Správy STVR

Priznal, že po tohtoročných majstrovstvách sveta uvažoval o konci reprezentačnej kariéry.

Je presvedčený, že stále dokáže reprezentácii pomôcť. Ronaldo, ktorý budúci rok vo februári oslávi 42. narodeniny, si vo štvrtok (24. 9.) v Lisabone v prípravnom stretnutí proti Walesu pripíše svoj 234. reprezentačný štart.

Jesus už potvrdil, že bývalý kanonier Manchestru United či Realu Madrid nastúpi v základnej zostave. Podľa niektorých komentátorov mal byť duel na štadióne Sportingu, v ktorého drese Ronaldo odštartoval svoju profesionálnu kariéru, jeho rozlúčkou s medzinárodnou scénou. Päťnásobný držiteľ Zlatej lopty však vyhlásil, že v reprezentácii skončí, až keď „bude cítiť, že v nej nemá čo robiť“.

„Áno, po svetovom šampionáte som uvažoval o konci (reprezentačnej kariéry). Samozrejme, neustále premýšľam o svojich rozhodnutiach, o svojej budúcnosti, ale aj o prítomnosti. Som človek, ktorý veľa premýšľa. Práve preto ma tu teraz vidíte. Znamená to, že budem pokračovať,“ potvrdil Ronaldo.

„Rozprával som sa s naším prezidentom aj s trénerom. Stále verím, že môžem národnému tímu pomôcť dosiahnuť jeho ciele. Skončím až vtedy, keď budem mať pocit, že tu už nemám čo ponúknuť. Myslím si, že národnému tímu môžem byť oporou nielen strieľaním gólov, ale aj mimo futbalového ihriska. Je tu nová, mladá generácia. Pre mňa je však kľúčové, aby som dokázal na ihrisku strieľať góly a pomáhať tímu víťaziť,“ citovala ho DPA.

Ronaldo, ktorý v súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom Al-Nassr, má na konte už 979 gólov v kariére. Rodák z Madeiry však odmietol, že by bol posadnutý dosiahnutím 1000-gólovej hranice, hoci poznamenal, že by túto métu rád dosiahol v drese Portugalska:

„Viem, prečo majú deti rady Cristiana, vidia vo mne vzor a budem v tom pokračovať. Aj keď už budem na dôchodku, o desať rokov. Som so sebou spokojný. Nezáleží na tom, či zajtra nastúpim alebo či si v ďalšom zápase oddýchnem, pre mňa je najdôležitejšie, že sa cítim dobre.“ (TASR, DPA)

Ide o druhú polovicu z balíka pomoci, ktorý Ursula von der Leyenová oznámila počas svojej návštevy v Bejrúte.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) von der Leyenová Bejrút navštívila ešte v máji 2024. Novú pomoc pre Libanon na roky 2026 a 2027 oznámila v stredu (23. 9.) na okraji 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová.

Finančné prostriedky budú určené na tri hlavné oblasti – základné služby a podpora pre zraniteľných ľudí, obnova, reformy a bezpečnosť, a občianska spoločnosť a kultúra.

Libanonu podľa EK pomôžu pri presadzovaní kľúčových reforiem, posilňovaní hospodárskej obnovy, zlepšovaní bezpečnosti a riadenia hraníc, ako aj pri zabezpečovaní základných služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Krajine zároveň pomôžu pri riešení dôsledkov nestability, konfliktov a vysídľovania v regióne.

„Európska únia pevne stojí za Libanonom a jeho ľudom. Prijatím druhej tranže 505 miliónov eur z nášho balíka v hodnote jednej miliardy eur podporujeme obnovu a reformy Libanonu, posilňujeme jeho inštitúcie a bezpečnosť a pomáhame chrániť tých najviac ohrozených,“ uviedla Šuicová.

„Silný a suverénny Libanon s efektívnymi štátnymi inštitúciami a so štátom, ktorý má plnú kontrolu nad svojím územím, je kľúčový pre trvalú stabilitu a prosperitu. Ako stredomorskí partneri sú naše budúcnosti úzko prepojené a EÚ bude Libanon na tejto ceste naďalej podporovať,“ dodala. Prvá časť finančnej pomoci z tohto balíka v hodnote 500 miliónov eur bola schválená v auguste 2024 na roky 2024 a 2025.

