Správy STVR

Ministerstvo hospodárstva podľa neho hľadá možnosti, ako s vysokými nákladmi pomôcť aj domácnostiam, ktoré kúria tuhým palivom.

Počas parlamentnej hodiny otázok to uviedol minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok, ktorý v pléne odpovedal za ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD).

„Treba si uvedomiť, že za jediný rok nie je možné dobehnúť všetko to, čo sa v oblasti prepájania štátnych údajov a nastavovania adresnej podpory dlhé roky neriešilo. Podstatné je, že dnes už máme vybudovaný základ, na ktorom môžeme ďalej pracovať a postupne rozširovať možnosti pomoci aj na ďalšie skupiny domácností,“ priblížil minister.

Minister vnútra a predseda Hlasu-SD Šutaj Eštok v pléne odpovedal za ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD).

Problémom podľa neho je, že ceny dreva, uhlia, peliet sa výrazne líšia v závislosti od dodávateľa a regiónu. Zároveň neexistuje jednotná evidencia ich spotreby, keďže domácnosti si tieto palivá zabezpečujú individuálne.

„Na rozdiel od elektriny, plynu alebo centrálneho vykurovania štát nemá k dispozícii jednotný systém merania spotreby dreva ani spoľahlivé údaje o skutočných nákladoch jednotlivých domácností,“ skonštatoval.

S návrhom na systém podľa jeho slov môže prísť aj opozícia. Otázku položil opozičný poslanec Igor Janckulík (KDH). Upozornil, že na Slovensku je takmer 200-tisíc domácností, ktoré kúria drevom, uhlím alebo peletami, a veľa z nich je v severných častiach Slovenska, kde musia domácnosti vykurovať aj osem mesiacov.

Procesy podľa neho začalo, aby ľudia mali možnosť voľby.

Oznámenie podľa agentúry AFP naznačuje ďalší odklon juhokaukazskej krajiny od Ruska. Arménsko bývalo súčasťou Sovietskeho zväzu a neskôr spojencom Moskvy, na jeho území sa nachádza ruská vojenská základňa. V posledných rokoch sa však vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou zhoršujú.

Vyostrili sa hlavne kvôli situácii v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale po tri desaťročia ho riadili etnickí Arméni. Azerbajdžan v roku 2023 pri bleskovej vojenskej operácii Karabach znovu ovládol. Moskva mala v oblasti od roku 2020 mierové sily, avšak Jerevan vinil tieto oddiely z nečinnosti. Moskva argumentovala, že nemala mandát zasiahnuť.

Premiér Pašinjan odvtedy presadzuje čoraz viac prozápadnú zahraničnú politiku a Jerevan sa vzďaľuje zo sféry vplyvu Moskvy.

„Začali sme proces zameraný na vytvorenie alternatívy, aby naši ľudia mali možnosť voľby,“ povedal šéf arménskej vlády na tlačovej konferencii. „Je mi jasné, že tento proces nás nakoniec, v roku 2027 alebo 2028, dovedie k podaniu oficiálnej žiadosti o začatie procesu vstupu do EÚ,“ uviedol Pašinjan.

Jerevan zároveň podľa neho zatiaľ neplánuje vystúpiť z Ruskom vedeného ekonomického zoskupenia Euroázijská hospodárska únia (EAHU), ktoré združuje niekoľko bývalých sovietskych štátov. Moskva však predtým vyhlásila, že členstvo v oboch blokoch, EAHU a EÚ, súčasne nie je možné.

Pašinjan podľa AFP ďalej povedal, že Arménsko stratilo záujem o Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenský pakt niektorých postsovietskych republík vedený Moskvou. Jerevan už skôr svoju účasť v tomto zoskupení prakticky zmrazil. „Náš záujem o ODKB je vyčerpaný. O túto organizáciu už nemáme žiadny ďalší záujem,“ povedal pre Sme Pašinjan.

Pašinjanov príklon k Západu rozhneval Kremeľ. Moskva tento rok zaviedla obchodné obmedzenia na dovoz arménskych poľnohospodárskych produktov a pohrozila ukončením dodávok energií krajine za zvýhodnených podmienok, píše AFP. Európska únia v októbri naopak zaviedla opatrenia, ktoré majú napomôcť obchodu s Arménskom, a ktoré na dva roky zrušia alebo znížia veľkú časť dovozných ciel na produkty z juhokaukazskej krajiny.

