Správy STVR

Dohodu označil šéf Bieleho domu za morálne záväznú.

Trump chce ešte tento týždeň vymenovať splnomocnenca pre AI.

„Budú sa kontrolovať sami,“ povedal Trump o podstate dohody s lídrami AI spoločností. Prezident dnes na obed do Bieleho domu pozval popredných predstaviteľov tohto odvetvia, medzi ktorými sú generálny riaditeľ spoločnosti Anthropic Dario Amodei, šéf OpenAI Greg Brockman, zakladateľ Amazonu Jeff Bezos a Elon Musk, ktorého sociálna sieť X zahŕňa vlastný model umelej inteligencie s názvom Grok.

Lídri rezortu umelej inteligencie, ktorú Trump označuje ako superinteligenciu, sa podľa agentúry AFP zaviazali vytvoriť zodpovedajúce ochranné opatrenia pre túto rýchlo sa rozvíjajúcu technológiu. Agentúra AP uviedla, že dobrovoľná dohoda zahŕňa vnútorné a vonkajšie kontroly.

Mnohí predstavitelia AI a tiež odborníci v poslednom čase varovali pred prekotným vývojom a rizikom, že by sa umelá inteligencia mohla vymknúť kontrole, a tiež viesť v konečnom dôsledku k ohrozeniu ľudskej rasy. Naopak, Trump obavy z AI nezdieľa a podľa AP tvrdí, že nemožno tento vývoj brzdiť. Povedal tiež, že USA majú v tejto oblasti značný náskok. „Nikdy nebudem brániť rozvoju technológie, ktorá bude mať väčší dopad ako priemyselná revolúcia,“ povedal.

Trumpova dôvera v umelú inteligenciu je v ostrom kontraste s varovaniami, ktoré zazneli od lídrov tohto odvetvia, pripomína agentúra AP. Amodei na začiatku septembra vyzval popredné firmy v oblasti AI, aby spomalili vývoj tejto technológie. V piatok spoločnosť OpenAI oznámila, že pozastaví trénovanie svojho najnovšieho modelu, pretože sa množia správy o tom, že sa agenti umelej inteligencie vymykajú kontrole. (ČTK, Reuters)

Rozhodol o tom Najvyšší súd USA.

Súd svojím dnešným rozhodnutím v pomere šesť ku trom pozastavil rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré tieto deportácie zablokovalo. Federálni prokurátori uviedli, že rozhodnutie súdu nižšej inštancie viedlo k zrušeniu deportačného letu, na ktorom malo byť asi 70 osôb smerujúcich do tretích krajín.

Najvyšší súd dnes uviedol, že si v decembri vypočuje argumenty. Podľa rozhodnutia nižších súdov musia mať migranti skutočnú šancu odvolať sa, kým budú deportovaní do krajín, na ktoré nemajú žiadne väzby. Najvyšší súd sa vecou zaoberal už vlani a vtedy vláde umožnil v praxi dočasne pokračovať.

Trumpova administratíva podľa skupín na ochranu práv od vlaňajšieho spustenia deportačnej kampane do 29 krajín deportovala viac ako 25-tisíc migrantov, z toho väčšinu do Mexika, píše agentúra Reuters.

Deportácie do tretích krajín sú jedným z nástrojov Trumpovej administratívy na splnenie volebného sľubu masových deportácií migrantov, ktorí v USA pobývajú nelegálne. Vláda doteraz deportovala migrantov okrem iného do politicky nestabilného Južného Sudánu, kam americké ministerstvo zahraničia Američanom dôrazne neodporúča cestovať kvôli riziku kriminality, únosov a ozbrojených konfliktov, ako aj do Ugandy, Rovníkovej Guiney, Libérie, Stredoafrickej republiky a ďalších krajín, píše Reuters.

Trumpova vláda uviedla, že migrantov s právoplatným rozsudkom o vyhostení posiela do tretích krajín, ak ich nemožno vrátiť do ich vlasti alebo ak ich rodné krajiny nechcú prijať, a to vrátane osôb so záznamom v registri trestov. Tieto vlády poskytujú záruky, že migranti nebudú prenasledovaní ani mučení, uviedli federálni právnici.

Niektorí migranti sa však napriek tomu ocitli vo väzení v krajinách, o ktorých pred svojím príchodom nikdy nepočuli. Niektorí tiež čelia vážnym bezpečnostným rizikám a neostáva im nič iné, len sa vrátiť do krajín, z ktorých utiekli. Mnohí z nich nemajú žiadnu trestnú minulosť a zistilo sa, že im hrozí mučenie alebo prenasledovanie, uviedli právnici zastupujúci migrantov. (ČTK, AP)

Po dvoch kolách vedú s plným počtom bodov tabuľku 3. skupiny A-divízie.