EK pripomína, že Únia od roku 2011 poskytla Libanonu pomoc vo výške viac ako 3,5 miliardy eur, vrátane podpory pre zraniteľných Libanončanov a utečencov zo Sýrie. (TASR, EK)

Zúčastnia sa na nich Steve Witkoff, Jared Kushner a ďalší predstavitelia administratívy USA.

Pre agentúru Reuters to potvrdili dva zdroje oboznámené s prípravami rokovaní. Dmitrijevova návšteva, na ktorej sa dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, sa uskutoční v New Yorku na okraji Valného zhromaždenia OSN.

Nadviaže na stretnutie Putina s americkými predstaviteľmi v Kremli, ktoré sa konalo začiatkom tohto mesiaca. Podľa jedného zo zdrojov je cieľom návštevy udržať dialóg medzi Ruskom a USA a pokračovať v mierovom úsilí v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Dmitrijev je Putinovým osobitným vyslancom pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím a zároveň vedie Ruský fond priamych investícií. S Witkoffom a Kushnerom je v pravidelnom kontakte a už v minulosti opakovane ocenil ich pomoc pri rokovaniach o urovnaní konfliktu na Ukrajine a obnovení vzťahov medzi Ruskom a USA. (TASR, Reuters)

Zahŕňa desiatky programov obnovy infraštruktúry a ekonomiky.

Plán má hodnotu 2,45 miliardy dolárov (asi 2,14 miliardy eur), informovala agentúra Reuters. Zástupcovia rady ho prezentovali počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Budúcnosť plánu je však neistá, pretože Izrael a palestínske teroristické hnutie Hamas sa naďalej nezhodujú na podmienkach prímeria, vyhláseného vlani v októbri.

Rada mieru odhaduje škody v Pásme Gazy na 35,2 miliardy dolárov. Súčasťou plánu je okrem iného oprava hraničných priechodov, obnova vodnej a elektrickej infraštruktúry a poskytnutie 25-tisíc prenosných solárnych panelov. Rada predpokladá, že na úplné znovuvybudovanie oblasti bude potrebných počas nasledujúcej dekády približne 71,4 miliardy dolárov.

„Očividne ide o dlhodobý projekt. Nie je to niečo, čo môže byť hotové za šesť mesiacov,“ povedal podľa Reuters americký minister zahraničia Marco Rubio. Podľa neho plán ľuďom dá aspoň nádej. Väčšina budov v oblasti je podľa Reuters zničená a viac ako dva milióny obyvateľov Pásma Gazy prežívajú na tretine jeho územia v stanoch a preplnených miestnostiach v poškodených domoch. (ČTK, Reuters)

Apeloval na posilnenie medzinárodného práva, reformu OSN a zodpovedné využívanie umelej inteligencie.

Prezident SR Peter Pellegrini vystúpil v stredu (23. 9.) na 81. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo útoky na viaceré dátové centrá.

Ukrajinské ministerstvo digitálnej transformácie na sociálnej sieti doplnilo, že experti pracujú na zhodnotení škôd a vykonávajú opravy po útokoch, ktoré trvali niekoľko hodín do skorého popoludnia.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že jeho sily vykonali útoky na viaceré dátové centrá a logistické a skladové objekty, ktoré sú podľa neho využívané v prospech ukrajinskej armády. Spomenulo konkrétne dve zasiahnuté centrá v Kyjeve a dva logistické objekty v Odese.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zdôraznil, že útoky na dátové centrá ohrozujú životy ľudí. „Rusko cielilo na dôležité ukrajinské dátové centrá v snahe narušiť tok informácií. Rýchle varovania pred hrozbami rakiet a dronov sú kľúčové – zachraňujú životy,“ napísal na sieti X.

„Je to kritická civilná infraštruktúra, ktorá zaisťuje, že ľudia sa môžu dostať k informáciám zachraňujúcim život. Nie je to vojenský cieľ. Je to nevyhnutné pre fungovanie každodenného života,“ dodal. (TASR, Reuters)

Apeloval tiež na okamžité prímerie a pokračovanie diplomatického úsilia.

