Správy STVR

Situáciu skomplikovalo francúzske a slovenské veto.

Veľvyslanci veria, že sa dohodu napokon podarí dosiahnuť.

Sankcie platia voči viac než tritisíc ruským jednotlivcom a spoločnostiam zodpovedným za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny.

„Konzultácie budú pokračovať a v náležitom čase sa očakávajú ďalšie rokovania,“ uviedol hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ.

„Predĺženie sankčných zoznamov je nevyhnutné na pokračovanie oslabovania ruskej vojnovej mašinérie a na udržanie tlaku na jednotlivcov a subjekty, ktoré ju podporujú, umožňujú jej fungovanie alebo z nej profitujú. Pre predsedníctvo je to prioritou,“ dodal.

Patová situácia ohľadom predĺženia sankcií EÚ proti Rusku sa v pondelok (14. 9.) ešte viac prehĺbila po tom, čo Francúzsko a SR podľa portálu v rámci nezvyčajného spoločného postupu, ktorý v Bruseli vyvolal rozpaky, naďalej požiadali o vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu. (TASR, Euronews)

Platforma Otvorená kultúra síce bola pozvaná, no stretnutia sa nezúčastnila.

Sieť pre nezávislú kultúru Anténa na rokovanie priniesla návrhy, ako fond vylepšiť. No podľa podpredsedu Siete spoločnú reč s ministerstvom nenašli.

Na druhej strane rezort ocenil korektnú a vecnú diskusiu počas stretnutia. So zástupcami kultúrnej obce chce pravidelne diskutovať aj v budúcnosti.

„Zhrnulo sa pár otvorených otázok a máme pokračovať v diskusii. Nie je tam jasný ani cieľ, ani ťah na bránku, ani to, či bude novela zákona alebo nie. Ideme sa možno mesiace teraz rozprávať o FPU,“ povedal podpredseda Siete pre nezávislú kultúru Anténa Laco Oravec.

„Pre rezort kultúry je dôležité diskutovať o systémových nastaveniach Fondu na podporu umenia. Fungovanie FPU nebolo v minulosti ideálne a priestor na zlepšenie vidíme aj dnes. Naším cieľom však nie je hľadať vinníkov, ale systémovo nastaviť fungovanie fondu tak, aby sa odstránilo čo najviac sporných bodov a nedostatkov, ktoré v praxi prinášajú neistotu či nespokojnosť,“ uviedol rezort kultúry.

O rokovaní na ministerstve kultúry sme informovali v Správach:

Povedal, že cesta by mala byť obchodná.

Rovnako sa podľa Babiša správajú spojenci, ktorí robia biznis. Premiér uviedol, že v tom nevidí žiadny problém.

V júli navštívil Čínu predseda snemovne Tomio Okamura. Išlo o prvú oficiálnu cestu vysokého českého ústavného činiteľa do krajiny po niekoľkých rokoch. Cieľom návštevy bolo podľa českej strany posilnenie obchodných vzťahov, turistickej výmeny a kultúrnej spolupráce, súčasťou delegácie bola tiež podnikateľská misia. Pred cestou čelil Okamura kritike časti opozície. (ČTK)

Čaká ich zatiaľ najdlhší program v tomto volebnom období.

Začať majú stavebným zákonom, rokovať majú aj o rušení voľby poštou zo zahraničia či občianskom zákonníku. Zatiaľ však nie je jasné, či sa septembrovú schôdzu poslancom podarí otvoriť.

Viac o nadchádzajúcej schôdzi parlamentu v Správach informovala redaktorka Miriam Čerešníková:

Partneri Ukrajiny však musia zabezpečiť, že Rusko prestane útočiť na jej energetickú a kritickú infraštruktúru.

Šéf Bieleho domu Donald Trump o niečo skôr oznámil, že Ukrajina a Rusko súhlasili s ukončením vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru. (ČTK)

Dodal však, že on sám rozhodne, či sa Spojené štáty opäť zapoja do rokovaní. 

„Irán, ako upadajúci štát, chce uzavrieť dohodu – a to rýchlo a za každú cenu. Ja rozhodnem, či sa USA rozhodnú do toho zapojiť – a my sme k tejto myšlienke otvorení,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Trump minulý týždeň uviedol, že sa domnieva, že vojna USA s Iránom sa skončí hneď po novembrových voľbách do Kongresu. Trumpova popularita v Spojených štátoch podľa prieskumov v poslednom čase klesla na najnižšiu úroveň jeho politickej kariéry.

