Správy STVR

Obeťou hackerov sa mohlo stať viac ako 1 500 spoločností a inštitúcií, vrátane Národného zhromaždenia.

Informoval o tom Úrad pre boj s kyberkriminalitou (OFAC). Policajné zásahy sa odohrali vo viacerých mestách za účasti policajtov z Lille, Marseille, Štrasburgu, Poitiers, Bordeaux či Limoges. Pri domových prehliadkach vyšetrovatelia zaistili digitálne nosiče, ktoré teraz podrobujú analýze.

„Sú to mladí francúzski hackeri, ktorí túžia po uznaní a domnievajú sa, že sú nedotknuteľní,“ povedala Julie Benoitová z OFAC, podľa ktorej sú zadržaní maloletí a čerstvo dospelí mladí ľudia. Ich cieľom bolo citlivé údaje prepredávať.

Skupina, známa pod názvom Dumpsec, útočila na súkromné aj verejné subjekty a jej obeťami sa stali napríklad aj športové zväzy či zdravotnícke weby. K jednotlivým útokom sa skupina sama hlásila v médiách a získané dáta ponúkala na predaj na internetových fórach, ako je BreachForums. (ČTK, AFP)

Najlepšia cesta von z vojny je diplomatická, vyhlásila Kaja Kallasová.

Šéfka diplomacie EÚ Kallasová tiež na sieti X napísala, že o situácii hovorila s ministrami zahraničných vecí Iránu a Kuvajtu.

Kallasová doplnila, že s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím hovorila o poslednej eskalácii vojny medzi jeho krajinou a USA a zopakovala potrebu diplomatického riešenia konfliktu.

„Návrat k vojne v plnom rozsahu by mal obrovské náklady pre celý región. Diplomatická cesta zostáva najlepšou cestou z tejto vojny,“ zdôraznila Kallasová. (ČTK)

Dôvodom sú vysoká inflácia a rastúce ceny energií pre situáciu v Hormuzskom prielive.

Svetová banka (SB) vo štvrtok (11. 6.) znížila svoju prognózu globálneho rastu na rok 2026 o 0,1 percentuálneho bodu na 2,5 percenta. V minulom roku sa svetová ekonomika zväčšila o 2,9 percenta.

Zatiaľ čo motoristov v bohatších krajinách znepokojujú vyššie ceny benzínu, obyvatelia v najchudobnejších častiach sveta sú zasiahnutí obzvlášť tvrdo, upozornila inštitúcia.

Pre ekonomicky slabé regióny to podľa nej znamená, že do konca roka 2026 bude štvrtina rozvojových krajín chudobnejšia ako v roku 2019, v prípade krajín s nízkymi príjmami to bude pravdepodobne tretina.

Približne polovica nestabilných a konfliktami postihnutých krajín bude mať do konca roka 2026 pravdepodobne k dispozícii menej peňazí ako pred začiatkom pandémie, uviedla ďalej SB. (TASR, DPA)

Útočník bol jedným z podozrivých vo vyšetrovaní streľby, policajti ho zadržali.

Po druhom podozrivom polícia pátra. Policajt Marc Pinizotto mal 43 rokov a v polícii slúžil 18 rokov. Zomrel v nemocnici na následky zranení, uviedol šéf polície v Toronte Myron Demkiw.

Jedného podozrivého zatkli a je v nemocnici, druhý 19-ročný podozrivý Zara Jabbi je na úteku a pátrajú po ňom. Podľa Demkiwa je ozbrojený a nebezpečný.

Kanadská polícia v marci uviedla, že okolo 4.30 h ráno vystúpili dve osoby z bieleho SUV značky Honda a vypálili niekoľko rán na budovu konzulátu Spojených štátov, potom ušli. Streľba poškodila vonkajšiu časť budovy, ale nikoho nezranila.

