Správy STVR

Tvrdí to ústavný právnik Vincent Bujňák.

Politológ Miroslav Řádek očakáva, že premiér Robert Fico (Smer-SD) sa pokúsi opäť získať väčšinu v parlamente.

Nezaradený poslanec Národnej rady Roman Malatinec odchádza zo Strany vidieka. Končí sa tak jeho spolupráca s poslancami okolo Rudolfa Huliaka.

Umožňuje vznik ďalších amerických základní v Grónsku.

Cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť USA na ostrove a zmluva garantuje, že zostane pod dánskou kontrolou. Platiť bude aj v prípade grónskej nezávislosti v budúcnosti.

Za ratifikáciu dohody hlasovalo 16 poslancov grónskeho parlamentu, siedmi sa zdržali. Grónsky minister zahraničných vecí Múte Egede v utorok uviedol, že prijatie dohody je pre ostrov dôležité. „Musíme si uvedomiť, že mier a stabilita už nie sú niečím, čo môžeme považovať za samozrejmosť,“ povedal Egede poslancom krátko pred hlasovaním.

Opozičná strana Naleraq, presadzujúca nezávislosť Grónska, počas rozpravy spochybnila ekonomickú hodnotu dohody. „Usilujeme sa o lepšiu dohodu, z ktorej budeme môcť ťažiť, keď sa staneme nezávislým štátom. Z tejto dohody však nevyplýva žiadny ekonomický prínos,“ uviedol predseda strany Pele Broberg.

Dohodu v septembri popri Valnom zhromaždení OSN uzavreli americký prezident Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a predseda grónskej vlády Jens-Frederik Nielsen. Ratifikovať ju ešte musí dánsky parlament – prvé čítanie je naplánované na 11. novembra a druhé na 19. novembra.

Schválenie dohody americkým Senátom v tomto prípade nie je potrebné. Trump po návrate do Bieleho domu minulý rok vyzval Dánsko, aby Grónsko predalo Spojeným štátom. Grónsko je podľa neho dôležité pre bezpečnosť USA. Nevylúčil ani vojenské obsadenie ostrova, hoci Dánsko je spojencom USA v NATO. Dánsko a Grónsko opakovane zdôraznili, že ostrov nie je na predaj. (TASR, AP)

Uviedla to vedúca Misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU).

Počet obetí pondelkového ruského útoku leteckými bombami podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vystúpil na 33 a desiatky ľudí sú nezvestné.

„V Komyšuvache zahynuli desiatky ľudí vo chvíli, keď sa civilisti zhromaždili, aby prevzali humanitárnu pomoc. Čas i miesto výdaja pomoci boli pritom verejne známe,“ uviedla vedúca misie HRMMU Danielle Bellová.

Úrady podľa HRMMU o čase a mieste výdaja pomoci informovali na platforme Telegram o deň skôr. „Buď ruské ozbrojené sily vedeli, že sa na mieste distribuuje humanitárna pomoc, alebo neurobili ani tie najzákladnejšie opatrenia, aby zistili, čo sa deje v obci, na ktorú sa chystali zaútočiť,“ povedala vedúca misie.

Ruský útok tak podľa nej pravdepodobne porušil najzákladnejšie princípy medzinárodného humanitárneho práva. Jeho cieľom je ochrana civilistov a civilných objektov. Zakazuje pritom útoky namierené proti civilistom, ako aj údery nerozlišujúce ciele alebo údery neprimerané, uviedla HRMMU. Uvedené právo útočiacej strane ukladá povinnosť prijať všetky uskutočniteľné opatrenia, aby zabránila civilným obetiam a škodám na civilných objektoch, alebo aby ich minimalizovala.

Rusko v pondelok (2. 11.) na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti zvrhlo podľa ukrajinských úradov najmenej deväť leteckých bômb, ktoré podľa posledných údajov ukrajinského prezidenta zabili minimálne 33 ľudí a ďalších zranili. Pod troskami môže byť stále päť desiatok osôb, uviedol dnes podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne.

Podľa skorších informácií ukrajinského prezidenta invázna armáda v Komyšuvache zaútočila na školu využívanú na poskytovanie humanitárnej pomoci v čase, keď tam dorazili ľudia, a následne vykonala ďalšie údery na kryt, kde sa ľudia schovali. Väčšinu obetí predstavujú civilisti a tí, ktorí im po prvom údere prišli pomôcť, uviedol Zelenskyj.

Ministerstvo obrany v Moskve v utorok podľa médií tvrdilo, že ruská armáda v uplynulom dni útočila v Komyšuvache na ukrajinské ozbrojené sily.

HRMMU dnes oznámila, že pracuje na overení presného počtu civilných obetí. Zároveň vo vyhlásení píše, že preskúmala a analyzovala fotografie a videá zachytávajúce následky útokov.

