Správy STVR

V utorok ju schválilo (10. 11.) plénum Národnej rady SR.

Informovali o tom z Kancelárie prezidenta SR. „Nová legislatíva upravuje časové podmienky v súvislosti s doplatením zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť,“ spresnila KP SR.

V utorok parlament schválil novelu zákona o športe, v ktorom sa upravujú časové podmienky potrebné na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť. Po novom má stačiť, aby osoba preukázala splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov do 30 dní od straty spôsobilosti, aby sa jej doplatili peniaze.

„Cieľom návrhu zákona je upraviť časové podmienky, za ktorých možno osobe po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov doplatiť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré jej počas obdobia, keď nemala túto spôsobilosť alebo jej bola táto spôsobilosť dočasne pozastavená, neboli poskytnuté,“ píše sa v odôvodnení novej legislatívy.

V súčasnosti je možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov viazaná na dátum 30. novembra príslušného roka. Tento pevný dátum sa nahradí jednotnou lehotou 30 dní. Počítať sa bude od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov alebo od jej dočasného pozastavenia.

„Cieľom je ustanoviť rovnaké časové obdobie rozhodné pre možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov bez ohľadu na to, v ktorej časti kalendárneho roka nastala rozhodujúca skutočnosť,“ priblížil predkladateľ, poslanec Pavel Ľupták (nezaradený).

Nová 30-dňová lehota nemení podľa predkladateľa dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, dobu jej trvania ani podmienky jej obnovenia, ktoré sú stanovené zákonom o športe.

„Ak zákon viaže stratu spôsobilosti na určitú dobu alebo na trvanie sankcie, navrhovaná právna úprava túto dobu neskracuje,“ dodal. Lehota sa podľa neho vzťahuje na podmienky zachovania možnosti doplatenia zadržaných prostriedkov po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

Pri dočasnom pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa v legislatíve zachováva povinnosť ministerstva športu a cestovného ruchu dočasné pozastavenie bezodkladne zrušiť, ak pominie dôvod, pre ktorý bola spôsobilosť dočasne pozastavená.

„Navrhovaná právna úprava nemení tento základný mechanizmus a upravuje iba časovú podmienku doplatenia zadržaných prostriedkov,“ dodal poslanec. Nová legislatíva má byť účinná dňom vyhlásenia. (TASR)

Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Pracovné stretnutie prezidentov sa uskutoční v čase viacerých významných geopolitických, bezpečnostných a hospodárskych výziev, ktoré si vyžadujú koordinovaný postup európskych partnerov a úzku spoluprácu na najvyššej politickej úrovni,“ uviedli.

Diskusia prezidentov sa má zamerať na ďalší rozvoj strategického partnerstva oboch krajín, aktuálne európske témy, rozširovanie Európskej únie, Ukrajinu, európsku energetickú bezpečnosť a regionálnu spoluprácu v čase predsedníctva SR vo formáte Vyšehradskej skupiny. (TASR)

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Merz tento týždeň podľa denníka Westfalenpost povedal, že by sa nevyhýbal stretnutiu s Putinom počas summitu G20 v Miami. Peskov na tieto výroky reagoval, že zatiaľ nepadlo rozhodnutie o účasti ruského prezidenta na samite. „Putin vždy hovoril a hovorí, že je otvorený kontaktom s kýmkoľvek vrátane Európanov,“ priblížil.

S Putinom koncom októbra telefonovali fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Hlavnou témou bola vojna na Ukrajine. Diskusia bola podľa nich úprimná a vecná a trvala viac ako 90 minút.

Lídri západoeurópskych krajín sa od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zväčša vyhýbajú priamym kontaktom s Putinom. Iniciatívu Nórska a Fínska kritizovali niektoré európske štáty vrátane dánskej premiérky Mette Frederiksenovej. (TASR, TASS)

Naša 66-tka meria približne 330 kilometrov a vedie od maďarských hraníc až po Tatry.

Slovenská asociácia Route 66, ktorá oslavuje 15 rokov, sa snaží z tejto cesty vytvoriť turistickú atrakciu a zároveň pripravuje jej európske pokračovanie.

O tom, čo sa za 15 rokov podarilo a kam projekt smeruje sme sa rozprávali s prezidentom asociácie Jurajom Smrečanom:

O výskyte žltačky informovala obec.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Trnave vydal vyhlášku, ktorou sa nariaďujú opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu tohto ochorenia.

Povinná vakcinácia je nariadená osobám, ktoré boli v kontakte s nakazeným, najneskôr do 14 dní od ich posledného kontaktu. Musia sa tiež podrobiť lekárskemu dohľadu u svojho ošetrujúceho lekára najneskôr do 72 hodín od posledného kontaktu s osobou, ktorá ochorela na VHA alebo má podozrenie na toto ochorenie.

Prvú informáciu o výskyte žltačky dostala obec na konci minulého týždňa z neoficiálnych zdrojov. „Hneď sme začali situáciu riešiť a overili sme si, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave už o výskyte vie. Od začiatku týždňa s ním úzko spolupracujeme,“ uvádza obec Pavlice na svojom webe.

V pondelok (9. 11.) vykonali hygienici šetrenie vo všetkých prevádzkach v obci, kde sa manipuluje s potravinami, aj na roľníckom družstve. „Obec bezodkladne zabezpečila dezinfekciu zastávok, lavičiek a odpadkových košov. Dezinfekcia prebehla hneď, ako to počasie umožnilo,“ doplnila obec.