Arménsko vlani prijalo zákon, ktorý deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii. V súčasnosti má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ deväť štátov, vrátane Ukrajiny či Moldavska. Prístupové rozhovory zahŕňajú roky starostlivo kontrolovaných reforiem a zbližovania napríklad právnych rámcov. (ČTK, AFP)

Po štvrtkovom rokovaní slovensko-ukrajinskej vlády v ukrajinskom Ľvove to deklaroval premiér Robert Fico (Smer-SD).

„Na každé rokovanie musí byť nejaká atmosféra, nejaké podmienky. Kto sleduje politiku vlády SR, tak musí uznať, že je zásadne orientovaná mierom. Preto môžem len povedať, pán premiér (Serhij Koreckyj), kedykoľvek, ak si budete myslieť na Ukrajine, že sa potrebujete o tretej ráno stretnúť niekde v Bratislave, vo Zvolene, Banskej Bystrici, Košiciach, kdekoľvek, treba zavolať a my to okamžite zorganizujeme,“ uviedol Fico.

O mierových rokovaniach na najvyššej úrovni je podľa neho ťažké hovoriť, no možnosťou sú aj technické rokovania, ktoré by mieru na Ukrajine mohli pomôcť.

„Situácia je však veľmi komplikovaná. Ďakujem pánovi premiérovi za jeho otvorený rozhovor so mnou o tom, aká je bezpečnostná situácia a kde sa nachádzame. Preto naša ponuka je dlhodobá a trvalá,“ podotkol Fico. Skritizoval EÚ a OSN, že nie sú schopné ponúknuť relevantný mierový plán. (TASR)

Tentoraz ide o granolu od spoločnosti Nutriadapt z Českej republiky.

Ide o 300-gramové balenia dvoch príchutí, a to Smart protein granola caramel & nuts a Smart protein granola chocolate & nuts viacerých šarží. Vo výrobkoch bola identifikovaná baktéria Clostridium botulinum. TASR o tom informoval odbor komunikácie ÚVZ SR.

„Konzumácia kontaminovaného výrobku môže spôsobiť ochorenie botulizmus, vyvolané botulotoxínom, ktorý pôsobí na nervový systém,“ konštatuje ÚVZ SR.

Medzi príznaky patrí dvojité alebo rozmazané videnie, sucho v ústach, ťažkosti pri prehĺtaní a rozprávaní a svalová slabosť. V závažných prípadoch sa môžu objaviť aj dýchacie problémy. Príznaky sa obvykle objavujú počas šesť až 72 hodín po konzumácii kontaminovanej potraviny. Pri ich výskyte je podľa hygienikov nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Uvedené výrobky boli vyrobené pre spoločnosť Nutriadapt, ktorá potraviny predáva prostredníctvom e-shopov a kamenných predajní po celej Českej republike. Českí hygienici výrobky sťahujú u všetkých subjektov v distribučnom reťazci.

Keďže si ich však mohli zakúpiť aj spotrebitelia na Slovensku, ÚVZ SR odporúča, aby ich ľudia nekonzumovali a výrobky zlikvidovali, prípadne ich vrátili späť do miesta predaja. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov takéto obvinenia voči Moskve označil za absurdné.

Kyberútočníci tento týždeň na diaľku narušili fungovanie systémov na reguláciu teploty chladničiek a mrazničiek v supermarketoch v Belgicku, Estónsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Portugalsku, Švédsku a Taliansku. Podobný incident sa pred niekoľkými týždňami odohral aj vo Francúzsku.

Niektoré obchody museli v dôsledku kyberútokov stiahnuť potraviny z predaja alebo ich zlikvidovať. Škody sa odhadujú na stovky miliónov eur. Európska únia upozornila na možný úmyselný pokus narušiť zásobovanie potravinami. Viacero európskych krajín v posledných mesiacoch varovalo pred zvýšením ruských sabotážnych aktivít.

„Sú to absurdné vyjadrenia, za ktorými, ako vždy, nestoja argumenty ani dôkazy,“ povedal Peskov podľa ruských štátnych médií. „Tieto nepodložené obvinenia voči našej krajine, zvaľujúce všetko na ňu – žiaľ, stáva sa z toho v európskych krajinách pretrvávajúci trend. Rád by som znova zdôraznil, že sú to absolútne absurdné obvinenia,“ dodal.

Západné krajiny obviňujú Rusko z kybernetických útokov, ktoré sa podľa nich zvýšili po roku 2022, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu. Rusko tieto obvinenia neustále popiera. (TASR, AFP)

Urobiť tak majú najmä urgentných príjmoch.

