Správy STVR

Zvýšili poplatky za parkovanie a nariadili prácu z domu v štátnych a súkromných kanceláriách.

Opatrenia majú cieľ znížiť emisie z dopravy. Tieto opatrenia nadobudli platnosť v nedeľu (1. 11.). Okrem spomínaných opatrení orgány taktiež zakážu vjazd do hlavného mesta vozidlám, ktoré nespĺňajú stanovené emisné normy. S okamžitou platnosťou nadobúda účinnosť zákaz všetkých búracích a stavebných prác v exteriéri, pri ktorých vzniká prach.

Tamojšia vláda v uplynulom mesiaci zaviedla celý rad opatrení na obmedzenie znečistenia vrátane zákazu spaľovania odpadu a obmedzení pre stánky s jedlom, ktoré využívajú uhlie alebo drevo.

AFP konštatuje, že podobné úsilie v uplynulých rokoch nedokázalo výrazne zabrániť každoročnému smogu, ktorý od novembra do januára zahalí indické hlavné mesto, keď kvôli chladnejším teplotám zostávajú znečisťujúce látky nahromadené pri zemi.

Veľkým zdrojom znečistenia sú emisie z motorových vozidiel, uhoľné elektrárne, priemyselná činnosť, stavený prach a spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov v susedných štátoch.

Podľa indického ministerstva životného prostredia sa vozidlá podieľajú na zimnom znečistení ovzdušia v Naí Dillí 23 percentami a spaľovanie biomasy vrátane vypaľovanie zvyškov poľnohospodárskych plodín predstavuje 20 percent. Priemysel vrátane uhoľných elektrární sa na tomto znečistení podieľajú približne deviatimi percentami.

Koncentrácie PM2,5 – drobných častíc, ktoré môžu prenikať hlboko do pľúc a krvného obehu – počas vrcholných zimných mesiacov často presahujú 300 mikrogramov na kubický meter, čo je približne 20-násobok denného limitu odporúčaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

Vlani dosiahla úroveň znečistenia maximum 846 mikrogramov na kubický meter, čo predstavuje 56-násobok limitu odporúčaného WHO.

V nedeľu zaznamenali koncentráciu PM2,5 na úrovni 201 mikrogramov na kubický meter, čo je viac než 13-násobok bezpečného limitu.

Štúdia publikovaná v časopise The Lancet Planetary Health v roku 2024 odhadla, že v Indii v rokoch 2009 – 19 došlo k 3,8 miliónu úmrtí spojených so znečistením ovzdušia. (TASR, AFP)

Tá sa nachádza východne od Moskvy.

„V Nižnonovogradskej oblasti v noci a dnes ráno prebieha rozsiahly útok dronmi, pričom bolo zničených viac než sto dronov,“ uviedol Nikitin. Dodal, že podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete a priemyselný podnik v Kstove utrpel značné škody, pričom neuviedol konkrétne, o aký podnik ide.

Ukrajinské médiá informovali o útoku na ropnú rafinériu v Kstove, ktorú označili za „jednu z najväčších ruských ropných rafinérií, ktorá vyrába palivá a mazivá“.

Moskva v piatok uviedla, že Ukrajina obnovila svoje útoky na ruské ropné rafinérie po niekoľkodňovej „prestávke“. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak pre štátnu televíziu povedal, že Ukrajina pri obnovených úderoch zasiahla tri ropné rafinérie a jeden plynárensko-chemický komplex.

Ukrajina opakovane zasiahla ruské ropné a plynárenské závody, pričom tvrdí, že ide o odpoveď na ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru počas prebiehajúcej vojny.

Americký prezident Donald Trump v uplynulom období tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na ruské rafinérie. Tieto údery podľa neho spôsobujú vysoké ceny palív, pričom odmieta, že nárast cien je aj dôsledkom konfliktu na Blízkom východe, ktorý vyvolali americké a izraelské útoky na Irán koncom februára. (TASR, AFP)

Na sociálnej sieti Facebook o tom v sobotu informoval premiér Péter Magyar.