Starostka neďalekej obce Voderady Anita Gajarská informovala, že hygienici aktuálne identifikovali prípady nákazy výlučne v obci Pavlice, medzi ktorými sú však aj žiaci navštevujúci základnú školu a základnú umeleckú školu vo Voderadoch.

„Vzhľadom na to, že žiaci, ako aj personál boli v kontakte s infikovanými osobami, RÚVZ nariadil preočkovanie všetkých žiakov vrátane personálu,“ priblížila. Apelovala na dôslednú hygienu rúk a zváženie možnosti očkovania. (TASR)

Extrémne sucho je na približne jednej štvrtine územia, a to najmä v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji a lokálne aj v Žilinskom kraji, na Považí a juhu Podunajska.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe. „Lepšie vlahové podmienky sú v povrchovej vrstve do 40 centimetrov, kde pozorujeme len ojedinele výrazné až extrémne sucho. V hlbšej vrstve je extrémne sucho stále na približne troch štvrtinách územia,“ ozrejmili odborníci.

Deficit pôdnej vlahy je podľa SHMÚ najvyšší mínus 80 až mínus 100 milimetrov (mm) na krajnom východe a Horehroní. Na väčšine územia je deficit mínus 20 až mínus 80 mm. Nadbytok vlahy odborníci nepozorujú nikde.

SHMÚ tvrdí, že aktuálne prevažujú na Slovensku normálne vlahové podmienky. Suchšie podmienky sú oblastne v Žilinskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Naopak, vlhšie podmienky sú lokálne na Šariši, Zemplíne, Zamagurí a Podunajsku. (TASR)

V druhom čítaní v Národnej rade SR preto navrhne dočasne vyčleniť zo zákona ustanovenia o zákaze sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov.

Dôvodom je prebiehajúce európske notifikačné konanie. Ministerstvo však od vekového obmedzenia neustupuje. Po vyhodnotení stanoviska Európskej komisie príslušnú úpravu opätovne predloží do parlamentu ešte do konca roka. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Ak škola zachytí dieťa ohrozené radikalizáciou alebo násilím, musí vedieť, na koho sa obrátiť a ako zabezpečiť včasnú odbornú pomoc. Pripravovaný zákon má vytvoriť systém, v ktorom budú jasne určené postupy, zodpovednosť aj spolupráca jednotlivých inštitúcií.

„Keď škola zachytí dieťa, pri ktorom hrozí radikalizácia alebo násilie, nemôžeme ju nechať, aby si s tým poradila sama. Musí existovať jasný postup a odborná pomoc musí prísť včas. Preto nechceme, aby celý zákon čakal na ukončenie európskeho procesu, ktorý sa týka iba jednej jeho časti,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Ministerstvo školstva navrhne prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v Národnej rade SR dočasne vyčleniť ustanovenia, ktoré zakazujú deťom mladším ako 16 rokov vytvárať a používať účty na sociálnych sieťach. Pri tejto časti zákona stále prebieha povinné európske notifikačné konanie. Lehota na vyjadrenie Európskej komisie uplynie 12. decembra.

Ministerstvo tento proces rešpektuje a je pripravené vyhodnotiť prípadné pripomienky Európskej komisie. Zároveň však považuje za nevyhnutné, aby sa ostatné opatrenia na ochranu detí mohli schváliť bez ďalšieho odkladu. (TASR)

Po neúspešnom hlasovaní o novele Trestného poriadku to povedal predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter.

Spolu s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer-SD) však zdôraznili, že iné zákony prešli. Koalícia bude mať podľa Richtera záujem rokovať o podpore každého zákona osobitne a môže sa stať, že aj niektoré vládne zákony neprejdú.

„Máme 75 vládnych poslancov a o všetkých ďalších veciach vyjednávame individuálne od zákona k zákonu. To znamená, že tá hrozba tu stále je,“ povedal Richter o tom, či hrozia predčasné voľby. „Budeme mať záujem rokovať o každom zákone osobitne. Nič iné nám v tomto prípade neostáva,“ doplnil s tým, že niektoré zákony možno nebudú schválené.

„Je nám veľmi ľúto, keď neprejdú vládne zákony, ktoré sa týkajú programového vyhlásenia vlády,“ skonštatoval. Myslí si, že aktuálna schôdza parlamentu má vzhľadom na počet bodov pred sebou ešte mesiace rokovania. Pokiaľ však prechádzajú zákony a koalícia vyjednáva o ich podpore, je podľa Richtera predčasné hovoriť o voľbách v skoršom termíne. (TASR)

Po návšteve ruskej metropoly sa stretnú s Volodymyrom Zelenským v Dubline.

Kushner to podľa tlačových agentúr povedal novinárom po skončení trojstranných rokovaní USA, Ruska a Ukrajiny v Abú Zabí o možnostiach ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine.

Rokovania boli veľmi produktívne, súčasne sú však komplexné, pričom najťažšia bude otázka územných sporov, povedal ďalej Kushner. Pri rokovacom stole potrebujeme tiež Európanov, dodal.

Zástupcovia európskych krajín, NATO a EÚ boli v Abú Zabí tiež prítomní, trojstranných rokovaní sa však priamo nezúčastnili a diskutovali len na okraj s americkou a ukrajinskou delegáciou. (ČTK)

Obe strany sa tiež dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov.