Správy STVR

Napísal to dnes server Axios s odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov.

Netanjahuov úrad na to oznámil, že Izrael bezpečnostné zóny pozdĺž svojich hraníc potrebuje.

„Nechcú vás tam. Mali by ste sa presunúť,“ povedal o Sýrii Trump Netanjahuovi podľa amerického predstaviteľa, ktorého anonymne citoval server Axios a podľa ktorého americký prezident to isté povedal v súvislosti s izraelskými silami v Libanone.

Trump uviedol, že prítomnosť izraelskej armády na sýrskom území zvyšuje napätie a mohla by viesť k eskalácii. V posledných týždňoch sa v južnej Sýrii odohrali strety miestnych obyvateľov s izraelskými vojakmi, proti ktorých prítomnosti Sýrčania protestujú, napísal Axios.

Podľa neho sa telefonát Trumpa s Netanjahuom odohral deň po stretnutí amerického prezidenta s jeho sýrskym náprotivkom Ahmadom Šarom v Ankare na okraji samitu NATO. (ČTK, Axios)

Viac než šesť mesiacov po únose dlhoročného prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi to oznámil predseda parlamentu Jorge Rodríguez.

Rodríguez ozrejmil, že v súvislosti s ničivým zemetrasením, ktoré krajinu zasiahlo minulý mesiac, a s cieľom posilniť demokraciu vznikne od 1. augusta spoločná pracovná skupina so zástupcami bývalého Národného zhromaždenia z rokov 2015 až 2020. „Iba prostredníctvom jednoty môžeme napredovať v obnove a zachovaní mieru,“ doplnil vo vyhlásení na sociálnej sieti.

Len niekoľko dní pred zemetrasením pricestovala do Caracasu exilová opozičná predstaviteľka Dinorah Figuerová. Počas cesty podporovanej Spojenými štátmi rokovala s predstaviteľmi dočasnej vlády prezidentky Delcy Rodríguezovej, ako aj s ďalšími opozičnými predstaviteľmi.

Figuerová vedie skupinu zastupujúcu parlament z rokov 2015 až 2020, ktorý v tom čase ovládala opozícia a ktorý USA uznávajú za legitímny venezuelský zákonodarný orgán.

Po oznámení o vytvorení pracovnej skupiny uviedla, že jej cieľom bude presadzovať „bilaterálnu technickú a politickú cestu“ založenú na konkrétnych krokoch a cieľoch, ktoré by mali pomôcť pri obnove demokracie vo Venezuele. (TASR, AFP)

Peniaze jej priznala porota za to, že ju prezident USA Donald Trump v roku 1996 sexuálne napadol.

Keď novinárka o incidente prehovorila verejne, začal ju Trump ohovárať. Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na súdne záznamy a právnikov poškodených.

Platba vo výške päť miliónov dolárov (4,38 milióna eur) priznaných porotou plus úroky, odišla podľa záznamov súdu v pondelok z účtu, na ktorom boli peniaze uložené v úschove už od rozhodnutia poroty po dobu odvolacieho konania v očakávaní súdneho príkazu.

Carrollovej advokátka Roberta Kaplanová potvrdila, že peniaze dorazili na účet. „S potešením oznamujeme, že dostala odškodné, ktoré jej priznala porota,“ uviedla Kaplanová vo vyhlásení. (ČTK)

Uviedla to predstaviteľka bruselskej prokuratúry. Všetkých mŕtvych našli vo výťahu, ktorý sa zrútil.

Požiar vypukol v centre Bruselu, kde jedna z budov prechádza rekonštrukciou. Zámerom bolo premeniť ju na multifunkčnú budovu s kanceláriami, reštauráciami či bytmi. Za projektom stoja firmy Whitewood a Immobel. Immobel vo vyjadrení uviedla, že správu o obetiach požiaru na stavbe prijala s hlbokým zdesením.

Úrady spočiatku informovali o bližšie nešpecifikovanom počte mŕtvych, ktorých našli vo výťahu na stavbe, a šiestich nezvestných osobách. Bruselská prokuratúra pre DPA následne potvrdila, že úrady našli šesť tiel.

