Správy STVR

Teplotu zmenili z mínus 30 na 110 stupňov Celzia, čím ohrozili vzorky.

Kybernetický útok na chladiace systémy transfúznej služby EFS (Établissement français du sang) sa stal v noci na pondelok (2. 11.). Informoval o tom portál denníka Le Figaro a televízia BFMTV, odvolávajúc sa na francúzsky politický a satirický týždenník Le Canard enchaîné, známy odhaľovaním politických škandálov.

Cieľom útoku bola spoločnosť Coolworld, ktorá zabezpečuje údržbu skladovacích kontajnerov pre EFS. Útočníci na diaľku zmenili nastavenia termostatov na troch miestach, vrátane regiónu Burgundsko-Franche-Comté, z bežnej prevádzkovej teploty mínus 30 stupňov na 110 stupňov Celzia.

EFS uviedla, že službukonajúci technik počas nočnej zmeny zaznamenal zvýšenie teploty v zariadeniach, vďaka čomu sa útok podarilo odhaliť. Francúzske ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že útok nemal prevádzkové dôsledky, keďže problém sa podarilo včas identifikovať.

EFS okrem zavedenia preventívnych opatrení a premiestnenia vzoriek zablokovala aj vzdialený prístup k zariadeniam.

V napadnutých chladiacich boxoch sa nachádzali vzorky krvi od darcov slúžiace na monitorovanie zdravotného stavu, ako aj zmrazená krvná plazma určená na transfúzie.

V stredu (4. 11.) hackeri zaútočili tiež na francúzsku regionálnu banku Crédit Mutuel Arkéa, v dôsledku čoho sa uskutočnili podvodné transakcie vo výške 118 miliónov eur, informovala agentúra AFP. Banka, ktorá je súčasťou francúzskeho finančného giganta Crédit Mutuel, uviedla, že situáciu má „pod kontrolou“ a pre jej klientov nebude mať útok žiadne následky.

Podľa niektorých zdrojov zasiahol online platformu Fortuneo, pričom nelegálne výbery pokračovali postupne počas niekoľkých dní. Banka neinformovala o tom, ako bol útok vykonaný, ani kto by za ním mohol stáť. Zároveň nepotvrdila spôsobenú škodu. Okamžite však pozastavila podozrivé transakcie a úzko spolupracuje s bezpečnostnými zložkami a úradmi na vyšetrení prípadu.

K týmto incidentom došlo niekoľko týždňov po útoku, ktorý v noci z 11. na 12. októbra zasiahol chladiace systémy v približne 700 supermarketoch vo Francúzsku. V tejto fáze vyšetrovania však nebola preukázaná žiadna súvislosť s napadnutím zariadení EFS, napísal francúzsky spravodajský web 20 Minutes. Podobným útokom boli vystavené aj supermarkety v Írsku, Švédsku, Belgicku, Portugalsku a Luxembursku. (TASR, AFP)

Ohlásili spoločné kroky zamerané na zmeny v systéme obchodovania s emisnými kvótami ETS a odloženie ETS 2.

Súčasné nariadenia podľa českého premiéra Andreja Babiša a poľského predsedu vlády Donalda Tuska nadmerne zaťažujú priemysel a obmedzujú konkurencieschopnosť ekonomík.

Babiš obvinil Európsku komisiu z toho, že neberie do úvahy odlišné energetické podmienky jednotlivých štátov. „Snažíme sa vysvetľovať našim kolegom, že my nie sme v Španielsku, kde svieti slnko, fúka vietor, je tam more a náš kolega (španielsky premiér) Pedro Sánchez má elektrinu za 26,5 eura za MWh. To my nemáme,“ povedal český premiér.

Predseda českej vlády kritizoval aj výdavky na systém ETS a negatívny vplyv na podniky a životnú úroveň. „Máme tu energeticky náročné firmy. Európska komisia nám v roku 2020 hovorila, že kvóty ETS 1 budú v roku 2030 stáť 26,5 eura a stoja 89 eur. To všetko platia naše firmy,“ zdôraznil.

Český premiér zdôraznil, že v otázke zmien v systéme ETS majú s Tuskom rovnaký postoj. „Jediné, čo môže okamžite pomôcť našim firmám, je riešenie ETS 1 a odklad ETS 2 a my v tom máme absolútnu zhodu,“ povedal.