Súčasťou opatrení budú aj bezpečnostné tlačidlá so zvukovým alarmom, posilnené policajné a žandárske hliadky či určenie kontaktného policajta pre každý urgentný príjem. Zdravotnícky personál má zároveň absolvovať školenia zamerané na deeskalačné techniky.

Po dnešnom rokovaní so zástupcami rezortov, nemocníc, samospráv a zdravotníkov to oznámil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). (TASR)

Potvrdil i opatrenia a humanitárne aktivity.

Výsledkom spoločného štvrtkového rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády bude osobitné uznesenie s konkrétnymi úlohami a termínmi pre jednotlivých členov kabinetu. Po ukončení už štvrtej spoločnej schôdze vlád SR a Ukrajiny to na tlačovej konferencii uviedol slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD).

Potvrdil i opatrenia a humanitárne aktivity, ktoré by obyvateľom Ukrajiny mali pomôcť prekonať ťažké zimné podmienky v období naďalej prebiehajúceho konfliktu, spomenul napríklad finančnú podporu na nákup generátorov.

„Teším sa z rozhodnutí, ktoré smerujú k tomu, že občania Ukrajiny, možno aj s touto malou pomocou Slovenska, ktorú teraz poskytujeme, budú ťažké chvíle prežívať jednoduchšie,“ povedal slovenský premiér.

Vyjadril zároveň želanie, aby sa v dohľadnom horizonte mohli dobré susedské vzťahy rozvíjať bez tieňa vojny, ktorej následkom Ukrajina momentálne čelí. „My všetci vám od srdca želáme spravodlivý udržateľný mier. A som presvedčený, že v nejakom okamihu sa nám všetkým na svete tento spravodlivý udržateľný mier podarí dosiahnuť,“ vyhlásil.

Fico vidí v povojnovom období obrovské možnosti spoločných slovensko-ukrajinských iniciatív a spoluprác. Poukázal zároveň na to, že už v súčasnosti sa robia prvé kroky, napríklad v oblasti elektrického prepojenia, prípravy veľkých infraštruktúrnych dopravných projektov. Zvýraznil v tejto súvislosti význam diaľničného prepojenia Slovenska a Ukrajiny.

Fico ocenil aj informácie, ktoré sa od svojho ukrajinského náprotivku Serhija Koreckého dozvedel v priamom rozhovore, pričom témou boli podľa jeho slov okrem prebiehajúcej vojny aj medzinárodná politika, „veľmi vážne ambície“ Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie.

„Informácie, ktoré som dostal od ukrajinského premiéra, sú pre nás neoceniteľné, pretože sa tak vieme lepšie orientovať aj v medzinárodnej politike,“ upozornil.

V súvislosti s integračnými snahami Ukrajiny Fico deklaroval podporu Slovenska. „Plne rešpektujeme vašu európsku ambíciu a hovoríme, že každý, kto chce byť členským štátom Európskej únie, má právo sa prihlásiť, splniť podmienky a vstúpiť do Únie,“ upozornil slovenský premiér.

Uistil zároveň v pripravenosti Slovenska pomôcť východnému susedovi v napĺňaní integračného úsilia. „Ponúkame pomoc, pokiaľ ide o skúsenosti, ktoré máme z pôsobenia v EÚ, i skúsenosti, ktoré sme nabrali v prístupovom procese,“ dodal Fico.

Slovenský premiér verí, že v krátkom čase sa uskutoční ďalšie spoločné rokovanie slovenského a ukrajinského kabinetu. Naklonený je aj myšlienke vzniku spoločného obchodného fóra. (TASR)

Išlo o štvrté spoločné stretnutie vládnych kabinetov.

Otvorili aj tému dodávok plynu.

Čo odznelo po rokovaniach informovala v Správach redaktorka Zdenka Boldižárová:

Stále sa považuje za poslanca vládnej koalície.

Potvrdil však, že on spolu so skupinou okolo Tarabu majú výhrady k viacerým koaličným návrhom. Vysvetlil, že ich ďalší postoj sa bude odvíjať aj od rokovaní s koaličnými stranami. Upozornil, že od nich zatiaľ neodstali pozvánku.

Zároveň odmietol výroky o jeho možnej ambícii prevziať rezort kultúry. Vyhlásil, že v tomto volebnom období by nechcel byť ministrom kultúry. Uviedol to novinárom v Národnej rade (NR) SR v reakcii na vyhlásenie lídra SNS Andreja Danka.

