Správy STVR

Podľa ministerstva životného prostredia ide o fabuláciu.

Štátny tajomník envirorezortu tvrdí, že eurokomisia mu dala za pravdu v súvislosti s vládnou pripomienkou k zonáciám národných parkov (NP) a naďalej je tak ohrozených 450 miliónov eur z plánu obnovy.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) sa voči týmto tvrdeniam ohradil s tým, že ide o fabulácie, ktoré neodzrkadľujú skutkový stav.

„EK nám potvrdila mailom, že dôrazne žiada, aby sporné uznesenia boli buď zrušené alebo boli zmenené do podoby tak, aby nevytvárali nejaké pochybnosti,“ uviedol Kuffa na sociálnej sieti. Podľa jeho slov je teraz na vláde, čo urobí. „Keď nedôjde k zmene, k zrušeniu týchto uznesení, stále zostávame v rovine, že 450-miliónová platba ostáva v ohrození,“ povedal.

Z odboru komunikácie envirorezortu v reakcii uviedli, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR finalizujú memorandum o spolupráci, ktoré jasne odpovedá na otázky EK.

„Pracovná komunikácia s Európskou komisiou prebieha na dennej báze a je nanajvýš neprofesionálne, ak úradník ministerstva vynáša pracovnú komunikáciu na verejnosť,“ dodali z MŽP. Taraba na sociálnej sieti zopakoval, že zonácie sú urobené „príkladne, odstraňujú tisíce výnimiek a priestor pre korupciu“.

Vláda začiatkom júla schválila zonácie štyroch NP – Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.

Schválené zonácie podľa Kuffu negujú ich reformu, pričom kritizoval bod uznesenia vlády, ktorý sa do dokumentu dostal ako pripomienka. Podmienky plánu obnovy tak podľa neho nie sú splnené.

Problém vidí v tom, že štátny podnik Lesy SR majú zabezpečovať odborné hospodárenie v lesoch a odbornú starostlivosť o lesné porasty a pozemky.

Tvrdí, že územia síce formálne majú prejsť pod správy NP, ale ostávajú v podstate pod štátnym podnikom, čo od začiatku EK avizovala ako problematické pri platbe v súvislosti s reformou NP.

Taraba zopakoval, že vlastníctvo a správa lesov v NP plne prechádza pod národné parky. Výhrady považuje za snahu ovládnuť národné parky súkromnými ťažiarenskými firmami. (TASR)

PiS už nemôže získať zadržané peniaze touto právnou cestou.

Rozhodnutie privítali vládni politici. PiS v sťažnosti obvinila ministerstvo financií, že sa dopustilo nezákonnej nečinnosti, keď strane nevyplatilo tretiu splátku zo štátneho rozpočtu na rok 2024 vo výške takmer 6,5 milióna zlotých (1,5 milióna eur).

Tomu predchádzalo zamietnutie správy PiS o financovaní kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2023 zo strany volebnej komisie z dôvodu nezrovnalostí vo výdavkoch.

Varšavský súd nižšej inštancie v júni minulého roka rozhodol, že ministerstvo financií konalo v súlade so zákonom, keď PiS pozastavilo platby. Najvyšší správny súd teraz potvrdil, že ministerstvo bolo viazané rozhodnutím volebnej komisie, takže zadržanie vyplatenia štátneho príspevku bolo zákonné.

Verdikt bezprostredne privítali kľúčoví predstavitelia poľskej vládnej koalície. „Presne tak, ako sme povedali, podvodníci žiadne peniaze nedostali a ani nedostanú,“ uviedol premiér Donald Tusk. „Ďalšia lož strany PiS odhalená,“ doplnil ho minister financií Andrzej Domanski. (TASR, PAP)

Incident viedol k uzatvoreniu častí jedného z najväčších leteckých nákladných uzlov v Európe.

Prípadom sa zaoberá Generálna prokuratúra v Drážďanoch a protiteroristický odbor Krajinského kriminálneho úradu (LKA) v Sasku.

Vyšetrovatelia pritom nevylučujú politický motív činu. Zároveň preverovali, do čoho vo vzduchu narazilo nákladné lietadlo spoločnosti DHL, ktoré bolo počas výpadku odklonené z tohto letiska vo východnom Nemecku. Zamestnanci letiska našli dron v noci v ohraničenej nákladnej zóne neďaleko južnej dráhy.