Útok na konzulát v marci nasledoval po eskalácii napätia v súvislosti s vojnou, ktorú USA a Izrael začali proti Iránu koncom februára, a stal sa po streleckých útokoch na dve synagógy v časti Toronta cez predchádzajúci víkend. Pinizotto sa prípadom streľby na konzulát zaoberal a polícia v oblasti vykonávala domové prehliadky. (ČTK, AP)

Tá v piatok (12. 6.) pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky.

Premiér sa s ňou stretne v historickej budove Úradu vlády SR v Bratislave, informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Zaviedlo ich v reakcii na bezpečnostnú situáciu. Policajti budú využívať iné formy dohľadu.

Uznesenie prijala vo štvrtok (11. 6.) slovinská vláda. Kontroly, ktoré mali byť dočasné, zaviedlo Slovinsko v októbri 2023 a nedávno boli predĺžené o šesť mesiacov, do 21. decembra.

Boli reakciou na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe po útoku palestínskych militantov na Izrael a zvýšenú hrozbu teroristických útokov, ako aj na zavedenie kontrol zo strany Talianska, ktoré tak urobilo z rovnakých dôvodov. Aj talianska vláda sa nedávno rozhodla kontroly predĺžiť.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že namiesto hraničných kontrol budú policajti využívať na štátnej hranici iné formy dohľadu. Zrušenie kontrol zároveň zlepší plynulosť dopravy na cestách, ktoré sú preťažené aj bez nich, objasnil rezort.

Rozhodnutie Ľubľany prichádza po tom, čo Európska komisia (EK) vyzvala deväť krajín schengenského priestoru, ktoré zaviedli dočasné hraničné kontroly, vrátane Slovinska a jeho susedov Talianska a Rakúska , aby ich postupne zrušili.

K vytvoreniu podmienok pre postupné rušenie kontrol na vnútorných schengenských hraniciach prispeje aj nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý nadobudne účinnosť 12. júna, uviedla EK. (TASR, STA)

Počas víkendu sa zrejme poslednýkrát predstaví na VC Španielska na okruhu v Barcelone.

„Bude to zrejme moja derniéra na okruhu Catalunya v kolotoči F1. V lete sa definitívne rozhodnem, či budem pokračovať v kariére, alebo po sezóne skončím,“ citovala slová 44-ročného Alonsa agentúra AP.

Barcelona nebude v roku 2027 súčasťou kalendára F1 a vráti sa do neho až v ďalšej sezóne. Alonso sa v tomto roku v monoposte tímu Aston Martin zatiaľ trápi. V poradí jazdcov figuruje s jediným bodom až na 18. mieste. (TASR)

Podľa stanice CNN evakuovali zamestnancov z niekoľkých poschodí.

Hovorca Pentagonu podľa agentúry Reuters uviedol, že zaznamenali problém týkajúci sa kvality vzduchu a zaviedli opatrenia, zatiaľ čo situáciu vyhodnocujú. Podľa CNN majú prítomní hasiči plynové masky a ochranné odevy.

„Pentagon disponuje sofistikovanými systémami, ktoré zabezpečujú bezpečnosť budovy a jej užívateľov. Tieto systémy zaznamenali problém s kvalitou vzduchu, ktorý si vyžiadal prijatie preventívnych opatrení, kým nezistíme jeho závažnosť,“ uviedol v e-maile hovorca Pentagonu Sean Parnell.

„Ministerstvo vykonáva štandardné ochranné postupy, vrátane nariadenia o úkryte na mieste pre postihnutú oblasť. Zásahové tímy sú na mieste a pripravené poskytnúť podporu ľuďom v budove,“ dodal. Podľa CNN sú uzavreté druhé až piate poschodie, rovnako ako niektoré chodby.

Päťstranná budova Pentagonu, ktorá bola zasiahnutá pri útokoch Al-Káidy 11. septembra 2001, je jednou z najväčších kancelárskych budov na svete. (ČTK, Reuters, CNN)

Zasekol sa v úzkom vjazde a premávku zablokoval približne na hodinu.