Podľa miestnych hasičov sa na stavenisku v čase vypuknutia požiaru nachádzalo približne 250 pracovníkov. Dvoch z nich previezli do nemocnice, rovnako ako jedného hasiča, potvrdil hovorca hasičského zboru.

Miesto tragédie navštívili aj belgický kráľ Filip a premiér Bart De Wever, no verejne sa k incidentu doposiaľ nevyjadrili. Zármutok na sociálnych sieťach vyjadrili minister vnútra Bernard Quintin či nemecký veľvyslanec v Belgicku Martin Kotthaus.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na televíziu VRT v pôvodných správach uviedla, že počiatočný požiar na nižších poschodiach budovy sa podarilo pomerne rýchlo dostať pod kontrolu. Plamene sa však následne podľa hasičov rozšírili cez výťahové šachty a spôsobili nový požiar v podzemí. (TASR, DPA)

Venoval mu ho kráľ Filip VI. za prínos k uzavretiu dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ukončení hraničných kontrol medzi Španielskom a Gibraltárom.

Šéf španielskej diplomacie Manuel Albares Bueno na rezidencii španielskeho Stáleho zastúpenia pri EÚ odmenil štyri úradníčky a diplomatky, ktoré sa venovali uzavretiu dohody, a osobitne aj Šefčoviča, pri ktorom vyzdvihol, že sa od roku 2021 neúnavne venoval tomu, aby zmizol „posledný hraničný plot na kontinentálnej Európe“.

„Je to veľký moment, o ktorom sme dlho snívali,“ povedal Manuel Albares Bueno pre slovenské médiá po slávnostnom ceremoniáli. „Dávame ľuďom nielen slobodu, ale aj nové hospodárske príležitosti.“ Minister pre TASR potvrdil, že doteraz každodenne prechádzalo cez hranicu vyše 15.000 pracovníkov a tento počet sa zvýšil už po vlaňajšej júnovej dohode o zjednodušení hraničných kontrol. Teraz očakáva, že zmiznutím dlhých radov áut sa zlepší každodenný život ľudí na oboch stranách hranice, že pribudne počet pracovníkov, čo zvýši prosperitu regiónu.

Šefčovič ocenil, že sa podarilo prispieť k záveru veľmi zložitých pobrexitových rokovaní, čo v prípade Gibraltáru má veľký význam aj z dôvodu, že táto hranica bola problémom počas posledných 300 rokov. „Nebolo jednoduché preniesť sa cez všetky tie historické zložitosti a nájsť riešenia, ktoré budú najlepšie pre všetkých ľudí žijúcich v gibraltárskom regióne,“ uviedol.

V praxi to podľa neho znamená, že sa našli „kreatívne riešenia“ na to, aby sa nemuseli vykonávať colné a osobné kontroly pri prekračovaní hranice, a podarilo sa nájsť spôsob, ako odstrániť poslednú bariéru, ktorá oddeľovala občanov Gibraltáru od občanov Španielska. (TASR)

Mladík obžalovaný z útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zomrela zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, si vypočul ďalšie dôkazy.

Súd sa dostal k správam z obdobia pred útokom a krátko po ňom, ktoré sa týkali aj jeho rodičov.

Platy viacerých zamestnancov na Slovensku sa za mesiac máj zdvihli.

Rýchlejšie ako inflácia stúpali mzdy vo viac ako polovici odvetví. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Vyšetrovatelia zároveň naďalej zisťujú motív aj rozsah prípravy činu.

„Je zrejmé, že išlo o cielený útok. Stále sa snažíme zistiť, do akej miery bol tento útok naplánovaný a aká bola motivácia, ktorá za ním stojí,“ povedal šéf britskej protiteroristickej polície Laurence Taylor.

V súvislosti s prípadom zostáva vo väzbe 28-ročný muž, ktorého polícia pôvodne zadržala pre podozrenie z vraždy. Po objavení nových dôkazov ho opätovne zadržali pre podozrenie zo spáchania, prípravy alebo podnecovania teroristických činov. Jeho totožnosť nezverejnili.