Tusk oznámil, že budú spoločne presviedčať ostatné členské štáty EÚ, aby zohľadnili špecifiká energetiky Poľska a Česka. „Česká republika a Poľsko určite nebudú krajinami, ktoré za náklady spojené s ochranou klímy zaplatia najvyššiu cenu,“ povedal.

Kritizoval tiež vplyv iniciatív EÚ na konkurencieschopnosť priemyslu. „Je neprijateľné, aby európske iniciatívy ako napríklad Green Deal, nízkouhlíková agenda a podobne, podkopávali našu konkurencieschopnosť,“ zdôraznil.

Poľský premiér sa tiež vyslovil za realistickejší prístup k európskej politike, ktorý zohľadňuje geopolitickú situáciu. „V prípade Moskvy, Pekingu a Washingtonu máme do činenia s veľmi brutálnou a realistickou politikou. Európa si už nemôže dovoliť naivitu,“ povedal. (TASR)

Nová vláda, ktorá vzíde z nedávnych parlamentných volieb, má však podľa komisie šancu tento trend zvrátiť.

EK v správe o pokroku jednotlivých kandidátov na členstvo v EÚ konštatuje, že Srbsko nedosiahlo v rozhovoroch „žiadny podstatný pokrok“. Týka sa to okrem iného zosúlaďovania Srbska s únijnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, ktoré podľa komisie „zostalo na nízkej úrovni“.

V parlamentných voľbách v Srbsku z 25. októbra jednoznačne zvíťazila kandidátka študentského hnutia nad koalíciou dlhoročného vodcu krajiny Aleksandara Vučiča, ktorému kritici vyčítajú autoritárske sklony. Pod jeho vedením síce Srbsko deklarovalo vstup do EÚ za svoj strategický cieľ, zároveň však udržiavalo úzku spoluprácu s Ruskom a Čínou. Kritici počas jeho vlády opakovane upozorňovali na úpadok vlády práva v krajine.

„Parlamentné voľby v Srbsku poskytli novozvolenej vláde silný mandát na vykonávanie reforiem. Pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ bude závisieť od úsilia nastupujúcej vlády zvrátiť negatívne trendy,“ uviedla komisia.

Srbsko pod Vučičovým vedením cez opakované naliehanie EÚ odmietalo okrem iného zaviesť protiruské sankcie za inváziu Moskvy na Ukrajinu. Reformy potrebné na členstvo v EÚ prakticky nevykonávalo.

Nová vláda študentského hnutia bude podľa EK musieť preukázať „jasné a jednoznačné odhodlanie k hodnotám EÚ“ a tiež snahu o zladenie svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a dobré susedské vzťahy a ich normalizáciu.

EÚ tlačí na Srbsko a Kosovo, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Belehradu, aby normalizovali svoje vzťahy. Tento proces v posledných rokoch ustrnul a napätie medzi oboma susedmi naopak skôr rástlo.

Zahraničnopolitický program, ktorý v uplynulých dňoch zverejnilo študentské hnutie, vo väčšine oblastí nadväzuje na Vučičovu politiku: presadzuje vojenskú neutralitu Srbska, odmieta nezávislosť Kosova a chce zachovať tradičné partnerstvo s Ruskom bez zavádzania sankcií.

EÚ označuje za najvýznamnejšieho hospodárskeho partnera Srbska a chce prehlbovať spoluprácu s európskymi štátmi a inštitúciami, výslovne sa však nehlási k členstvu v EÚ.

Európska komisia v súbežných hodnotiacich správach ocenila Čiernu Horu, ktorá doteraz predbežne uzavrela 21 z 33 prístupových kapitol a pri súhlase členských štátov by mohla zvyšné uzavrieť do konca tohto roka.

Albánsko podľa EK pokračuje v reformách, ich úspešné uvádzanie do praxe však vyžaduje „inkluzívny politický dialóg“. Vyzvala tak na rokovania medzi vládou dlhoročného premiéra Ediho Ramu a časťami občianskej spoločnosti, ktoré sa už niekoľko mesiacov zúčastňujú na protivládnych demonštráciách.

