Správy STVR

Policajti zaistili strelnú zbraň. (TASR)

Tiež ponúka jednorazovú finančnú odmenu v januári.

Vyjednávači Odborového združenia železničiarov (OZŽ) v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) v ďalšom kole kolektívneho vyjednávania v utorok (3. 11.) predložili protinávrh na zvýšenie tarifných miezd o desať percent od 1. januára 2027. Informovali o tom na sociálnej sieti vyjednávači OZŽ v ŽSR s tým, že hlavnou témou rokovania bol návrh na zvýšenie tarifných miezd.

„Zamestnávateľ zotrval na svojom pôvodnom návrhu zvýšenia tarifných tried o päť percent od 1. júla 2027 a ponuke jednorazovej finančnej odmeny vo výške 200 eur v januári 2027. Táto ponuka je podmienená úpravou aj ďalších ustanovení kolektívnej zmluvy, pri ktorých sa podarí dosiahnuť vzájomnú dohodu,“ priblížili odborári.

Vedenie ŽSR svoj návrh predložilo na predošlom stretnutí so zástupcami OZŽ 22. októbra. V záujme hľadania prijateľného kompromisu sa podľa odborového združenia obe strany dohodli na pracovnom stretnutí mimo kolektívneho vyjednávania, na ktorom sa pokúsia nájsť spoločnú zhodu v jednotlivých bodoch kolektívnej zmluvy.

„Veríme, že konštruktívny priebeh ďalších rokovaní prispeje k posunu v kolektívnom vyjednávaní a k predloženiu novej, výhodnejšej ponuky zamestnávateľa v oblasti rastu tarifných miezd,“ dodali vyjednávači OZŽ. Podľa nich budú aj naďalej presadzovať oprávnené požiadavky zamestnancov s cieľom dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre všetkých zamestnancov ŽSR. (TASR)

Na mieste zasahuje polícia.

Informovala o tom bratislavská krajská policajná hovorkyňa Martina Šemetková. Ubezpečila, že obyvateľom nebezpečenstvo nehrozí. Úsek Tomášikovej ulice medzi Trnavskou a Vajnorskou je však uzavretý. (TASR)

Uviedol, že krajinu napravil prostredníctvom tvrdého postupu voči prisťahovalcom, vojny proti Iránu a colnej politiky.

V USA sa v utorok (3. 11.) dopoludnia začali voľby nazývané midterm elections, ktoré sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta.

„Musíme zaistiť, aby Amerika zostala veľkou. Teraz sme veľkí. Pred dvoma rokmi sme boli strašní,“ povedal Trump v rozhovore odvysielanom televíziou Fox News. „Boli sme terčom posmechu po celom svete. Lídri iných krajín nás nebrali vážne. Považovali nás za hlupákov, ale teraz sme na vrchole. Sme najvplyvnejšia krajina na svete. Všetci nás rešpektujú,“ vyhlásil.

Počas svojho druhého funkčného obdobia Trump výrazne znížil počet migrantov prekračujúcich americkú hranicu z Mexika a začal vojnu proti Iránu, čo spôsobilo prudký nárast cien pohonných hmôt, pripomína agentúra AFP.

„Keď som prevzal úrad, hranica bola otvorená. Prúdili k nám milióny a milióny ľudí, medzi nimi mnohí zločinci a vrahovia,“ poznamenal šéf Bieleho domu. „Problém s infláciou je vyriešený a čo sa týka Hormuzského prielivu, vďaka námornej blokáde máme nad ním úplnú kontrolu. Všetko ide hladko. Automobilky sa sem hrnú, lebo nechcú platiť clá,“ povedal.

Podľa predvolebných prieskumov vzhľadom na doterajšiu politiku prezidenta Trumpa majú demokrati v utorňajších voľbách výraznú výhodu a na úkor republikánov sú favoritmi na získanie väčšiny v obidvoch komorách Kongresu. (TASR, AFP)

Ursula von der Leyenová zároveň upozornila na riziko opätovného vyhrotenia konfliktu na Blízkom východe.

Informoval o tom portál Rapporteur. Podľa predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej prudký nárast cien ropy a zemného plynu po vypuknutí vojny medzi USA a Iránom poukazuje na potrebu znižovania závislosti EÚ od fosílnych palív.

Pred americko-izraelským útokom na Irán koncom februára prechádzala Hormuzským prielivom približne pätina svetovej námornej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Teherán následne túto strategickú vodnú cestu fakticky uzavrel a začal útočiť na energetickú infraštruktúru susedných krajín.

„Od uzavretia Hormuzského prielivu zaplatila Európa za dovážané fosílne palivá o 127 miliárd eur viac bez toho, aby získala čo i len jednu molekulu energie navyše,“ uviedla von der Leyenová. Dodala, že dovoz ropy a plynu so sebou prináša aj riziko prenášania cenových šokov a kríz.

Jej vyjadrenia zazneli po pondelkovom (3. 11.) útoku USA na iránsky ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v Hormuzskom prielive. Washington operáciu označil za „obranné opatrenie“ na ochranu amerických vojenských kapacít v regióne.

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pohrozili obnovením útokov na Irán po utorkových (3. 11.) voľbách do Kongresu v USA. Trump však v pondelok poprel, že by zvažoval útok na Teherán po hlasovaní.

Očakáva sa, že Republikánska strana v nich môže stratiť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a prípadne aj Senátom v prospech demokratov. Jedným z dôvodov je nespokojnosť voličov s prudkým rastom cien energií.