Podľa neho tým vláda strany Tisza splní jeden zo svojich hlavných sľubov. „V mnohých rodinách to bude oneskorená, náročná a citlivá téma, ale bez nej nedôjde k zmene režimu,“ napísal Magyar.

Maďarský parlament v septembri prijal zákon, ktorý verejnosti umožňuje širší a zjednodušený prístup k dokumentom. Legislatíva umožňuje osobám, ktoré boli pod dohľadom tajných služieb, zistiť totožnosť spolupracovníkov a kmeňových zamestnancov štátnych bezpečnostných služieb, ktorí sa nimi zaoberali.

Vláda spisy zverejní na osobitnej webstránke, pričom budú dostupné na stiahnutie. (TASR, MTI)

Cieľom testu bolo „posúdiť bojovú použiteľnosť a účinnosť hlavice s kazetovými bombami.

Tá má byť namontovaná na taktické balistické rakety“. V noci na nedeľu o tom informovala štátna agentúra KCNA.

Test preukázal, že štandardná hlavica kazetovej bomby typu 2 dokáže pri najvyššej hustote zničiť cieľovú oblasť o rozlohe 12 až 13 hektárov, uviedla agentúra KCNA.

Hlavice kazetových bômb sa delia do štyroch kategórií, uviedol predstaviteľ severokórejskej raketovej správy bez ďalších podrobností. Severná Kórea do konca roka 2026 umožní svojim vojenským jednotkám používať všetky typy týchto bômb v závislosti od ich operačných cieľov.

Pchjongjang v posledných týždňoch podľa Reuters demonštruje silu prostredníctvom viacerých raketových testov. Analytici uviedli, že tieto testy by mohli byť súčasťou snáh o modernizáciu armády.

Severná Kórea vo štvrtok, keď bol nemecký kancelár Friedrich Merz na návšteve Južnej Kórey, odpálila zo svojho východného pobrežia smerom k moru približne desať balistických rakiet. (TASR, Reuters, KCNA)

V noci na dnes to vyhlásil americký prezident Donald Trump.

Zároveň spochybnil nedávne brazílske voľby, v ktorých Bolsonaro prehral s ľavicovým prezidentom Luizom Inácio Lula da Silvom. Podľa Trumpa boli voľby „hanbou“.

„Môže tu zostať, ako dlho chce,“ povedal Trump novinárom na halloweenskej oslave vo svojom floridskom sídle. Na otázku ohľadom volieb uviedol, že podľa jeho názoru išlo o hanbu. Zahraniční pozorovatelia pritom hlasovanie označili za slobodné a spravodlivé, napísal Reuters.

Bolsonaro odišiel do Spojených štátov po tom, čo brazílsky sudca krátko po jeho volebnej porážke rozhodol o odobratí jeho pasu. V Brazílii čelí dvom federálnym vyšetrovaniam kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí a polícia ho považovala za osobu, ktorá by mohla utiecť z krajiny. Do USA bol prijatý v rámci humanitárneho programu dočasného pobytu, ktorý zvyčajne trvá jeden rok.

Trump v sobotu tiež uviedol, že sa s Bolsonarom neplánuje stretnúť. Americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená so situáciou agentúre Reuters povedali, že prezident v súčasnosti nemá v úmysle podporovať jeho politické ambície, hoci mu umožnil pobyt v Spojených štátoch. Bolsonaro sa pritom označuje za právoplatného brazílskeho vodcu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v sobotu hovoril s brazílskym ministrom zahraničia Maurom Vieirom na okraj stretnutia skupiny G20 v Atlante.

Podľa Rubia sa obaja politici opäť stretnú budúci mesiac vo Francúzsku na schôdzke ministrov zahraničných vecí skupiny G7, kam má Brazília doraziť ako pozorovateľ. Ich rozhovor by mohol naznačovať snahu o zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami.