Dvoma gólmi sa na výhre podieľal Lamine Yamal. V druhom stretnutí skupiny Česi podľahli Anglicku 0:2, domáci hrali od 25. minúty bez vylúčeného Pavla Šulca. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana má ťažkosti ich zneškodňovať.

Nepilotované lietadlá tohto typu lietajú oveľa vyššou rýchlosťou ako ich predchodcovia.

„Ukrajinské interceptory sú už využívané v podmienkach boja,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. Miera úspešnosti protivzdušnej obrany je však zatiaľ podľa neho príliš nízka. Sľúbil, že s každým ďalším týždňom sa podiel zachytených ruských dronov bude zvyšovať.

Zelenskyj povedal, že ruská armáda od dnešného rána do 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) nad ukrajinské územie vyslala viac ako stovku dronov, z toho 29 malo prúdový motor. Ukrajinská armáda 18 týchto strojov zneškodnila. Podarilo sa jej tiež zostreliť väčšinu „obyčajných“, pomalšie sa pohybujúcich dronov, uviedol tiež ukrajinský prezident.

Agentúra DPA pripomína, že drony s prúdovými motormi v súčasnosti zostreľujú bojové lietadlá. Zelenskyj v tejto súvislosti dnes tiež oznámil, že Belgicko prisľúbilo, že Ukrajine do konca roka dodá tri stíhačky F-16.

Rusko v posledných týždňoch vo dne aj v noci s nasadením dronov s prúdovými motormi útočí na Kyjev. Počas pondelka takto zasiahlo viacero miest v inak dobre chránenom centre. (ČTK, DPA)

V Košickej futbalovej aréne zdolali Kazachstan 2:1.

Bezpečnostné zložky ale zabezpečili množstvo benzínu.

Podľa stanice Sky News to dnes večer uviedla britská protiteroristická polícia. Policajti zároveň vysvetľovali rozhodnutie prepustiť na kauciu piatich podozrivých.

„Chápem, prečo tento vývoj mnohých prekvapil, ale rád by som zdôraznil, že išlo o rozhodnutie prijaté v rámci vyšetrovania, ktoré vychádza zo skúseností a starostlivého zváženia policajných právomocí,“ uviedol šéf protiteroristickej polície Laurence Taylor.

Podľa agentúry Reuters polícia ďalej oznámila, že prehľadala aj nehnuteľnosti v Londýne a operácie v okolí základne RAF Fairford budú zrejme do stredy ukončené. Pätica podozrivých je naďalej predmetom vyšetrovania.

Americký prezident Donald Trump v pondelok novinárom povedal, že ho prekvapilo, že piatich mladých Britov, zatknutých v nedeľu blízko základne RAF Fairford, prepustili na slobodu. Americký minister zahraničia Marco Rubio v rozhovore pre televíziu Fox News povedal, že v prípade „jasne figuruje cudzí aktér“, avšak nevymenoval konkrétnu krajinu ani nezverejnil podrobnosti.

Britská polícia v nedeľu pri základni Fairford na západe Anglicka, odkiaľ vzlietli americké bombardéry k útokom proti Iránu, zadržala piatich mužov vo veku 23 až 25 rokov, ktorých umiestnila do väzby kvôli podozreniu z prípravy teroristického útoku. Pri základni našli tri podozrivé dodávky, ktoré prehľadali armádni pyrotechnici. Ôsmim desiatkam domácností v okolí polícia odporučila, aby sa evakuovali.

Trump medzitým uviedol, že podozriví boli zadržaní na základe spolupráce medzi USA a Britániou a že boli už nejaký čas „pod dohľadom“. Britská polícia oznámila, že k zatknutiu viedlo nočné hlásenie o „podozrivých vozidlách“ v blízkosti základne. V pondelok polícia oznámila, že pätica zadržaných sú britskí občania žijúci v Londýne, a oznámila, že boli prepustení na kauciu. Iránske veľvyslanectvo v Londýne medzitým odmietlo špekulácie, že by s nimi mal Teherán čokoľvek spoločné.

Podľa skorších oznámení Taylora sa vyšetrovatelia zaoberajú všetkými aspektmi incidentu, vrátane možnosti, že sú za ním skupiny napojené na cudziu mocnosť alebo jednotlivci konajúci vedome či nevedome v jej záujme. Zatýkanie sa odohralo v čase zvýšeného napätia; britské spravodajské služby uvádzajú, že Rusko aj Irán využívajú na páchanie trestných činov na britskom území sprostredkovateľov. Základňu RAF Fairford využívajú americké ozbrojené sily po desaťročia počas konfliktov na Blízkom východe, vrátane tohtoročnej vojny s Iránom. (ČTK, AP)

Požadujú lepšie podmienky na vzdelávanie. Na niektorých miestach prerástli do násilných stretov s políciou.

Demonštrácie sa začali minulý týždeň v okolí Paríža a odvtedy sa rozšírili do ďalších miest po celej krajine.

