Správy STVR

Mali prekračovať hranicu zo susedného Pakistanu.

Afganské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X uviedlo, že bojovníci boli zabití alebo zajatí v sobotu v okrese Kamdiš v pohraničnej provincii Núristan na severovýchode krajiny.

Podľa rezortu bolo z Pakistanu s podporou tamojších úradov vyslaných niekoľko skupín tvorených bývalými afganskými vojakmi a napojených na IS s cieľom „páchať podvratné činy a vyvolávať neistotu“.

Pakistanské ministerstvo informácií tieto obvinenia odmietlo ako nepodložené, bezdôvodné a klamlivé. Pakistan podľa neho kategoricky odmieta tvrdenia, že by sa podieľal na stretoch v Núristane alebo inde v Afganistane. Ministerstvo tiež poprelo, že by verbovalo alebo cvičilo bývalých afganských bezpečnostných pracovníkov alebo napomáhalo IS či iným ozbrojencom.

Prítomnosť a činnosť militantných skupín v Afganistane podľa Pakistanu zdokumentovala OSN a ďalšie medzinárodné organizácie. Islamábád tiež obvinil Kábul, že sa snaží vymyslieť spojenie s Pakistanom, aby zakryl to, čo opísal ako pokračujúcu prítomnosť ozbrojencov v Afganistane. (ČTK, AP)

Informovala o tom polícia Bratislavského kraja. Aktuálne na mieste vykonávajú potrebné úkony.

„Z dôvodu pozastavenia železničnej premávky v úseku je obmedzený aj prejazd cez železničné priecestie na ulici Pri Mlyne na nevyhnutný čas. Vodičov žiadame, aby na prejazd využili alternatívne trasy,“ uviedli policajti. (TASR)

Stretol sa tam s tamojším prezidentom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

Televízne stanice Channel 12 a KAN, ako aj denníky Haarec a The Jerusalem Post uviedli, že Netanjahu vycestoval na jednodňovú návštevu SAE, aby sa stretol s tamojším prezidentom. Kancelária predsedu izraelskej vlády sa k správam bezprostredne nevyjadrila.

K návšteve dochádza v čase, keď Blízky východ stále sužuje vojna medzi Izraelom a USA na jednej strane a Iránom na strane druhej, ktorá vypukla vo februári tohto roka, pripomína AFP.

Medializované správy o návšteve izraelského premiéra v SAE prichádzajú len niekoľko týždňov po informáciách izraelských médií, podľa ktorých prezident SAE pred útokom Hamasu zo 7. októbra 2023 varoval Netanjahua, no izraelský premiér toto varovanie neposunul bezpečnostným zložkám. Netanjahu tieto tvrdenia poprel.

Izrael a SAE formálne nadviazali diplomatické vzťahy v roku 2020 v rámci Abrahámovských dohôd sprostredkovaných Spojenými štátmi, uvádza francúzska agentúra. (TASR, AFP)

Dôvodom je sopečný popol z Etny. Letisko je uzavreté od sobotného dopoludnia.

Letisko Katánia-Fontanarossa je piatym najrušnejším letiskom v Taliansku podľa počtu prepravených cestujúcich.

Podľa internetových stránok zostávajú všetky lety zrušené do pondelkových 12:00. Agentúra APA uviedla, že mnoho spojov bolo presmerovaných na letiská v Palerme a Comise, ktoré sú tiež na Sicílii. (ČTK, APA)

Ich zastúpenie v hornej komore parlamentu sa tak niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami takmer zoštvornásobilo.

Samotné RN získalo deväť kresiel, pričom ďalšie tri jeho kandidáti obsadili už vo voľbách v roku 2023. Dve kreslá pripadli strane Únia pravice za republiku (UDR), spojencovi RN vedenému Éricom Ciottim, ktorý v roku 2024 vystúpil zo strany Republikáni (LR). Predseda RN Jordan Bardella uviedol, že senátori oboch strán vytvoria spoločný poslanecký klub.

Líderka RN Marine Le Penová označila tento výsledok na sieti X za „historické víťazstvo“ a za významný míľnik, keďže krajná pravica v Senáte prvýkrát vytvorí vlastný poslanecký klub.

Francúzsky Senát má 348 členov. Každé tri roky sa volí približne polovica jeho členov na šesťročné funkčné obdobie – tentoraz to bolo 178. Senátorov pritom nevolia priamo občania, ale kolégium miestnych a regionálnych voliteľov, ktoré tvoria najmä volení predstavitelia samosprávy.

RN sa do Senátu prvýkrát dostalo v roku 2014, keď strana ešte používala názov Národný front, a získalo dve kreslá.

Voľby časti Senátu sa konali v čase, keď sa Francúzsko pripravuje na prezidentské voľby v roku 2027 – prvé kolo bude 18. apríla a druhé 2. mája. Prezident Emmanuel Macron už nemôže kandidovať na tretie po sebe idúce funkčné obdobie. Le Penová, ktorá kandidovala na post hlavy štátu už trikrát, má podľa aktuálnych prieskumov tentoraz reálnu šancu zabojovať o víťazstvo.

V dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, sa RN po predčasných parlamentných voľbách v roku 2024 stalo najsilnejšou samostatnou stranou. Na získanie absolútnej väčšiny však nedosiahlo potrebný počet kresiel.

Predseda Senátu Gérard Larcher zo stredopravicových Republikánov (LR), ktorý v tejto funkcii pôsobí už viac ako desať rokov, by v nej mal byť podľa očakávaní na budúci týždeň opäť potvrdený. (TASR, AFP)

Zlato mu na trati v Montreale priniesol útok 30 km pred cieľom 273,7 km dlhých pretekov, ktoré zvládol za 6:17:04 h.

Striebro si vybojoval Austrálčan Michael Matthews, bronz získal jeden z hlavných favoritov Mathieu van der Poel z Holandska, obaja finišovali s odstupom 13 sekúnd za víťazom. Slovensko zastupoval Vladimír Kováčik, ktorý preteky nedokončil.

McNulty sa stal tretím americkým cyklistom, ktorý získal titul majstra sveta medzi mužmi v cestných pretekoch v kategórii elite. Naposledy sa to podarilo v roku 1993 legendárnemu Lanceovi Armstrongovi, pred ním sa radoval aj ďalší Američan Greg LeMond v rokoch 1983 a 1989.

Preteky s prevýšením viac ako 3.800 m počas 12 kôl okruhu Mount Royal a stúpania Camillien-Houde (2,3 km so sklonom 6,2 %) mali priniesť vyčerpávajúci boj, v ktorom mohli uspieť len tí najsilnejší.

Počas sezóny sa očakávalo, že v týchto pretekoch zaútočí Tadej Pogačar na svoj tretí titul majstra sveta za sebou po dominantných sólových úspechoch v Zürichu a Kigali. Slovinca však vyradilo z hry zranenie, pre ktoré prišiel aj o možnosť vyhrať na Vuelte, ktorá mu ako posledná chýba k skompletizovaniu zbierky na Tour.

Šance sa tak otvorili ďalším pretekárom a okruh favoritov bol široký. Tým najväčším bol Belgičan Remco Evenepoel a výbornú formu si do dejiska šampionátu priniesol aj jeho krajan Wout van Aert. Ambície na dúhový dres mal aj Holanďan van der Poel, Francúz Paul Seixas či Mexičan Isaac del Toro.

Slovenská účasť bola nevyhnutým náhradným riešením a na štart sa postavil masér a člen realizačného tímu Kováčik. Podobne naskočila do pelotónu aj v sobotu Tereza Kurnická, keďže Slovensko nechcelo prísť o lepšiu pozíciu v rebríčku UCI pred olympijskou kvalifikáciou.

Dvadsaťosemročný Kováčik držal tempo s pelotónom približne 100 km, po ktorých z pretekov odstúpil. „Nemám na to slov. Je to sen pre každého pretekára a ja som tu len ako masér, čo je šialené,“ povedal slovenský zástupca v rozhovore pre televíziu Eurosport. (TASR)

Bez elektriny zostali desaťtisíce domácností, najmenej jeden človek prišiel o život. Informovala o tom americká Národná meteorologická služba (NWS).

Problémy spôsobil tzv. nor’easter, teda rozsiahly búrkový systém vyskytujúci sa na východnom pobreží Spojených štátov amerických a Kanady. Názov je odvodený z prevládajúceho smeru vetra, ktorý veje na pevninu prevažne zo severovýchodu.

Podľa NSW začal tento systém po niekoľkých dňoch v nedeľu postupne slabnúť. V nedeľu ráno miestneho času sa nachádzal južne od Long Islandu a východne od štátu New Jersey.

Očakáva sa, že v tejto oblasti zostane približne ďalších 24 hodín. Výstrahy pred silným vetrom tak naďalej platia od štátu Delaware po Maine a v platnosti zostávali aj výstrahy pred záplavami na pobreží.

Nárazy vetra dosahujú aktuálne rýchlosť približne 72 kilometrov za hodinu, pričom v začiatkoch meteorológovia zaznamenali v oblasti Montauk Point v štáte New York nárazy až do 130 kilometrov za hodinu.

NWS očakáva počas nedele pokračovanie miernych až intenzívnych zrážok, pričom najvýdatnejšie by mali zasiahnuť Long Island, New York a južnú časť Nového Anglicka. Systém by sa mal postupne presúvať na východ a následne na sever.

Podľa údajov monitorovacej služby PowerOutage.com bolo v nedeľu bez elektriny v oblasti stredoatlantických štátov a severovýchodu USA viac ako 130.000 odberateľov.

Počasie narušilo aj leteckú dopravu. Podľa služby FlightAware boli v USA zrušené stovky letov a viac ako 2000 ďalších malo meškanie. Na medzinárodnom letisku v Bostone v nedeľu ráno zrušili 134 letov. Na menších letiskách na ostrovoch Nantucket a Martha’s Vineyard zrušili viac ako štvrtinu plánovaných spojov.