„Skaza na záberoch zodpovedá použitiu silných leteckých bômb,“ uviedla misia OSN a upozornila, že letecké kĺzavé bomby sú zhadzované z lietadiel a môžu niesť stovky kilogramov výbušnín. „Ich ničivá sila je obzvlášť závažná v obývaných oblastiach,“ uvádza HRMMU.

Rusko začalo navádzané letecké bomby používať vo vojne proti Ukrajine v roku 2023, a to aj v obývaných oblastiach, uviedla HRMMU s tým, že do pondelkového útoku evidovala minimálne 478 civilistov, ktorých na Ukrajine zabili letecké bomby. (ČTK)

Muž jej sľuboval zisk z investovania do kryptomien, ženu presvedčil, aby mu odovzdala mobil aj platobnú kartu.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Neznámy muž kontaktoval ženu v pondelok (2. 11.) predpoludním.

Tvrdil jej, že na investičnej platforme má mať uložených 12 400 eur. Aby jej investícia mohla ďalej „pracovať“, potreboval jej údajne pomôcť s prevodom peňazí na bankový účet. Poslal jej preto odkaz na neznámu aplikáciu a následne ju presvedčil, že na vybavenie prevodu potrebuje jej mobilný telefón a platobnú kartu.

„Tieto predmety odovzdala kuriérke, ktorá po vyslovení dohodnutého hesla prevzala obálku s mobilom a platobnou kartou. Na oplátku jej odovzdala iný mobilný telefón, cez ktorý poškodená pokračovala v komunikácii s údajným pracovníkom investičnej platformy,“ priblížila Šemetková.

Medzitým však neznámy páchateľ získal prístup do jej internetbankingu a bez jej vedomia vykonal z jej sporiaceho účtu viaceré prevody v celkovej sume 58 700 eur. (TASR)

Ich stretnutie je podľa Kyjeva kľúčové na dosiahnutie pokroku.

Spojené štáty a Rusko už skôr potvrdili, že zástupcovia Kyjeva, Moskvy a Washingtonu absolvujú spoločné stretnutie od 10. do 11. novembra v Abú Zabí. „Spoliehame sa na to, že tento formát a naše ďalšie diplomatické kroky otvoria cestu k trojstrannému formátu na úrovni lídrov,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok (3. 11.) novinárom v Berlíne.

Kyjev opakovane zdôrazňuje, že stretnutie ruskej a ukrajinskej hlavy štátu je kľúčové pre dosiahnutie pokroku v mierovom úsilí.

„Nepozývame Putina do Kyjeva. V prvom rade, oni v roku 2022 tiež prišli bez pozvania, a zároveň nemá zmysel pozvať Putina do Kyjeva, pretože nepríde,“ povedal Zelenskyj a túto myšlienku označil za „deštruktívnu“. „Rovnako ako pozvanie do Moskvy, čo Rusko urobilo, je deštruktívne. Je to jednoducho pľuvanec do tváre celému svetu, ktorý chce, aby vojna skončila,“ povedal Zelenskyj.

Prvým krokom k deeskalácii je prímerie, podotkol. „Prepáčte mi, ale prímerie sa môže uzavrieť aj bez stretnutí,“ skonštatoval.

Termíny najnovšieho kola rokovaní boli oznámené niekoľko hodín po tom, čo ruské útoky zasiahli distribučné centrum humanitárnej pomoci v ukrajinskej dedine Komyšuvacha. Zahynulo tam najmenej 33 ľudí.

„Požiadali sme Rusko, aby predĺžilo a rozšírilo prímerie, ktoré umožnilo evakuáciu osôb z Olešiek,“ povedal ukrajinský líder. Platilo pre mesto a široké okolie v Chersonskej oblasti od rána 27. októbra do večera 1. novembra.

„Ale ako odpoveď sme dostali práve toto – takýto útok. Nové ostreľovanie, nové útoky, nové zabíjanie,“ zdôraznil Zelenskyj.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že zatiaľ nevidel žiadne náznaky, že by sa Rusko naozaj chcelo zapojiť do rokovaní o ukončení vojny. „Je dôležité, aby sa Rusko konečne a vážne zapojilo do rokovaní o prímerí a následnej mierovej dohode,“ povedal Merz po boku Zelenského v Berlíne. (TASR, AFP)

Demonštranti sa zišli aj v iných mestách, nesúhlasia s rušením koncesionárskych poplatkov.

Dav podporovateľov verejnoprávnych ČT a ČRo zaplnil celé námestie od stanice metra Můstek až po sochu svätého Václava na znak nesúhlasu s rušením koncesionárskych poplatkov a vyslovil sa za zachovanie ich nezávislosti.