Pri Severnej Macedónsku kritizuje EK neuskutočnenie sľúbených ústavných zmien a nedostatočné posilňovanie právneho štátu. Bosna sa podľa komisie od členstva čoraz viac vzďaľuje, správa si všíma zosilnené nacionalistické rétoriky a protiúnijné postoje v čase pred tohtoročnými všeobecnými voľbami. Kosovo pre dlhú inštitucionálnu krízu pozastavilo reformy, komisia však ocenila pokrok v boji proti organizovanému zločinu a zosúladenie zahraničnej politiky s EÚ. (ČTK)

Deklaroval, že strana má záujem o dovládnutie a o parlamentné voľby v riadnom termíne. (TASR)

Zároveň varoval, že prípadné obnovenie amerických útokov na Irán by vojnu na Blízkom východe ešte viac rozšírilo.

Uviedol to vo vyhlásení zverejnenom v reakcii na voľby, v ktorých demokrati získali kontrolu nad oboma komorami Kongresu USA.

Vyhlásenie pripisované Chameneímu bolo v textovej podobe zverejnené na jeho oficiálnej stránke. Iránsky vodca sa na verejnosti neukázal od marca, keď vo funkcii po vymenovaní nahradil svojho zosnulého otca Alího Chameneího, ktorý prišiel o život na začiatku útokov Spojených štátov a Izraela na Irán koncom februára.

Modžtabá Chameneí podľa AFP odkázal ľuďom, ktorí naďalej dúfajú, že by sa správanie „hegemónneho systému“ mohlo zmeniť v dôsledku striedania strán v USA, alebo predpokladajú, že ústupky voči Spojeným štátom ich môžu odradiť od nepriateľského postoja voči Iránu, že sa vážne mýlia.

Trump v telefonickom rozhovore pre Fox News pripustil, že vojna v Iráne sčasti prispela k drvivej porážke jeho Republikánskej strany v kongresových voľbách. Označil ju pritom za „jemný konflikt“, ktorý sa vraj hneď po voľbách skončí.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí v pondelok (2. 11.) vyhlásil, že Teherán vedie cez sprostredkovateľov veľmi intenzívne rokovania s Washingtonom. Katarské ministerstvo zahraničných vecí o deň neskôr uviedlo, že dohoda medzi oboma stranami je stále možná, aj keď Spojené štáty a Izrael pohrozili novými rozsiahlymi útokmi na Irán.

USA už v noci na utorok (3. 11.) podnikli obmedzené údery na jeho ostrov Kešm. „Ak by sa takáto agresia opakovala, rozsah vojny by sa výrazne rozšíril,“ varoval Chameneí. (TASR, AFP)

Pripomenul, že v Kansase, ktorý je poľnohospodársky štát, v priebehu šiestich mesiacov stúpla cena nafty o 40 percent.

Ako vysvetlil analytik Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, za výsledkom volieb sú aj ďalšie faktory. Poukázal napríklad na násilnú migračnú politiku administratívy Donalda Trumpa, ktorá podľa Halása ovplyvnila viacero voličov.

O výsledkoch volieb do amerického Kongresu hovoril v relácii Aktuálne 24 analytik Matúš Halás:

Reagoval tým na dnešné vyjadrenia premiéra Roberta Fica. (TASR)

Zadržaní boli dvaja muži. (TASR)

Poukázal na to, že predvolebné prieskumy väčšinou signalizovali veľké demokratické víťazstvo.

V relácii Z prvej ruky však pripomenul, že Američania zostávali skeptickí, pretože v minulosti prieskumy podceňovali vplyv Donalda Trumpa a fenomén „skrytého Trumpovho voliča“, čiže občanov, ktorí sa nepriznali v prieskumoch k svojej skutočnej voľbe.

„V istom momente sa hralo na to, že to bude katastrofa pre Donalda Trumpa alebo pre prieskumné agentúry. Napokon prieskumné agentúry mali pravdu a odhady boli pomerne presné,“ uviedol odborník.

Voľby do Kongresu v USA boli témou relácie Z prvej ruky s hosťami, historikom Jurajom Krížom a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela Branislavom Kováčikom:

Vyplýva to zo správy o rozširovaní EÚ.

Čierna Hora by podľa nej mohla zostávajúce kapitoly v prístupových rokovaniach uzavrieť do konca tohto roka v prípade súhlasu od členských štátov Únie.

Ukrajina má podľa správy pokračovať v zrýchľovaní tempa reforiem, aby dokázala splniť svoj cieľ uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2028. Komisia ocenila tiež pokrok Moldavska a Albánska. (TASR)