„My sme nič nepožadovali ani nepožadujeme, a za tým si stojíme. A čakáme, veď vládna koalícia chce fungovať, tak čakáme od nich pozvánku, aby sme sa išli rozprávať. Zopakujem, že nám je oveľa bližšie programové vyhlásenie vlády ako možno opozičným poslancom. Ja sa stále považujem za poslanca vládnej koalície,“ povedal Malatinec.

Odmietol kritiku Danka o vydieraní zo strany poslancov okolo Tarabu. Rovnako tak aj výroky o jeho možnej ambícii na post šéfa rezortu kultúry. Argumentoval, že ministerstvo po Martine Šimkovičovej (nominantka SNS) v tomto volebnom období prebrať nechce.

„Do roka by to nedal nikto dokopy. Ak by bol projekt Tarabu úspešný, tak možno by som uvažoval, ale až po férových voľbách do NR SR. Dnes nech si za celú túto mašinériu zlíže smotanu SNS,“ dodal.

Malatinec zároveň potvrdil, že skupina poslancov okolo Tarabu má výhrady k niektorým koaličným návrhom, napríklad k novele Trestného poriadku týkajúcej sa tzv. kajúcnikov.

„Máme tu množstvo iných problémov, ktoré treba riešiť v tejto krajine,“ argumentoval. Nevedel povedať, ako sa k tomuto návrhu postavia pri hlasovaní. Poukázal na to, že uvidia, ako dopadnú rokovania s koalíciou. Zároveň avizoval, že aj oni budú mať ambíciu presadiť nejaké návrhy a budú žiadať podporu koalície.

Na otázku TASR potvrdil, že predmetom rokovaní v rámci koalície bude tiež novela zákona o Fonde na podporu umenia, ktorú predložil a parlament ju do druhého čítania posunul v septembri. „Ale tu musí byť dohoda aj medzi SNS. Roman Michelko (SNS) tvrdošijne pretláča svoju novelu, ktorá však systémové riešenia vo fonde neprináša. A tú problematiku treba vyriešiť,“ okomentoval. Malatinec zároveň potvrdil, že vo štvrtok má byť stretnutie poslancov okolo Tarabu.

Andrej Danko po štvrtkovom rokovaní predsedníctva SNS naznačil, že Malatinec mohol dostať prísľub stať sa v budúcnosti ministrom kultúry. Malatinec podľa Danka odišiel zo Strany Vidieka, ktorej šéfuje Rudolf Huliak, k Tarabovi „s vidinou a so snahou len blokovať parlament, robiť zle a vydierať“. (TASR)

Uviedla to Európska únia. Situáciu pozorne sleduje v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

„Akékoľvek hrozby voči civilistom sú neprijateľné. Zaistenie bezpečnosti občanov zostáva prioritou,“ napísal na sociálnej sieti X eurokomisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas.

Komisia je podľa neho v kontakte s dotknutými členskými štátmi a s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Aktivovaný bol aj mechanizmus EÚ na výmenu informácií v oblasti bezpečnosti letectva.

Tzitzikostas požiadal vnútroštátne orgány zodpovedné za posudzovanie bezpečnostných hrozieb a vyšetrovanie incidentov, aby úzko spolupracovali s prevádzkovateľmi letísk, leteckými spoločnosťami a bezpečnostnými zložkami. Podľa eurokomisára je predčasné robiť závery o tom, či spolu incidenty súvisia, keďže vnútroštátne vyšetrovania stále prebiehajú.

Podľa portálu Politico Europe vyhrážky bombou vo štvrtok zasiahli najmenej pätnásť letov v Európe. Ďalších sedem letov bolo terčom hrozieb už začiatkom týždňa.

Lietadlo spoločnosti Aer Lingus na trase z Dublinu do Ríma podľa televízie Euronews odklonili za sprievodu vojenských lietadiel na letisko v Évreux západne od Paríža. Všetkých 157 ľudí na palube sa podľa francúzskej vlády dostalo do bezpečia.

Let spoločnosti Wizz Air z Milána do Varšavy podľa BBC pristál vo Viedni a lietadlo spoločnosti Ryanair na trase z Londýna do Sofie v Plovdive. Pri kontrolách sa výbušniny nenašli.

Niektoré letecké spoločnosti dostali hrozby e-mailom. Expert na bezpečnosť leteckej dopravy Paul Mason pre BBC uviedol, že rozsah hrozieb naznačuje zámerný čin. K zodpovednosti za ne sa nikto neprihlásil. (TASR, AFP)