Američania sú frustrovaní v súvislosti s vojnou s Iránom a rastúcimi životnými nákladmi. Voľby do Kongresu, ktoré sa konajú v polovici prezidentovho funkčného obdobia, sú považované za celonárodné referendum o výkone šéfa Bieleho domu.

Vojna v regióne sa začala americko-izraelskými údermi na Irán na konci februára. Teherán v reakcii okrem iného značne obmedzil námornú dopravu v Hormuzskom prielive, a to ako vyhrážkami, tak opakovanými útokmi na tankery a nákladné lode. V dôsledku toho zdražela ropa na svetových trhoch, čo sa premieta aj do ceny pohonných hmôt.

Spojené štáty v apríli začali námornú blokádu Iránu. Obe krajiny v rôznych fázach konfliktu opakovane vojensky zasahovali proti lodiam, ktoré nerešpektovali ich blokády. (ČTK)

Widawski po druhej svetovej vojne zasvätil časť svojho života pripomínaniu židovských obetí nacistického prenasledovania.

Widawski sa narodil v roku 1919 v Poľsku. Za nacistickej vlády bola zavraždená veľká časť jeho rodiny, on sám prežil nacistický koncentračný tábor Osvienčim. V roku 1950 odišiel do Izraela, o takmer tri desaťročia neskôr sa ale začal vracať do Poľska, kde sa podieľal na obnove židovských cintorínov. Podľa pamätníka auschwitz-Birkenau pomohol identifikovať a označiť viac ako tritisíc židovských hrobov.

Nacisti počas holokaustu zavraždili v Európe približne šesť miliónov Židov. Podľa údajov izraelských úradov z tohtoročného apríla v krajine žije približne 109-tisíc preživších holokaustu. (ČTK, DPA)

Po zasadnutí koaličnej rady o tom informoval Úrad vlády SR.

„Koaličná rada sa bez akýchkoľvek rozporov dohodla na spoločnom postupe na schôdzi NR SR so začiatkom 15. septembra,“ napísali z tlačového oddelenia ÚV.

Septembrová schôdza NR SR sa začne v utorok popoludní. Na jej programe je takmer 300 bodov. Trvať by mala štyri týždne, predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) však pripustil, že vzhľadom na počet návrhov môže trvať dlhšie. (TASR)

V talianskej Modene podľahli Česku 0:3 a stále tak čakajú na prvý bod na šampionáte. (TASR)

Prioritou jeho strany je pomoc rodinám, odmeny policajtom či dostavba nemocníc.

Na koaličnej rade lídri podľa neho riešia aj priebeh schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá odštartuje po letnej prestávke v utorok (15. 9.) popoludní.

„Budeme sa baviť o priebehu schôdze NR SR, budeme sa asi baviť aj o rozpočte. Každá zo strán zadefinovala nejaké svoje priority, aj my v Hlase sme ich jasne pomenovali, či už je to pomoc rodinám, alebo priority, ktoré sme signalizovali už dávnejšie. Ako minister vnútra som jasne povedal, že musíme odmeniť policajtov, takisto dostavba nemocníc je jednou z našich priorít,“ povedal novinárom Šutaj Eštok v súvislosti s témami, ktoré majú lídri prebrať na koaličnej rade.

Dodal, že tému vplyvu cien palív aj na súčasný rozpočet niekoľkokrát otvárali na rokovaní vlády. Je to podľa Šutaja Eštoka otázka na ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), aby povedal, ako mu vychádzajú čísla a „či je niečo takéto pripravený urobiť“. Šutaj Eštok tak odpovedal na otázku o možnom znížení spotrebnej dane na palivá.

Koaliční predstavitelia sa schádzajú v pondelok popoludní na koaličnej rade. Šéf SNS Andrej Danko cez víkend avizoval, že témou má byť aj návrh na zníženie spotrebnej dane na pohonné látky.

„Myslím si, že Hlas je tu, so svojím poslaneckým klubom budeme hlasovať aj za otvorenie schôdze, aj za všetky zákony, ktoré sme vám dnes povedali,“ odpovedal Šutaj Eštok na otázku, či vie garantovať, že Hlas-SD nepríde o žiadneho poslanca.

Šéf Hlasu-SD predpokladá, že v utorok premiér Robert Fico (Smer-SD) podá návrh na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). „Myslím, že premiér signalizoval aj verejne, že 15. septembra dá návrh na odvolanie pána Tarabu,“ skonštatoval.

Zopakoval, že premiérovi nezávidí. Najradšej by podľa svojich slov bol, keby Taraba a Danko našli spoločnú reč, aby sa netrieštili sily v koalícii. (TASR)