„Je čas, aby sa táto vojna skončila… Žiadam vás, aby ste využili všetok svoj vplyv na Rusko, aby sme do nášho stretnutia v budúcom roku konečne dosiahli spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a v Európe,“ vyhlásil predseda Európskej rady Costa na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

Útoky na Ukrajinu podľa predsedu Európskej rady ohrozujú bezpečnosť civilistov aj ďaleko za jej hranicami. „Je neprijateľné, že Rusko v uplynulých dvanástich mesiacoch opakovane ohrozovalo bezpečnosť členských štátov Európskej únie. Je to nebezpečná eskalácia,“ povedal. Rusku sa podľa Costu nepodarilo dosiahnuť žiadny z jeho deklarovaných cieľov vo vojne.

„Takzvaná špeciálna operácia nedokázala obsadiť Ukrajinu, nedokázala na Ukrajine presadiť zmenu režimu a nedokázala oslabiť odhodlanie a jednotu Európy v podpore Ukrajiny,“ poznamenal Costa. Odvaha ukrajinského ľudu sa podľa jeho slov stala symbolom na celom svete pre ľudí bojujúcich za svoju slobodu a vlasť. Podmienky skutočného mieru sú podľa Costu známe.

Rusko musí rešpektovať suverenitu Ukrajiny, jej územnú celistvosť a právo Ukrajiny zvoliť si vlastnú budúcnosť. „Jednoducho povedané, musí rešpektovať Chartu Organizácie Spojených národov,“ uviedol. Zároveň podľa neho musí Ukrajine poskytnúť vierohodné bezpečnostné záruky s cieľom zabezpečiť trvalý mier. (TASR)

Varoval tiež pred umelou inteligenciou, ktorá by mohla prevziať riadenie bojiska.

Cieľom ukrajinských úderov v Rusku nie je ropa, benzín ani nafta, ale ruská schopnosť financovať vojnu proti Ukrajine a robiť ju brutálnejšou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to vyhlásil v stredu (23. 9.) počas všeobecnej rozpravy 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Ukrajina, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, podniká v sebaobrane údery na ruské rafinérie, čo v niektorých častiach Ruska vedie k nedostatku pohonných hmôt. Zelenskyj tiež varoval pred situáciou, keď umelá inteligencia (AI) prevezme riadenie bojiska; stať by sa to podľa neho mohlo už budúci rok.

„Prvýkrát v histórii Ruska počúvame, že jeho ropný priemysel je pri konci síl. Ale ropa sama o sebe nie je ukrajinským cieľom, nie sú to ani benzín či nafta, nie sú to fabriky ani prístavy. Naším cieľom je ruská schopnosť financovať túto vojnu, preťahovať ju a robiť ju ešte brutálnejšou,“ povedal Zelenskyj.

Americký prezident Donald Trump nedávno Ukrajinu vyzval, aby prestala útočiť na rafinérie v Rusku, keďže to škodí celému svetu. Trump tiež navrhol energetické prímerie, kedy by Kyjev ani Moskva neútočili na energetické ciele. Americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý rokoval s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, v stredu (23. 9.) uviedol, že Ukrajina aj Rusko o energetické prímerie prejavujú záujem.

Zelenskyj hovoril aj o umelej inteligencii (AI), ktorá sa stala tento rok v OSN veľkou témou štátnických prejavov. „Je možné, že už budúci rok začne AI a nie ľudia rozhodovať o dianí na bojisku. Potrebujeme mier, kým sa do tohto bodu dostaneme,“ povedal.

Ukrajinský prezident delegáciám opísal vojnovú situáciu, keď opakovane hovoril o šialenstve. Tento termín použil napríklad vtedy, keď hovoril o tisícoch a tisícoch padlých ruských vojakov. „Je to šialené, ale oni pokračujú a ďalej zomierajú, pretože (ruský prezident Vladimir) Putin to chce,“ povedal.

Spomenul, že v tomto roku ruské sily dobyli asi 1 000 kilometrov štvorcových, ale že Ukrajina značnú časť takejto rozlohy oslobodila. V tejto súvislosti poukázal na to, že Rusko má 17 miliónov štvorcových kilometrov bez ukrajinských okupovaných regiónov, ale Putinovi stojí za to bojovať o ďalšie kilometre.