Widdecombeovej telo našli minulý štvrtok v jej dome v obci Haytor v grófstve Devon na juhozápade Anglicka. Polícia predpokladá, že k útoku došlo už v stredu popoludní, keď sa nedostavila na plánovaný televízny rozhovor. Príčinu smrti nezverejnili, polícia však uviedla, že utrpela vážne zranenia.

Prípad pôvodne vyšetrovala polícia grófstiev Devon a Cornwall, ktorá uviedla, že nič nenasvedčovalo teroristickému ani politicky motivovanému útoku. V pondelok však vyšetrovanie prevzala protiteroristická jednotka po tom, čo sa počas „dynamického a zložitého vyšetrovania“ objavili nové informácie a dôkazy.

Widdecombeová bola poslankyňou britskej Konzervatívnej strany v rokoch 1987 až 2010 a v minulosti zastávala niekoľko nižších funkcií vo vláde bývalého premiéra Johna Majora. Po odchode z britského parlamentu sa stala známou aj vďaka účasti v televíznych reality šou Strictly Come Dancing a Celebrity Big Brother.

Neskôr vstúpila do Strany brexitu a v rokoch 2019-20 ju zastupovala ako poslankyňa v Európskom parlamente. V roku 2023 zastávala v strane Reform UK, ako sa premenovala Strana brexitu, funkciu hovorkyne pre migráciu a spravodlivosť. (TASR, AP, Reuters)

Poplatky by mali nahradiť obchodné a investičné dohody so spojencami USA v Perzskom zálive.

„Na základe veľmi dobrých rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi Blízkeho východu som sa rozhodol nahradiť 20-percentný poplatok Spojených štátov za úhradu nákladov obchodnými a investičnými dohodami, ktoré budú rôzne štáty Perzského zálivu uzatvárať so Spojenými štátmi,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Tieto investície budú obrovské, ale zároveň mimoriadne prospešné pre nich aj pre ich budúcnosť,“ doplnil Trump.

Nie je jasné, či pôjde o nové záväzky, alebo má Trump na mysli dohody s blízkovýchodnými štátmi, ktoré oznámil počas svojej vlaňajšej návštevy Kataru, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie.

Trump v pondelok avizoval, že USA preberú kontrolu nad Hormuzským prielivom a zavedú poplatky za ochranu v ňom. Dnes tiež deklaroval, že Spojené štáty zavedú úplnú blokádu lodí plaviacich sa do iránskych prístavov a z nich alebo plavidiel, ktoré prepravujú akýkoľvek náklad súvisiaci s Iránom. (TASR, AP, AFP)

Za následok to malo ďalší celonárodný výpadok energie, ako informovali tamojšie médiá a úrady.

Národná elektrická sieť úplne vypadla približne o 11.05 h miestneho času (17.05 h SELČ), potvrdila štátna energetická spoločnosť UNE. V dôsledku tohto výpadku zostalo bez elektriny približne desať miliónov ľudí.

Výpadky energie, ktoré často trvajú niekoľko hodín alebo dokonca niekoľko dní, trápia Kubu už mesiace. Čiastočne súvisia so zastaranou elektrickou sieťou, ale aj s blokádou uvalenou Spojenými štátmi, ktorá karibský ostrov odrezala od dodávok paliva.

Opakované výpadky elektriny prispeli podľa Reuters k rastúcemu sociálnemu napätiu a minulý týždeň vyvolali v Havane aj protesty.

Situácia na Kube sa rapídne zhoršila po 3. januári, keď USA zosadili venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Caracas dovtedy zabezpečoval približne polovicu dodávok paliva pre Kubu. Po Madurovom zajatí Washington uvalil na ostrov ropné embargo, ktoré však neskôr zmiernil po varovaniach iných karibských krajín, že by mohlo spustiť kolaps jej ekonomiky.

Americký prezident Donald Trump považuje Kubu, ktorá sa nachádza asi 150 kilometrov od pobrežia Floridy, za „mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a opakovane pohrozil, že Spojené štáty nad ňou „prevezmú kontrolu“. (TASR, Reuters, AFP)