Informovali o tom iDnes.cz a Novinky.cz. Zhromaždenie organizuje iniciatíva Veřejnoprávně. Dav protestujúcich prešiel ulicami mesta od sídiel ČT na Kavčích horách a sídla ČRo na Vinohradoch. Na Václavské námestie demonštranti dorazili krátko po 16.00 h. Dav potom spoločne odpočítaval začiatok akcie o 16.36 h, nasledoval silný potlesk, pískanie a zvonenie kľúčmi.

Čas začiatku akcie poukazuje na nočné hlasovanie (4.36 h) o zmene financovania médií verejnej služby v Poslaneckej snemovni minulú sobotu. „Chceme nezávislosť verejnoprávnych médií pre všetkých, či už nám bude vláda vyhovovať, alebo nie,“ povedal pred zaplneným námestím herec a režisér filmu Vlny Jiří Mádl.

Medzi rečníkmi bola aj vedúca Katedry žurnalistiky na Univerzite Karlovej Alice Němcová Tejkalová. Na čele popoludňajšieho sprievodu kráčali moderátori, reportéri a ďalší zamestnanci verejnoprávnych médií. Niesli transparenty so sloganmi: „Nie štátnym médiám“, „Bábkovú televíziu ani rozhlas nechceme“, „Večerníček by tiež štrajkoval“ alebo „ČT patrí ľuďom“.

Ľudia prišli vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou financovania verejnoprávnych médií aj v ďalších českých mestách. Zhruba desaťtisíc demonštrantov sa zišlo v Brne a ďalšie protestné akcie sa konali v Ostrave, Olomouci, Kutnej Hore alebo Českých Budějoviciach.

Pracovníci ČT a ČRo vstúpili v utorok (3. 11.) o polnoci do 24-hodinového štrajku. Fungujú iba v obmedzenom režime, na stanici ČT24 vysielajú len krátke päťminútové správy dvakrát za hodinu, ktoré moderátori oblečení v čiernom čítajú z papiera. Zvyšný vysielací čas vypĺňajú archívne programy.

Obmedzené sú aj spravodajské weby a aplikácie oboch médií, podcasty Českého rozhlasu v utorok nevyšli. Zmeny vo vysielaní sa okrem detských týkajú všetkých staníc.

Celodenný štrajk je reakciou na kroky vládnej koalície premiéra Andreja Babiša, ktorej poslanci 23. októbra v prvom čítaní odhlasovali návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Stalo sa to v sobotu nadránom o 4.36 h, čo podľa zástupcov iniciatívy Veřejnoprávně posilňuje obavy, že politici chcú médiá ovládnuť.

Obávajú sa ekonomickej závislosti na politickej moci, čoho dôsledkom by podľa nich mohlo byť ohrozenie kritického spravodajstva či nezávislej tvorby. Požadujú, aby koalícia návrh stiahla a začala transparentnú diskusiu o financovaní s odborníkmi. (TASR)

Policajti zaistili strelnú zbraň. (TASR)

Tiež ponúka jednorazovú finančnú odmenu v januári.

Vyjednávači Odborového združenia železničiarov (OZŽ) v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) v ďalšom kole kolektívneho vyjednávania v utorok (3. 11.) predložili protinávrh na zvýšenie tarifných miezd o desať percent od 1. januára 2027. Informovali o tom na sociálnej sieti vyjednávači OZŽ v ŽSR s tým, že hlavnou témou rokovania bol návrh na zvýšenie tarifných miezd.

„Zamestnávateľ zotrval na svojom pôvodnom návrhu zvýšenia tarifných tried o päť percent od 1. júla 2027 a ponuke jednorazovej finančnej odmeny vo výške 200 eur v januári 2027. Táto ponuka je podmienená úpravou aj ďalších ustanovení kolektívnej zmluvy, pri ktorých sa podarí dosiahnuť vzájomnú dohodu,“ priblížili odborári.

Vedenie ŽSR svoj návrh predložilo na predošlom stretnutí so zástupcami OZŽ 22. októbra. V záujme hľadania prijateľného kompromisu sa podľa odborového združenia obe strany dohodli na pracovnom stretnutí mimo kolektívneho vyjednávania, na ktorom sa pokúsia nájsť spoločnú zhodu v jednotlivých bodoch kolektívnej zmluvy.

„Veríme, že konštruktívny priebeh ďalších rokovaní prispeje k posunu v kolektívnom vyjednávaní a k predloženiu novej, výhodnejšej ponuky zamestnávateľa v oblasti rastu tarifných miezd,“ dodali vyjednávači OZŽ. Podľa nich budú aj naďalej presadzovať oprávnené požiadavky zamestnancov s cieľom dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre všetkých zamestnancov ŽSR. (TASR)

Na mieste zasahuje polícia.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Ubezpečila, že obyvateľom nebezpečenstvo nehrozí. Úsek Tomášikovej ulice medzi Trnavskou a Vajnorskou je však uzavretý. (TASR)