Putin sa podľa Zelenského neuspokojil s Doneckou oblasťou, ale chce ďalšie územia vrátane miest ako sú Charkov či Odesa. Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že Rusko odmieta rešpektovať okolité krajiny v regióne, ako sú pobaltské republiky, Moldavsko a kaukazské či stredoázijské štáty. (ČTK)

Oceliarom odplatili prehru z uplynulého zápasu.

O triumfe belasých 4:2 rozhodol v 36. minúte Tomáš Marcinko. Slovan je po treťom víťazstve v sezóne na druhom mieste v tabuľke, domáci sú po prvej prehre v novom ročníku na tretej priečke.

Košičania začali stretnutie aktívnejšie, no z viacerých streleckých príležitostí Juncu neprekonali. Na opačnej strane sa radovali hostia, keď po Takáčovom obkorčuľovaní bránky otvoril skóre Dmowski. Domáci vyrovnali v 25. minúte, keď po vyhratom vhadzovaní vypálil Bíreš a jeho pokus tečoval do vlastnej siete Zeleňák.

Ďalšie vedenie Slovana zabezpečil po prečíslení Peterek, no hostia sa z neho tešili iba 30 sekúnd. Po prihrávke Havrilu sa dostal k puku Lamper a ten presnou strelou vyrovnal. Belasí v 36. minúte znova viedli, keď Marcinko vybojoval puk od Jurčáka, nahodil ho pred bránku a Deyl si ho zrazil do vlastnej svätyne. Tlak Košíc v tretej časti už ďalšie vyrovnanie nepriniesol a definitívu pridal do prázdnej bránky Varga.

HC Košice – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:1, 2:2, 0:1)
Góly: 25. Bíreš (Liščinský, Baláž), 33. Lamper (Havrila) – 18. Dmowski (Takáč), 32. Peterek (Dmowski, Takáč), 36. Marcinko, 58. Varga (Kašlík)
Rozhodovali: Štefik, Snášel – Tvrdoň, Pribula
Vylúčení na 2 min.: 2:2, presilovky a oslabenia: 0:0, 5192 divákov.

Košice: Jurčák – Bučko, Rosandič, Bartoš, Šedivý, Dachnovskij, Deyl, Stančík – Lunter, Jellúš, Mikúš – Bíreš, Baláž, Liščinský – Lamper, Havrila, Rogoň – Panasenko, Eliaš, Kiss – Timko

Slovan: Junca – O’Connor, Beňo, Turan, Zeleňák, Bačik, Fabuš – Takáč, Peterek, Buček – Varga, Marcinko, Kašlík – Petriska, Solenský, Jasenec – Dmowski, Cedzo, Pecararo (TASR)

Urobili to v deklarácii počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré v stredu (23. 9.) zverejnila EÚ. „Po štyroch rokoch, šiestich mesiacoch a 30 dňoch totálnej vojny naďalej rastú ľudské straty. Sme hlboko znepokojení eskaláciou ruských útokov proti civilistom a civilnej infraštruktúre naprieč Ukrajinou, ktoré podľa údajov OSN viedli v posledných mesiacoch k rekordnému počtu obetí,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová obklopená radom zahraničných činiteľov. Apelovala pritom na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ochranu civilistov.

„Zvlášť znepokojení sme útokmi v Čiernom mori. Rusko sa snaží zablokovať vývoz ukrajinského obilia a ohrozuje tak globálnu potravinovú bezpečnosť,“ vyhlásila Kallasová.

Následne sa chopil slova ukrajinský minister obrany Andrij Sybiha, ktorý uviedol, že Kyjev od marca 2025 súhlasí s plným, okamžitým a bezpodmienečným pokojom zbraní. „Vyzývame Rusko, aby konečne urobilo to isté. Je to nevyhnutný krok k zmysluplnej diplomacii a rokovaniam vedúcim k mieru,“ pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Skupina piatich desiatok krajín podľa vyhlásenia pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN k situácii na Ukrajine vyjadrila solidaritu s Ukrajinou vojensky napadnutou Ruskom. „Ukrajina chce mier. My chceme mier,“ predniesol Sybiha a vyzval Moskvu, aby zastavila vojenskú agresiu a zapojila sa zmysluplne do rokovaní o spravodlivom a trvalom mieri, ktorý bude v súlade s medzinárodným právom. (ČTK)