pri ktorej zaznie Missa pro defunctis od Piera Francesca Cavalliho s orchestrom a zborom. Hlavným celebrantom bude Martin Mičovský.

Svätá omša spojená s pobožnosťou za zosnulých sa bude sláviť na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra o 15.00 h aj v Dome smútku na Mestskom cintoríne v Nitre. Hlavným celebrantom bude nitriansky biskup Viliam Judák. (TASR)

Slovenský vodohospodársky podnik na sociálnej sieti informuje, že toto opatrenie platí od štvrtka do pondelka.

„Upozorňujeme návštevníkov, že pri vstupe do ochranného pásma je potrebné zaregistrovať sa na vrátnici. Počas pobytu je nevyhnutné dodržiavať základné zásady pohybu a zdržiavania sa v tejto lokalite. Rešpektujte pokyny uvedené pri vstupe,“ priblížili vodohospodári. (TASR)

Ku kritike sa pripojila aj predsedníčka nemeckého odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová.

Predsedníčka vplyvnej závodnej rady nemeckého automobilového koncernu Volkswagen Daniela Cavallová ostro kritizovala šéfa divízie Audi Gernota Döllnera za účasť na predvolebnej akcii amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Vyhlásila, že Döllner zo seba nechal urobiť bábku. Ku kritike sa podľa agentúry Reuters pripojila tiež predsedníčka nemeckého odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová.

Döllner sa cez víkend zúčastnil predvolebného zhromaždenia v americkom štáte Georgia, na ktorom Trump oznámil plán automobilky Audi vybudovať v Spojených štátoch fabriku zhruba za štyri miliardy dolárov (viac ako tri miliardy eur). V USA sa na budúci týždeň konajú voľby do Kongresu.

„Niekoľko minút plných rasizmu, sexizmu, xenofóbie, transfóbie a pohŕdania demokraciou – a potom na pódium vystúpi jeden z najvyšších predstaviteľov nášho koncernu a aktívne sa zapojí do volebnej kampane,“ uviedla Cavallová v internom rozhovore, ku ktorého obsahu získala DPA prístup. Dodala, že každý, kto Döllnera na zhromaždení videl, sa musel „hanbou prepadať do krajiny“.

„Spôsob, akým Gernot Döllner prezentoval seba aj Audi v USA, je veľmi hanebný, politicky neprijateľný a nehodný tejto firmy,“ uviedla Bennerová. Dodala, že Döllnerovo vystúpenie po Trumpovom boku bolo porušením interných pravidiel automobilky Audi.

Nová továreň podľa Audi vytvorí okolo 4 500 pracovných miest a bude mať výrobnú kapacitu až 200-tisíc vozidiel ročne. Výstavba závodu by sa mala začať v budúcom roku.

Trump sa investíciu Audi snažil prezentovať ako úspech svojej colnej politiky. „Nebyť ciel, tak by sem neprišli,“ uviedol. Kritici však podľa agentúry Reuters tvrdia, že Trumpove clá viedli v USA k rastu cien automobilov a vyvolali neistotu, kvôli ktorej niektoré automobilky investície odkladajú.

Koncern Volkswagen sa v poslednom čase stretáva s množstvom problémov, vrátane vysokých nákladov, nadbytočných kapacít, rastúcej čínskej konkurencie alebo amerických ciel. Nová investícia v USA prichádza v čase, keď koncern plánuje rozsiahle úsporné opatrenia v Európe.

Dozorná rada Volkswagenu v septembri schválila najväčší reštrukturalizačný plán v histórii podniku. Koncern okrem iného plánuje zrušiť do konca desaťročia po celom svete až stotisíc pracovných miest či obmedziť počet modelov. Na konci minulého roka koncern Volkswagen zamestnával zhruba 663-tisíc ľudí.

Podľa českého odborového zväzu KOVO požaduje Volkswagen aj zmrazenie miezd zamestnancov Škody Auto do roku 2030. Požiadavku, ktorá sa podľa odborov týka aj ďalších zložiek odmeňovania vrátane bonusov a prémií, odborári odmietajú. Škoda Auto predtým opakovane uviedla, že nový transformačný plán koncernu nemá na jej aktivity žiadny priamy dopad.

Škoda Auto patrí medzi najväčších zamestnávateľov v Česku. Vo svojich troch českých výrobných závodoch v Mladej Boleslavi, Kvasinách a Vrchlabí zamestnáva zhruba 36 500 ľudí vrátane agentúrnych pracovníkov. (ČTK, DPA, Reuters)

K 26. októbru nazbieral osem bodov za dva góly a šesť asistencií.