Letová prevádzka bola pozastavená a niekoľko lietadiel vrátane strojov patriacich nemeckej logistickej firme DHL muselo byť odklonených. Úrady uviedli, že cestujúci ani personál letiska neboli v nebezpečenstve a väčšina prevádzky bola obnovená ráno po opätovnom otvorení jednej z dráh.

Odklonené lietadlo narazilo počas stúpania po odlete z letiska do neidentifikovaného objektu. Po jeho pristátí v Hannoveri bolo zistené menšie poškodenie, uviedli úrady. Nemenovaný zdroj oboznámený s incidentom potvrdil, že lietadlo patrilo spoločnosti DHL.

Južná dráha letiska, ktoré je hlavným uzlom pre túto firmu a ukrajinskú leteckú spoločnosť Antonov Airlines, zostala uzavretá, kým experti na výbušniny skúmali dron a odstránili z neho rozbušku.

Minister vnútra Alexander Dobrindt naplánoval na stredu večer mimoriadne stretnutie so šéfmi nemeckých bezpečnostných služieb.

Nemecké letiská sú v stave vysokej pohotovosti po sérii nepovolených preletov dronov nad rôznymi objektmi vrátane vojenských zariadení, energetických terminálov, námorných prístavov a logistických firiem. Spolková polícia uviedla, že tieto prelety mohli organizovať ruskí agenti, píše Reuters.

Nemecký denník Bild tiež informoval, že dron sa našiel v bezprostrednej blízkosti ukrajinského nákladného lietadla spoločnosti Antonov. Táto letecká spoločnosť využíva letisko Lipsko/Halle ako svoju operačnú základňu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. (TASR, Reuters)

Hovorili o spôsoboch, ako Ukrajine zaobstarať ďalšie rakety protivzdušnej obrany, ktorých má kritický nedostatok.

Je dôležité, aby krajiny prekonali byrokratické prekážky a prijali nevyhnutné politické rozhodnutia, vyhlásil Zelenskyj po telefonáte na sieti X.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že sa im počas noci na stredu nepodarilo zostreliť ani jednu z balistických rakiet vypustených Ruskom.

Moskva podľa Zelenského vyslala na ich územie 115 dronov, 24 balistických rakiet a štyri strely s plochou dráhou letu. Pri úderoch v Kyjeve a priľahlých oblastiach prišlo o život 17 ľudí a viac ako 40 utrpelo zranenia.

„Snažíme sa zo všetkých síl spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí nám môžu pomôcť s dodávkami rakiet na ochranu pred tak šialenými ruskými útokmi zameranými na existenciu, ľudí a civilné objekty,“ uviedol Zelenskyj v príspevku k telefonátu s Ruttem.

Šéf NATO je podľa ukrajinského prezidenta o „hrozbách“ dobre informovaný. „Zosúladili sme naše kroky v súvislosti s krajinami, ktoré disponujú potrebnými raketami a majú kapacitu pomôcť,“ uviedol s tým, že „doslova každý deň“ závisia životy Ukrajincov od odhodlania partnerov v Európe a Spojených štátoch.

Rutte vo svojom príspevku na X potvrdil, že vedie v rámci Aliancie rokovania o tom, ako môže NATO „naďalej Ukrajine poskytovať protivzdušnú obranu, ktorú naliehalo potrebuje“.

Poradca ukrajinského prezidenta pre rozvoj obranných technológií Serhij Beskrestnov odhaduje, že Rusko je schopné každý mesiac odpáliť na územie Ukrajiny 100 balistických rakiet. „Opotrebovacia vojna vstúpila do ďalšej fázy,“ uviedol na Telegrame.

Zelenskyj v stredu upozornil na to, že dodávky striel pre systémy protivzdušnej obrany od spojencov sa tento rok znížili na tretinu v porovnaní s vlaňajškom. Moskva sa medzičasom podľa neho snaží výrazne zrýchliť výrobu svoju balistických striel pred nadchádzajúcou zimou, keď sa očakáva obnovenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Vzhľadom na obmedzené zásoby protiraketových systémov vo svete a politickú nestabilitu ovplyvňujúcu ich dodávky vyjadrili niektorí analytici podľa Reuters presvedčenie, že Ukrajina by sa s touto situáciou mohla vyrovnať napríklad zameraním sa na odpaľovacie zariadenia v Rusku.

„Ozbrojené sily vedia, že musia zničiť nepriateľské odpaľovacie zariadenia, čím sa zníži počet útokov na Ukrajinu. Práve na tom pracujú,“ doplnil ukrajinský prezident. Súčasné kapacity Ukrajiny ale takéto údery podľa agentúry neumožňujú. (TASR)

Na poste nahradil Eddieho Howea.