Študenti vo Francúzsku od minulého týždňa protestujú pred svojimi školami proti viacerým problémom, medzi ktoré patria príliš nabité rozvrhy, veľké počty žiakov v triedach a nedostatok učiteľov, ale aj prehrievanie učební počas nedávnych vĺn horúčav.

Podľa ministerstva školstva protesty alebo narušenie vyučovania v utorok zasiahli 400 škôl z približne 3 700 v celej krajine. Študenti zablokovali prístup do 40 škôl a v ďalších 44 sa o blokádu pokúsili.

AFP uviedla, že stredoškoláci na viacerých miestach podpálili odpadkové koše. Poškodené boli aj autobusové zastávky a reklamné tabule. Demonštranti hádzali na policajtov fľaše, dlažobné kocky a ďalšie predmety. Policajti pri zásahu použili slzotvorný plyn.

Policajné zložky informovali, že počas protestov v utorok bolo zadržaných 40 ľudí. Desať osôb vrátane študentov a zamestnancov škôl utrpelo pri pouličných potýčkach zranenia.

Protesty sa konali v deň, keď odborové zväzy naplánovali celoštátne demonštrácie a štrajky proti rozpočtovým plánom premiéra Sébastiena Lecornua, blízkeho spojenca prezidenta Emmanuela Macrona.

Odborové pochody sa uskutočnili v Paríži a ďalších mestách. V celej krajine štrajkoval približne každý desiaty učiteľ a tisíce príslušníkov hasičských zborov protestovali v Paríži.

Podľa odborov sa na pochodoch po celej krajine zúčastnilo približne 300-tisíc ľudí, z toho – podľa odhadov polície – 30-tisíc v Paríži.

Lecornu v pondelok vyhlásil, že prípadné vyhrotenie protestov na stredných školách by bolo „nezodpovedné“. Zároveň kritizoval krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorú obvinil z podnecovania protestov. Minister vnútra Laurent Nuñez uviedol, že v pondelok policajti zadržali 164 ľudí. Študentské protesty zasiahli 180 škôl.

Kyjev totiž upozorňuje, že čelí výraznému rozpočtovému deficitu.

Brusel v súčasnosti vypláca splátky z úveru vo výške 90 miliárd eur, ktorý má vojnou zmietanej Ukrajine pomôcť udržať fungovanie štátu do konca roka 2027.

Ukrajinská vláda však uviedla, že tento rok potrebuje ďalších približne 20 miliárd dolárov na pokrytie vysokého rozpočtového deficitu a vyzvala EÚ, aby vyplácanie pomoci urýchlila.

Predstavitelia EÚ reagovalo, že skúmajú možnosti, ako pokryť finančné potreby Ukrajiny. Zároveň však tvrdia, že Kyjev svoje výpočty týkajúce sa deficitu dostatočne nevysvetlil a mal by sa najskôr sústrediť na presadenie reforiem potrebných na uvoľnenie prostriedkov, ktoré sú na tento rok už vyčlenené.

„Naše posolstvo ukrajinským priateľom je jasné – uskutočnite dohodnuté reformy, aby sme vás mohli naďalej finančne podporovať,“ povedala eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová na stretnutí darcov s ukrajinskou stranou, ktoré sa konalo v Bruseli.

„Reformy sú dôležité. Budujú dôveru a dávajú partnerom Ukrajiny istotu, že naša pomoc sa využíva efektívne,“ objasnila.

Brusel v liste predsedovi ukrajinského parlamentu tento mesiac uviedol, že Ukrajine zostáva do konca roka 2026 k dispozícii „viac ako 20 miliárd eur“ z finančnej pomoci EÚ – podmienkou je však uskutočnenie reforiem.

Vzhľadom na sériu medializovaných korupčných škandálov na Ukrajine diplomati v Bruseli uvádzajú, že požiadavky Kyjeva podrobnejšie preverujú. Zároveň zdôrazňujú, že naďalej chcú zabezpečiť dostatok financií na to, aby Ukrajina zvládla náročnú zimu.

Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj cez víkend v rozhovore pre miestne médiá uviedol, že rozpočtový deficit dosahuje 27 miliárd dolárov (23,83 miliárd eur). Kyjev však podľa neho plánuje sedem miliárd dolárov pokryť domácimi úsporami.

Jednou z možností, ako by EÚ mohla 27-miliardový finančný deficit pokryť, je urýchliť vyplácanie ďalších splátok z úveru vo výške 90 miliárd eur. Takýto postup by však mohol viesť k vyčerpaniu fondu skôr, než sa očakáva, teda ešte pred koncom budúceho roka.

Keďže rastú obavy, že Ukrajina bude v budúcnosti potrebovať ďalšie finančné prostriedky, niekoľko členských štátov EÚ opätovne vyzvalo na využitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky.