Na hospodárske dôsledky vojny pre Európu nedávno upozornil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho podniky a spotrebitelia v Európe zaplatili v dôsledku zdraženia energií viac ako 100 miliárd eur navyše. Aj preto má podľa neho Európa ekonomický záujem na čo najrýchlejšom ukončení konfliktu. (TASR)

Viac ako 57 miliónov ľudí odovzdalo svoj hlas v rámci predčasného hlasovania. Volebný deň sleduje vo Washingtone redaktor STVR Filip Jackuliak.

Morvayová podľahla v utorkovom zápase šiestej nasadenej Poline Kudermetovovej z Uzbekistanu v troch setoch 3:6, 6:4 a 1:6.

Šramková prehrala s nenasadenou Japonkou Mojukou Učijamovou 3:6 a 2:6.

Dvadsaťpäťročná Morvayová sa dostala do hlavného pavúka napriek prehre vo finále kvalifikácie ako lucky loser. Zo súťaže totiž odstúpila Britka Harriet Dartová. (TASR)

Stretnú sa v nej s Chorvátskom, Bulharskom a Gibraltárom.

Rozhodol o tom utorkový (3. 11.) žreb v sídle Európskej futbalovej únie (UEFA) vo švajčiarskom Nyone.

V Lige národov žien bude účinkovať 54 členských krajín UEFA. Podľa aktuálneho rebríčka boli rozdelené do troch divízií – A-divízie (16 tímov), B-divízie (16) a C-divízie (22). Slovensko bolo pri žrebe C-divízie nasadené v prvom výkonnostnom koši spolu s Izraelom, Čiernou Horou, Lotyšskom, Maltou a Luxemburskom.

Žreb určil zloženie štyroch štvorčlenných a dvoch trojčlenných skupín. O tom, že sa Slovenky ocitli v štvorčlennej skupine C1, rozhodla ruka bývalej nemeckej reprezentantky Anniky Krahnovej.

Chorvátsko patrí k najčastejším súperom Slovenska. Obe reprezentácie na seba narazili aj v Lige národov 2023/2024, pričom doma vyhrali Slovenky 4:0 a na pôde súperiek prehrali 0:2. Celkovo odohrali medzi sebou 12 zápasov, z ktorých slovenské reprezentantky vyhrali deväť, v jednom dueli sa zrodila remíza a dvakrát triumfovali Chorvátky.

Proti Gibraltáru si Slovenky zahrali v minulej edícii Ligy národov, vonku zvíťazili 8:0, doma ešte vyšším rozdielom 11:0. S Bulharkami si zatiaľ v oficiálnom dueli sily nezmerali.

Istotu priameho postupu do B-divízie majú iba víťazi skupín, dvom najlepším z druhých miest zostane barážová šanca. Dve najlepšie druhé družstvá zo všetkých šiestich skupín C-divízie sa stretnú o postup s dvoma najvyššie postavenými tretími tímami B-divízie. Informovala o tom oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Program a termíny LN:
        23. február – 6. marec 2027: 1. a 2. kolo
        13. apríl – 24. apríl: 3. a 4. kolo
        7. jún – 15. jún: 5. a 6. kolo
        október 2027: baráže a semifinále A-divízie
        november 2027 – december 2027: finále a zápas o 3. miesto

Ide o zápasy na hokejových majstrovstvách sveta.

Ostatné stretnutia na šampionáte by odohrali podľa platného rozpisu. (TASR)

Odborové zväzy sa pripravujú na celonárodné protesty.

Po konci jesenných prázdnin v pondelok (2. 11.) niektorí študenti obnovili svoju protestnú kampaň, v rámci ktorej vyzývajú úrady, aby zrekonštruovali budovy škôl, ktoré sú v zlom stave, znížili počet žiakov v triedach a vytvorili viac miest na vysokých školách.

Podľa oficiálnych údajov je blokovaných 48 z celkového počtu 3 700 stredných škôl vrátane tých v Paríži, Lyone, Rennes a Toulouse. Odborové združenie stredoškolákov USL však tvrdí, že zablokovaných je 500 škôl.

Počty sa líšili aj v pondelok, keď úrady hovorili o 42 zablokovaných stredných školách, zatiaľ čo študentské hnutie stanovilo ich počet na 169. Študentské hnutie súčasne odsúdilo neprimerane tvrdé zásahy, pri ktorých „mladých ľudí pritlačili k múrom“ a pred školy nasadili poriadkovú políciu.

„Máme dojem, že cieľom je potlačiť toto hnutie a zabrániť štvrtkovej mobilizácii,“ povedal predstaviteľ združenia pre AFP. Študenti plánujú vo štvrtok (5. 11.) zorganizovať ďalšie blokády a odborové zväzy vyzvali na celoštátny protest.

Školské protesty podnietili vznik celoštátneho hnutia proti prudkému rastu cien a nedostatočnej úrovni verejných služieb. Státisíce ľudí vyšli v uplynulých týždňoch do ulíc, pričom 17. októbra došlo k veľkým nepokojom, v reakcii na ktoré Francúzsko na ďalšie protesty nasadilo približne 70-tisíc policajtov.

Študentské hnutie vo Francúzsku inšpirovalo podľa AFP aj študentov v iných európskych krajinách vrátane Belgicka, Talianska a Španielska. Francúzska vláda minulý týždeň predstavila opatrenia, ktorých cieľom je vyhovieť niektorým požiadavkám študentov vrátane zmien prijímacieho konania na univerzity, zabezpečenia väčšieho počtu učiteľov a obmedzenia počtu žiakov v jednej triede. Niektorí študenti však poukazujú na to, že tieto opatrenia sú nedostatočné. (TASR, AFP)