Ten rezignoval na pozíciu hlavného trénera minulý piatok. Vo funkcii pôsobil v uplynulých piatich sezónach.

Tridsaťosemročný Jaissle, ktorý doteraz viedol Al-Ahli, sa stretol s hráčmi Newcastlu už cez víkend v predsezónnom tréningovom kempe v Španielsku. Anglický klub by mal za jeho služby zaplatiť Al-Ahli kompenzáciu vo výške deväť miliónov libier.

„Je neuveriteľná česť stať sa hlavným trénerom Newcastle United. Je to jeden z najväčších klubov v európskom futbale s jedinečnou históriou, identitou a základňou fanúšikov a som nadšený, že túto vášeň a puto zažijem na vlastnej koži. Keď sa vám do cesty dostane Newcastle, všimnete si to. V posledných rokoch som pozorne sledoval cestu klubu a pokrok, ktorý dosiahol,“ vyhlásil nemecký tréner. (TASR, DPA)

Súvisí to s nedávnym diplomatickým sporom na pôde OSN.

Američania sa postavili proti predĺženiu mandátu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volkera Türka. Informoval o tom magazín Politico.

USA boli koncom júla jednou z desiatich krajín, ktoré odmietli predĺžiť Türkovi mandát. Pridali sa tak k štátom, ktorých režimy sú považované za autoritárske. Napriek nesúhlasu zostal Türk na svojom poste vďaka väčšine hlasov Valného zhromaždenia OSN.

Americké ministerstvo zahraničných vecí podľa zdrojov Politica otáľa s udelením tzv. agremán nominantovi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aj keď medzi spojencami to zvyčajne býva len formálna záležitosť. Lechevallier by mal francúzske veľvyslanectvo podľa očakávaní prevziať v septembri.

Francúzske médiá a agentúra Reuters už koncom júla informovali, že vymenovanie tohto diplomata za veľvyslanca bude v najlepšom prípade odložené a v najhoršom zamietnuté.

Administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne urazil príspevok na sociálnych sieťach, ktorý zverejnila francúzska misia pri OSN v Ženeve a kritizovala rozhodnutie USA postaviť sa na stranu Ruska či Severnej Kórey proti obnoveniu Türkovho mandátu.

„Spojené štáty boli kedysi majákom v oblasti ľudských práv. Dnes už to tak nie je… A svet ich už nepočúva,“ píše sa v príspevku na sieti X z 25. júla. Americká delegácia na protest opustila zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v okamihu, keď si zobral slovo francúzsky zástupca.

„Spojené štáty sú veľmi sklamané nezodpovednou a neúctivou rétorikou zo strany Francúzov,“ reagoval pre Politico nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pri otázke o procese schválenia Lechevalliera. Dodal, že na francúzske vyjadrenia reagujú Američania „primeraným spôsobom“.

Lechevallier pôsobí v súčasnosti ako vedúci kancelárie šéfa francúzskej diplomacie Jeana-Noëla Barotta. Bol spolužiakom Macrona na elitnej vysokej škole ENA. (TASR)

K zraneniu osôb nedošlo. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

Dopravní policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vykonávajú potrebné úkony spojené s udalosťou v cestnej premávke, ktorá sa stala v Lozorne.

„Podľa doposiaľ zistených informácií tam došlo k zrážke nákladného vlaku a osobného motorového vozidla značky Opel, pričom vodička vozidla nerešpektovala dopravné značenie Stoj a prešla cez priecestie,“ uviedla krajská policajná hovorkyňa.

Rušňovodič už zrážke nedokázal zabrániť. K zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodičov podľa polície zistený nebol. (TASR)

Ide o jedinca z približne 200 hrochov, ktoré sa v krajine rozmnožili po tom, ako niekoľko zvierat do Kolumbie priniesol narkobarón Pablo Escobar.

Na brehu rieky ho našli rybári so známkami podvýživy. Informuje o tom agentúra AFP.

Mláďa sa oddelilo od svojej matky a bolo v kríkoch na brehu rieky vo vidieckej oblasti pri obci Puerto Nare v departemente Antioquia, pričom vykazovalo známky „pokročilej dehydratácie a podvýživy“.

Zviera sa podarilo stabilizovať a následne bolo prevezené do útočiska pre hrochy v Hacienda Nápoles, na usadlosti, ktorá kedysi patrila Escobarovi a dnes je pre verejnosť dostupná ako zábavný park.