V tejto otázke však zatiaľ nenastal výraznejší pokrok: Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto prostriedkov, ich využitie naďalej rozhodne odmieta.

EÚ sa zároveň snaží presvedčiť ďalších podporovateľov Ukrajiny, ako sú Británia, Kanada a Japonsko, aby tiež pomohli pokryť nedostatok finančných prostriedkov.

„Nasledujúce mesiace si budú vyžadovať kroky od nás všetkých. Ukrajine musíme poskytnúť istotu, ktorú potrebuje na zachovanie fungovania štátu,“ povedala Kosová na stretnutí darcov. „Svoj diel pomoci poskytujeme,“ doplnila. (TASR, AFP)

Už skôr pritom oznámilo zvýšenie daní. Cieľom je zabezpečiť dostatok zdrojov na rastúce výdavky pre armádu.

Poukázali na to dokumenty, ktoré získala agentúra Reuters.

Rozpočet pre armádu je na budúci rok naplánovaný na 17,1 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 202,58 miliardy USD (178,41 miliardy eur). To je o 27 percent viac, než predpokladal pôvodný plán a zároveň najvyšší objem výdavkov na armádu od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

Naopak, výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré zahrnujú dôchodky, príspevky pre vojnových veteránov či materské dávky, klesnú na budúci rok v porovnaní s pôvodným plánom o sedem percent. Školstvo dostane o šesť percent a zdravotníctvo o 6,8 percenta menej.

Menej financií získa aj sekcia označovaná ako „národné hospodárstvo“. Pod ňu patrí výstavba ciest a iné infraštruktúrne projekty, ako aj dotácie pre poľnohospodárov a ďalšie sektory. Výdavky by v rámci tejto sekcie mali klesnúť o 7,4 percenta.

Aj keď výdavky na oblasti mimo armády klesajú, podiel nákladov na obsluhu dlhu v rámci ruského rozpočtu rastie. Dôvodom sú úrokové sadzby, ktoré ruská centrálna banka drží na vysokej úrovni s cieľom dostať pod kontrolu infláciu, ako aj ďalšie pôžičky zo strany štátu. Náklady na obsluhu dlhu by tak mali v porovnaní s predchádzajúcim plánom vzrásť na budúci rok o 21,6 percenta a z celkového objemu výdavkov by mali dosiahnuť 9,4 percenta. S ich rastom sa počíta aj v ďalších rokoch, pričom v roku 2029 by z celkových výdavkov Ruska mali predstavovať 10,6 percenta. (TASR)

Zasiahli niekoľko objektov civilnej infraštruktúry vrátane školy v čase vyučovania. O život prišli najmenej dvaja ľudia a deväť ďalších, vrátane troch detí, utrpelo zranenia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príspevku na sociálnych sieťach spresnil, že v škole sa v tento deň nachádzalo približne 100 ľudí. Deti a učitelia však v čase útoku boli v kryte, odkiaľ ich následne evakuovali.

Šéf Sumskej mestskej vojenskej správy Serhij Krivošejenko uviedol, že školu zasiahla 250-kilogramová letecká bomba. Ďalšie útoky zasiahli mestský cintorín a obytnú zástavbu, kde bolo zničených niekoľko domov. Z trosiek záchranári vyzdvihli telá dvoch obetí – muža a ženy.

Zelenskyj v priebehu dňa informoval aj o škodách spôsobených nočnými ruskými útokmi. Podľa jeho slov boli v Kyjeve zasiahnuté dátové a obchodné centrá, ako aj bytové domy.

V Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny boli podľa Zelenského zasiahnuté „vzdelávacie zariadenie, internát a dve zahraničné plavidlá“.

Ruské útoky počas noci na utorok zasiahli celkovo deväť oblastí Ukrajiny a spôsobili škody na energetickej infraštruktúre, obytných budovách a objektoch civilných spoločností.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo útoky na Kyjevskú a Odeskú oblasť. V Kyjeve a okolí boli podľa neho zasiahnuté dva sklady zbraní a dve dátové centrá. V Odeskej oblasti ruské jednotky podľa ministerstva zaútočili na dve lode, elektrickú rozvodňu a prístavné zariadenia. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Medzičasom ruská štátna agentúra TASS informovala, že pri páde vojenského lietadla Tu-95 v Amurskej oblasti na východe Ruska zahynulo najmenej šesť členov posádky. Ďalší človek utrpel zranenia.

Lietadlo bolo na výcvikovom lete a zrútilo sa v neobývanej oblasti. Na palube sa nenachádzala munícia. Príčina nehody zatiaľ nie je známa.        

Tu-95 je strategický bombardér s dlhým doletom. Rusko tento typ lietadla využíva aj vo vojne proti Ukrajine, ktorá trvá už viac ako štyri a pol roka. (TASR, DPA)