Napísal to portál Politico s odvolaním sa na svoje diplomatické zdroje.

Pôžička, za ktorú by ručil súčasný rozpočet EÚ, sa črtá ako najpravdepodobnejší variant, ako by Európa mohla pokryť finančné potreby Ukrajiny v roku 2027. Českí a slovenskí predstavitelia podľa bruselského portálu už na októbrovom samite naznačili, že sa na pôžičke opäť nechcú podieľať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po októbrovom rokovaní v Bruseli uviedol, že jeho krajina požiada partnerov o ďalších 70 miliárd eur, ktoré bude potrebovať na svoju obranu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom únijných vrcholných stretnutí Antóniom Costom po samite potvrdila, že túto sumu v budúcom roku „bude potrebné pokryť“.

EÚ sa v tejto súvislosti snaží získať ďalšie príspevky od spojencov, ako sú Kanada a Británia. Časť krajín v posledných týždňoch opätovne spomenula využitie zmrazených ruských aktív v Európe. Belgicko, kde sa väčšina týchto financií nachádza, to však naďalej odmieta.

Snaha presadiť podporný balík pre Ukrajinu, ktorý by pokryl približne dve tretiny zo 70 miliárd eur, sa časovo prekrýva s náročnými rokovaniami o budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Pravdepodobne sa tiež vyostrí napätie medzi krajinami, ktoré poskytujú Ukrajine väčšinu pomoci, a tými, ktorých príspevky sú v porovnaní s nimi pomerne malé, poznamenal portál Politico.

Prezidenti a premiéri krajín únie sa vlani v decembri dohodli na prvej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá Európska únia, ale Česko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú. Rovnako sa tieto krajiny chcú zachovať aj teraz.

Českí a slovenskí predstavitelia na októbrovom samite EÚ naznačili, že sa do pôžičky nezapoja. Podľa dvoch diplomatov sa pravdepodobne rovnako zachová aj Maďarsko, napísal bruselský portál.

Podľa Politica sa však ukazuje, že rokovania o Ukrajine a o rozpočte sú prepojené. Najväčší podporovatelia Ukrajiny v EÚ už totiž varovali, že by mohli byť menej ochotní podporiť požiadavky skupiny krajín označovanej ako Priatelia súdržnosti, ktorá sa usiluje o zvýšenie rozpočtu EÚ v poľnohospodárskej a kohéznej politike, ak niektoré z týchto krajín neprejavia solidaritu s Kyjevom.

„Ako môže niekto vážne veriť tomu, že naši daňoví poplatníci budú ochotní poslať hoci len o jedno euro viac na kohézne fondy krajinám, ktoré sa odmietajú podieľať na obrane proti najväčšej hrozbe pre našu spoločnú bezpečnosť? „uviedol podľa Politica jeden z nemeckých diplomatov.

Iný diplomatický zdroj EÚ však uviedol, že EÚ musí nájsť spôsob, ako financovať Ukrajinu a zároveň zabezpečiť prostriedky na kohéznu politiku, od ktorej je mnoho členských štátov závislých. „Z politického hľadiska by nebolo jednoduché vysvetliť, že sme našli peniaze pre Ukrajinu, ale museli sme pristúpiť k rozsiahlym škrtom v unijných politikách určených Európanom. Bolo by lepšie financovať oboje,“ dodal tento zdroj.

Očakáva sa, že rokovania o tom, ako by mala pôžička Ukrajine vyzerať, sa povedú na mimoriadnom samite EÚ 26. a 27. novembra v Bruseli. Európska komisia by mala predložiť dokument s rôznymi možnými variantmi. (ČTK)

K štvrtému mandátu mu zablahoželal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Okrem neho aj španielsky premiér Pedro Sánchez či šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa von der Leyenovej v Brazílii zvíťazili demokracia a multilateralizmus. Sánchez považuje Lulovo víťazstvo za obrodu progresivizmu vo svete.

„Francúzsko a Brazília môžu spoločne vybudovať veľa,“ napísal Macron na sieti X. S Brazíliou chce francúzsky prezident posilniť strategické partnerstvo a spolupracovať na budovaní spravodlivejšieho sveta.