Narkobarón si nechal doviezť z Afriky štyri hrochy do súkromnej zoo. Po jeho smrti v roku 1993 pri zásahu bezpečnostných zložiek začala hacienda chátrať a hrochy utiekli do voľnej prírody, kde sa nekontrolovane množili a rozšírili do celého regiónu. Narušili pri tom miestny ekosystém a začali útočiť na miestnych obyvateľov.

V súčasnosti sú v Kolumbii považované za invazívny druh, čo viedlo vládu k tomu, aby tento rok schválila plán na utratenie približne 80 z nich, keďže pokusy obmedziť ich rozmnožovanie sterilizáciou zlyhali.

Vo voľnej prírode v Kolumbii v súčasnosti žije podľa odhadov asi 200 hrochov. Bez zásahu ľudí by sa ich počty mohli do roku 2035 zvýšiť na približne 1000, tvrdí ministerstvo životného prostredia. (TASR, AFP)

Vyplýva to z vyhlásenia Európskej komisie (EK).

Spomínané finančné prostriedky boli Európskej komisii prevedené 3. augusta. Sú to mimoriadne výnosy, ktoré vygenerovali zmrazené aktíva Centrálnej banky Ruskej federácie (CBR) v držbe Centrálnych depozitárov cenných papierov (CSD).

EK pripomenula, že aj keď samotné ruské aktíva zostávajú zmrazené, úroky z hotovostných zostatkov nepatria Rusku a na návrh EK sa používajú na podporu Ukrajiny.

Drvivá väčšina prostriedkov – 95 percent (1,33 miliardy eur) – sa použije prostredníctvom Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu (ULCM). Tieto peniaze pomôžu Kyjevu splácať makrofinančné pôžičky od EÚ a spojencov zo skupiny G7. Zvyšok (približne 70 miliónov eur) smeruje do Európskeho mierového nástroja (EPF) na krytie naliehavých potrieb armády a obrany.

„Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo. Využívame výnosy zo zablokovaných ruských aktív, aby sme sa uistili, že tak urobí,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

Svoje oznámenie načasovala bezprostredne po jednom z najničivejších ruských útokov na ukrajinskú metropolu Kyjev v tomto roku. Ruská armáda v noci na stredu vypálila na mesto desiatky balistických rakiet a dronov, pričom pri útoku zahynulo najmenej 17 ľudí a 44 utrpelo zranenia. (TASR)

Informoval o tom nezávislý spravodajský web Agentstvo.

Citovaný zdroj sa odvoláva na záznam z obchodného registra, kde je pri mene Daniil Peredrij uvedené, že jeho podnikateľská činnosť bola ukončená 1. augusta pre jeho úmrtie.

K rovnakému dátumu bol tiež zneplatnený jeden z Peredrijových dokladov, doplnilo Agentstvo.
O Peredrijovej smrti informoval predtým aj kontroverzný bloger Anatolij Šarij. Napísal tiež, že pri výbuchu bola zranená Čajkova dcéra Marija. Oficiálne však táto informácie zatiaľ nie je potvrdená.

Ruská polícia uviedla, že 1. augusta explodovalo v moskovskej reštaurácii Balzi Rossi improvizované výbušné zariadenie, ktoré priniesla neznáma žena – podľa denníka Kommersant to bola kuriérka. Pri výbuchu zahynulo päť ľudí, traja na mieste a dvaja v nemocnici. Ďalších 19 osôb utrpelo zranenia.
Médiá informovali, že v ten deň v reštaurácii oslavoval narodeniny aj svoju novú funkciu veliteľ ruských vzdušných a kozmických síl Alexandr Čajko. Do tej bol vymenovaný v máji. O Čajkovi je známe aj to, že na jar roku 2022 velil ofenzíve ruskej armády v Kyjevskej oblasti.

K výbuchu v reštaurácii Balzi Rossi sa nikto neprihlásil. Ruské ministerstvo zahraničných vecí z neho obvinilo Ukrajinu.

„Plánovaním teroristického útoku na jednu z najlepších talianskych reštaurácií v Moskve chceli kyjevskí teroristi zastrašiť Talianov pracujúcich v Rusku, ukázať im, že aj oni sú v hľadáčiku a môžu sa kedykoľvek stať ďalšími obeťami týchto darebákov,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo v Taliansku. Vláda v Ríme túto teóriu odmietla a v Kyjeve sa k výbuchu v Moskve nevyjadrili. (TASR)