Najmenej jednu obeť si počasie vyžiadalo v New Yorku. Podľa miestnych médií tam v sobotu zahynul zamestnanec mestskej bytovej správy, na ktorého na parkovisku spadol strom.

Silné vlny poškodili aj pobrežnú infraštruktúru. V Severnej Karolíne bola poškodená cesta Highway 12 vedúca po úzkom páse ostrovov ležiacich pri pobreží. Miestni prevádzkovatelia trajektov preto v nedeľu zaviedli núdzovú linku na pomoc obyvateľom ostrova Hatteras, ktorí zostali odrezaní od pevniny.

Z pobrežných oblastí boli hlásené záplavy a poškodenia domov v dôsledku vysokých vĺn. Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v sobotu uviedlo, že je pripravené v prípade potreby vyslať do zasiahnutých štátov pracovníkov krízového riadenia.

Nor’eastery môžu nad oceánom vytvárať rozsiahlu špirálovitú oblačnosť a svojím vzhľadom pripomínať hurikány.

Od hurikánov sa však líšia spôsobom vzniku. Kým hurikány získavajú energiu najmä z teplých tropických vôd a typické sú pre teplejšiu časť roka, nor’eastery sa na východnom pobreží USA vyskytujú najmä od septembra do apríla.

Vznikajú pri strete studeného arktického vzduchu prúdiaceho z Kanady s relatívne teplým vzduchom nad pobrežnými vodami Atlantiku. (TASR, AFP, AP)

Informoval o tom izraelský minister zahraničia Gideon Saar.

Ide o reakciu na zákaz dovozu tovaru zo židovských osád na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorý Holandsko zaviedlo spolu s niekoľkými ďalšími európskymi krajinami tento mesiac. Ramalláh leží na Západnom brehu a sídli v ňom Palestínska autonómia.

Saar nariadil holandským diplomatom, aby do siedmich dní od tohto oznámenia vrátili Izraelom vydané dokumenty, ktoré im udeľujú diplomatický štatút a na základe ktorých majú diplomatickú imunitu a ďalšie súvisiace práva a oprávnenia.

Začiatkom tohto mesiaca ministri zahraničia Británie, Francúzska, Poľska, Kanady, Dánska, Fínska, Islandu, Írska, Nórska, Portugalska, Španielska a Švédska v spoločnom vyhlásení oznámili obmedzenie dovozu tovaru zo židovských osád. Zdôvodnili to nárastom násilia židovských osadníkov voči Palestínčanom a rozširovaním osád, ktoré sú z hľadiska medzinárodného práva nelegálne. (ČTK, AFP, Reuters)

Chce kandidovať na post premiéra v predčasných parlamentných voľbách vypísaných na 25. októbra.

Jeho odchod prichádza po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov a krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami. Prezidentské právomoci dočasne prevezme predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová.

Po oznámení svojej rezignácie 56-ročný Vučič zhodnotil úspechy dosiahnuté v uplynulých rokoch. Vyjadril hrdosť na výrazný rast hrubého domáceho produktu a bezprecedentné rozšírenie cestnej siete počas svojho pôsobenia vo funkcii. Dodal, že jeho cieľom naďalej zostáva zachovanie mieru a stability.

Poznamenal, že hospodársky rozvoj zostane v nadchádzajúcom období najvyššou prioritou. Zdôraznil, že Srbsko musí pokračovať v ceste európskej integrácie, no zároveň nesmie pretrhať väzby so svojimi tradičnými partnermi na východe.

„Keď som sa stal premiérom (27. apríla 2014, pozn. TASR), miera verejného dlhu dosahovala 77 percent. Dnes je Srbsko vďaka vám – váženým občanom Srbska – krajinou s nízkym dlhom, úroveň jeho zadlženia predstavuje polovicu dlhu najrozvinutejších krajín Európskej únie,“ uviedol Vučič.

Vučič sa pochválil že za jeho pôsobenia v Srbsku otvorili viac než 300 tovární a výrobných prevádzok, či už zahraničných alebo domácich.

„Slúžil som verne, čestne a poctivo,“ povedal Vučič. Počas jeho pôsobenia čelilo Srbsko viacerým vážnym výzvam vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine. Oznámil tiež, že v posledný deň vo funkcii rozhodol o amnestii a milosti pre 49 osôb. Pripomenul, že do konca decembra treba v súlade s ústavou usporiadať prezidentské voľby, alebo aspoň ich prvé kolo.

Jeho odstúpenie prichádza po takmer dvoch rokoch rozsiahlych protivládnych protestov. Tie sa začali po zrútení sa prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí.

Z pôvodne študentských protestov sa postupne stalo rozsiahle hnutie namierené proti vláde a korupcii. Tieto demonštrácie podľa agentúry Reuters patria medzi najväčšie v Srbsku od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000.

Protestujúci požadovali okrem iného predčasné parlamentné voľby. Vučič už v júni oznámil, že z funkcie prezidenta odstúpi, a v polovici septembri potvrdil, že rezignuje 27. septembra. (TASR)

Od januára do júna to boli podľa štatistického úradu viac ako tri milióny ľudí.