Rubio zároveň uviedol, že americká vláda nebola priamo zapojená do krokov, ktoré viedli k Bolsonarovmu odchodu z Brazílie. Reuters a ďalšie médiá však informovali, že cestu pomáhal zariadiť Jason Miller, predstaviteľ Bieleho domu. (ČTK, Reuters)

V noci na dnes to podľa agentúry AFP povedal americký prezident Donald Trump.

Ako dodal, stále však musia zasiahnuť jeden či dva zvyšné ciele, vrátane predpokladaného jadrového zariadenia známeho ako Pickaxe Mountain (persky Kúh-e Kolang Gáz Lá).

Zároveň uviedol, že rokovania s Iránom o ukončení vojny pokračujú, podľa neho však Teheránu nemožno príliš dôverovať.

„Zničili sme ich jadrový program. Stále sa musíme postarať o jedno či dve miesta, ale to môžeme urobiť o desať minút,“ povedal Trump novinárom vo svojom floridskom sídle. Spomenul pritom tiež Pickaxe Mountain, kde sa podľa neho nachádza podzemný jadrový komplex. Iránska vláda akúkoľvek jadrovú činnosť v tomto zariadení popiera.

Trump vyhlásil, že Spojené štáty s prípadnými ďalšími údermi neponáhľajú, pretože podľa neho už výrazne oslabili iránsku armádu aj jadrový program. Rokovania s Teheránom podľa neho „prebiehajú dobre“, Irán však označil za nespoľahlivého partnera.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v sobotu uviedol, že Trump zatiaľ nerozhodol o prípadných ďalších úderoch na Irán. Washington je podľa neho otvorený diplomatickému riešeniu konfliktu.

Iránsky najvyšší duchovný vodca v sobotu varoval Spojené štáty a Izrael pred novými útokmi. Reagoval tak na hrozby obnovenia úderov po novembrových voľbách do amerického Kongresu. Trump už skôr uviedol, že zvažuje, či vojenskú operáciu dokončiť a Irán definitívne poraziť. (ČTK, AFP)

V hre je aj prístup krajiny k Rusku a jeho vojne proti Ukrajine.

V prvom kole z 25. októbra zvíťazila so ziskom 34,76 percenta hlasov Jotovová, bývalá socialistická europoslankyňa a spojenkyňa premiéra Rumena Radeva.

Gjurov, ktorý vzišiel z prostredia liberálno-konzervatívnej opozície, skončil druhý so 31,95 percentami hlasov. Voľby sprevádzala rekordne nízka účasť 22,98 percenta oprávnených voličov.

Jotovová aj Gjurov kandidujú ako nezávislí, majú však podporu protichodných politických táborov a presadzujú rozdielne prístupy k zahraničnej politike i geopolitickému smerovaniu Bulharska. V predvolebnej debate sa Jotovová predstavila ako kandidátka, ktorá dokáže zaručiť mier v regióne a zachovať vyváženejšie diplomatické vzťahy s Ruskom.

Jotovovú podporila vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana (BSP), ktorej členkou v minulosti bola, a nacionalistická strana VMRO. Jej prípadné víťazstvo by znamenalo upevnenie moci Progresívneho Bulharska a premiéra Radeva. Jotovová bola jeho viceprezidentkou v čase, keď Radev zastával prezidentský úrad.

Ekonóma Gjurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene, ktorej bol v minulosti členom. Vo svojej kampani sa však snažil vystupovať nezávisle od straníckej politiky.

Gjurov stál na čele dočasnej vlády od februára do mája tohto roka a počas tohto krátkeho obdobia podpísal bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou.