Von der Leyenová vo svojom príspevku na X, v ktorom označila brazílskeho prezidenta za svojho priateľa, uviedla, že partnerstvo Európy s touto juhoamerickou krajinou sa darí a že Európa zostáva po boku Brazílie. „Spoločne budeme úzko spolupracovať na slobodnom a voľnom obchodovaní. Na svetovom poriadku založenom na pravidlách,“ uviedla. Pripomenula, že témou zostávajú aj klimatické výzvy.

Podľa španielskeho socialistického premiéra Sáncheza víťazstvo ľavicového Lulu v Brazílii predurčuje vývoj v Španielsku. „Obroda svetového progresivizmu sa len začala,“ uviedol Sánchez.

Znovuzvolenie 80-ročného Lulu, hlasného kritika amerického prezidenta Donalda Trumpa, znamená, že najväčšia ekonomika Latinskej Ameriky si aj naďalej udrží určitý odstup od Washingtonu, napísala AP.

Lulova výhra ide proti trendu v Latinskej Amerike, kde v poslednom čase víťazí čoraz viac pravicovo orientovaných prezidentských kandidátov napojených na Trumpa, čo ďalej posilňuje vplyv Spojených štátov v regióne. Vďaka Lulovmu víťazstvu majú teraz Mexiko a Brazília – dva najľudnatejšie štáty Latinskej Ameriky – na čele ľavicovo orientovaných lídrov. (ČTK, AP)

V úvode dnešného hlavného pojednávania v kauze Očistec to uviedol obhajca Marek Para.

Senát ŠTS v stredu 21. októbra v rámci kauzy Očistec zastavil v časti obžaloby trestné stíhanie z dôvodu premlčania.

V prípade Norberta Bödöra ide o dva skutky, u Tibora Gašpara jeden skutok a v prípade Róberta Krajmera sú to štyri skutky. Para na pondelňajšom pojednávaní uviedol, že obžalovaní sa vzdávajú práva podať voči uzneseniu sťažnosť a žiadajú, aby súd prejednal aj premlčané skutky.

Na pondelňajšie pojednávanie v kauze Očistec bol ako svedok predvolaný Peter Petrov prezývaný Tiger, ktorý je významnou postavou takzvanej vojny v polícii. Proces pokračuje prehrávaním zvukových nahrávok, následne je naplánovaný výsluch svedka.

Obžaloba v kauze Očistec sa týka zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa, pôvodne pozostávala z 20 skutkov.

Na lavici obžalovaných sedia Norbert Bödör, Tibor Gašpar, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, exprezident finančnej správy František Imrecze či vysokí funkcionári niekdajšej NAKA Bernard Slobodník, Peter Hraško, Marián Zetocha, Róbert Krajmer, Milan Mihálik, expolicajt Roman Stahl a podnikateľ Boris Trantalič. Väčšina považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú. (TASR)

Aleksandarovi Vučičovi sa poďakoval za roky spolupráce a porozumenia.

Blízky spojenec porazeného exprezidenta Aleksandara Vučiča vyjadril presvedčenie, že Srbsko a bosnianska Republika Srbská budú pokračovať v úzkej spolupráci.

„Blahoželám Študentskej kandidátke k víťazstvu. Občania Srbska a všetci politickí aktéri opäť preukázali demokratický charakter jedného z najstarších národov v Európe,“ napísal na sieti X.

„Republika Srbská a Srbsko pokračujú spoločne ďalej. Bližšie ako kedykoľvek predtým a v najlepších vzťahoch. V spolupráci a vzájomnej podpore vo všetkých otázkach – regionálnych aj medzinárodných, na každom fóre a v každej inštitúcii. Lebo Srbi na oboch brehoch Driny sú jeden národ a takým aj zostanú,“ vyhlásil Dodik.

Bosnianskosrbský líder sa Vučičovi poďakoval za roky spolupráce a porozumenia. HINA pripomína, že Dodik strávil volebnú noc vo volebnom štábe Vučičovej Srbskej pokrokovej strany.

Víťazom volieb zablahoželal aj čiernohorský premiér Milojko Spajič, podľa ktorého pred oboma krajinami leží nová kapitola vzájomných vzťahov založená na vzájomnej úcte a dialógu. Dôležité je podľa jeho slov vyhnúť sa zbytočnému zvyšovaniu napätia a budovať vzťahy založené na konkrétnych výsledkoch spolupráce.

Voľby v Srbsku označil za zjavnú pripomienku toho, že vôľa občanov a ich právo slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti sú základom akejkoľvek demokratickej zmeny. (TASR, HINA)