Českí futbaloví reprezentanti sa museli len niekoľko hodín pred štartom na MS v USA, Kanade a Mexiku vysporiadať s nepríjemnou situáciou.

Podľa portálu idnes.cz si šofér autobusu zle nadbehol do vjazdu s kamennou cestou, ktorá viedla do tréningového centra. To sa nachádza v inom areáli, ako je dejisko úvodného stretnutia Česka s Kórejskou republikou.

Duel na štadióne Akron je na programe o 4.00 h SELČ. Na tréning museli Česi prísť peši. (TASR)

Autobus české reprezentace téměř na hodinu zablokoval silnici v Zapopanu. Řidič si špatně najel a s velkým vozidlem uvízl v úzkém vjezdu. Kvůli tomu se vytvořila kolona. Hráči údajně museli dojít část cesty na trénink pěšky.👇🏼
pic.twitter.com/e1st2tiwF5

— Deník Sport (@DenikSport) June 11, 2026

Je o dve percentá nižší ako návrh Európskej komisie.

Uviedla to Marilena Raounová, námestníčka cyperského ministra pre európske záležitosti. Zvýšenie v rozpočte na roky 2028 až 2034 Cyperčania navrhujú najmä v časti týkajúcej sa poľnohospodárstva, politiky súdržnosti a tiež rybného hospodárstva.

„Keď sa Cyprus ujal predsedníctva v Rade EÚ, boli sme si dobre vedomí toho, že tieto rokovania budú jednou z našich najnáročnejších úloh,“ povedala novinárom Raounová. V posledných piatich mesiacoch podľa nej intenzívne pracovali so všetkými členskými štátmi, ako na technickej, tak na politickej úrovni.

„Postoje v Rade EÚ sú pritom veľmi silné a často protichodné,“ dodala. Všetky štáty sa však zhodujú na tom, že budúci sedemročný rozpočet musí umožniť EÚ plniť jej strategické priority od konkurencieschopnosti, obrany a bezpečnosti až po pokračujúcu podporu dlhodobých politík, ako sú poľnohospodárstvo a kohézia.

Cyperčania sa preto podľa námestníčky snažili dosiahnuť vyrovnaný kompromis, v ktorom by si každá z krajín mohla nájsť niečo svoje. „Navrhujeme mierne zníženie rozpočtu o dve percentá. Ide o kompromis, ktorý zohľadňuje všetky hlasy v Rade EÚ,“ uviedla Raounová.

„Počuli sme silné hlasy volajúce po ambicióznejšom rozpočte, zároveň sme ale pozorne počúvali aj silné hlasy volajúce po výrazných škrtoch,“ dodala.

Európska komisia zverejnila prvý návrh nového sedemročného rozpočtu od roku 2028 v objeme 1,76 bilióna eur vlani v júli. Predstavila v ňom niekoľko zásadných zmien s tým, že chce, aby bol oveľa pružnejší.

Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ, od dotácií poľnohospodárom cez kohézne fondy na podporu menej rozvinutých regiónov po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám.

Cyperské predsedníctvo dnes vôbec prvýkrát predstavilo takzvaný rokovací rámec, teda rozsiahlu tabuľku s konkrétnymi číslami pre výdavky v jednotlivých kapitolách rozpočtu. Celkový objem rozpočtu je 1,73 bilióna eur. Škrty predstavujú zhruba 32,8 miliardy eur.

Teraz budú o návrhu debatovať šéfovia štátov a vlád krajín EÚ na samite, ktorý sa koná na budúci týždeň vo štvrtok a v piatok (18. – 19. 6.). Samit by mal dať politické usmernenia na prerokovanie rozpočtu, aby sa následne mohli začať rokovania medzi Radou EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, a Európskym parlamentom.

Konečná dohoda by potom mala byť v decembri tohto roka, aby v roku 2027 mohli byť dojednané jednotlivé legislatívne akty a rozpočet mohol začať od roku 2028 platiť. (ČTK)