Prezidentská kampaň sa konala v čase zosilnených útokov dronov na obchodnej lodi v Čiernom mori. Tie vyvolali verejnú diskusiu a rozpory kvôli tomu, že bulharská vláda aj Jotovová odmietli jednoznačne označiť Rusko za agresora. (ČTK)

Pokračovať budú v rokovaní 61. parlamentnej schôdze, ktorú prerušili 16. októbra.

Čaká ich šiesty rokovací týždeň. Schôdza by podľa upraveného harmonogramu mala trvať do 18. decembra. Na programe je ešte okolo 200 neprediskutovaných návrhov. Prebrať by sa mali napríklad viaceré návrhy z dielne ministerstva spravodlivosti či vetované legislatívy. Parlament sa má vrátiť aj k debate o úprave voľby zo zahraničia.

V utorok ráno majú poslanci pokračovať v diskusii o novele zákona o sudcoch a prísediacich z dielne ministerstva spravodlivosti. Sudcovia Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorí boli k 31. júlu 2021 členmi jeho správneho kolégia, by podľa nej mohli požiadať o preloženie na Najvyšší správny súd (NSS) SR.

Parlament má v utorok aj hlasovať. Rozhodnúť by mal napríklad o tom, či sa bude o novele zákona o športe, ktorú predložil nezaradený poslanec Pavel Ľupták, rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Na programe schôdze sú ešte i ďalšie vládne návrhy. Rezort spravodlivosti ich má v NR SR viacero. Predložil napríklad novelu Ústavy SR, má zaviesť možnosť ukončiť volebné obdobie parlamentu i využitím ľudového hlasovania. Prišiel tiež s návrhom, ktorý má do právneho poriadku opäť zaviesť inštitút justičného čakateľa.

Ministerstvo školstva chce zase presadiť novelu školského zákona, ktorá rieši aj optimalizáciu siete základných škôl.

Poslanci by sa mali dostať tiež k novele zákona o Environmentálnom fonde SR. Ministerstvo životného prostredia ju do parlamentu predložilo ešte v októbri 2025. Súčasťou programu sú aj vetované legislatívy.

Zákon o takzvaných covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách vrátil prezident Peter Pellegrini do parlamentu ešte vlani. Vetovaná novela zákona o potravinách je zase v parlamente od mája tohto roka.

Na schôdzi sa má rokovať ešte aj o viacerých koaličných poslaneckých návrhoch. Parlament by sa mal vrátiť k debate o novele volebného zákona z dielne Smeru-SD. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí pri parlamentných voľbách a rozšírenie tejto možnosti aj na prezidentské voľby. Národniari k nej predložili aj zmeny, tykajúce sa preferenčného hlasovania, takzvaného prekrúžkovania sa vo voľbách.

Neprerokované zostávajú i ďalšie návrhy z dielne SNS. Chce napríklad presadiť, aby cudzinci nemohli byť volení za starostu obce a predsedu vyššieho územného celku.

S viacerými návrhmi prišla i opozícia. PS do parlamentu predložilo návrh, ktorý má zaviesť 12-mesačné ochranné obdobie pred dňom konania riadnych volieb, počas ktorého sa nebudú dať meniť niektoré ustanovenia volebného zákona. Hnutie Slovensko prišlo okrem iných so zákonom proti „papalášizmu“.

SaS zase chce zrušiť daň z finančných transakcií. KDH okrem iného navrhuje opatrenia proti hazardu. Na programe sú aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.

Parlament na tejto schôdzi čakajú tiež viaceré návrhy uznesení či výročné správy. Medzi nimi je aj správa generálneho prokurátora či mimoriadna správa verejného ochrancu práv k poplatkom v zdravotníctve. Mala by sa konať aj voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. (TASR)

Cieľom bolo odstaviť od moci premiéra Benjamina Netanjahua.

V utorkových parlamentných voľbách nedosiahol opozičný ani koaličný blok väčšinu a o budúcej vláde preto môžu rozhodnúť práve arabské strany, ktoré získali rekordný počet mandátov.

V Tel Avive sa zhromaždilo asi dvetisíc demonštrantov, ktorí v hebrejčine skandovali: „Partnerstvom a rovnosťou nahradíme vládu.“ V iných častiach pochodujúceho sprievodu demonštranti skandovali v arabčine: „Mier, sloboda, sociálna spravodlivosť.“ Popri sobotňajšom proteste za spoluprácu s Arabmi zorganizovalo asi sto podporovateľov Netanjahua protidemonštráciu.

V 120-člennom izraelskom parlamente potrebuje vláda podporu najmenej 61 poslancov. Opozičný blok na čele so stranou Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eizenkota získal vo voľbách 48 kresiel. Spolu s 19 arabskými poslancami zvolenými za strany Spoločná kandidátka a Raam by aktuálna opozícia mala väčšinu 67 mandátov.

Arabskí občania Izraela tvoria asi 21 percent izraelskej populácie, pričom v krajine žije približne 2,15–2,17 milióna Arabov. Prvá arabská strana, ktorá sa stala súčasťou izraelskej vlády bola Raam v kabinete Naftaliho Benneta v rokoch 2021 až 2022. Líder strany Raam Mansúr Abbás už vyhlásil, že je otvorený tak urobiť znova. Spoločná kandidátka je ochotná podporiť vládu pod vedením Eizenkota v parlamente, avšak do vlády nevstúpi.

Eizenkot medzičasom vytýčil štyri základné body, ktorých splnenie je nutné pre rokovania o novej vláde. Podľa vlastných slov vytvorí iba sionistickú vládu, ktorej členovia sa zaviažu uznať Izrael ako židovský, demokratický a liberálny štát, uznať Hamas ako teroristickú organizáciu a súhlasiť s povinnou vojenskou službou pre všetkých občanov.

Koalíciu s arabskými stranami podporuje líder ľavicovej strany Demokrati Jair Golan. Avigdor Liberman zo strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) však odmieta vstúpiť do koalície, ktorá by závisela na hlasoch arabských poslancov.

Prezident Izraela Jicchak Herzog má v pláne začať konzultácie s politickými stranami o zostavení novej vlády v stredu. (TASR, AFP)

Agentúre AFP to v noci na dnes potvrdila mimovládna organizácia Fundaredes.

K útoku došlo v piatok vo venezuelskom pohraničnom štáte Apure, kde podľa agentúry AFP pri bombardovaní zomrelo niekoľko ľudí. Venezuelská vláda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.

Organizácia Fundaredes s AFP zdieľala videozáznamy, na ktorých sú vidieť telá na zemi, popadané stromy a trosky objektov, ktoré zrejme tvorili povstalecký tábor. Riaditeľ organizácie Javier Tarazona uviedol, že jeden zo zamestnancov na mieste napočítal deväť mŕtvych. Ďalších zhruba desať tiel mohlo podľa miestnych obyvateľov zostať na mieste.

Podobné informácie agentúre AFP poskytla aj ľudskoprávna aktivistka a odborníčka na vojenské záležitosti Rocío San Miguelová. „Miestni obyvatelia o útoku a úmrtiach informovali a uviedli, že obeťami boli členovia ELN,“ povedala San Miguelová agentúre AFP. „V oblasti panuje veľký strach, lebo ľudia sú pod obrovským tlakom partizánskej skupiny,“ dodala.

V pohraničnej oblasti sa okrem ELN pohybujú aj ďalšie ozbrojené skupiny, vrátane frakcií niekdajších Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré odmietli zložiť zbrane po mierovej dohode z roku 2016. Skupiny súperia o príjmy z obchodovania s drogami a nelegálnej ťažby nerastných surovín. Venezuelsko-kolumbijská hranica meria 2 219 kilometrov.

ELN je po odzbrojení väčšiny jednotiek FARC považovaná za najsilnejšiu aktívnu gerilovú organizáciu v Južnej Amerike. (ČTK, AFP)