Popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking o sebe vyhlásil, že viac, než vedecké teórie, ho preslávili epizódne úlohy v populárnych televíznych seriáloch – sám seba stvárnil napríklad v Star Treku či v kreslených Simpsonovcoch.
Ako teoretik nezískal Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje aj s prihliadnutím na výsledky experimentov – jeho teórie o vzniku a vývoji vesmíru však z neho urobili jedného z najuznávanejších svetových vedcov. Navyše sprístupnil poznatky o kozme aj laickej verejnosti. V sobotu (8. 1.) by mal renomovaný vedec 80 rokov.
Otec chcel, aby študoval medicínu
Narodil sa 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Po jeho narodení prišli na svet ešte jeho sestry Mary a Philipa.
Hawkingovi rodičia sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny. Od roku 1950 žili v mestečku St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.
Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu. Stal sa členom veslárskeho klubu a pre svoju bezprostrednú povahu bol medzi spolužiakmi veľmi obľúbený. V roku 1962 dosiahol bakalársky titul a plánoval svadbu so snúbenicou Jane Wildeovou.
Očakávania klesli na nulu
Po niekoľkých pádoch na schodisku vyšetrili Hawkinga lekári a diagnostikovali mu amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), čo je degeneratívna choroba motorického neurónu. Pacienti s ňou žijú priemerne dva až tri roky. Napokon však choroba postupovala pomalšie, než sa predpokladalo.
„Keď som mal 21 rokov, všetky moje očakávania klesli na nulu. Všetko, čo sa v mojom živote stalo potom, som považoval za bonus,“ povedal vedec o tomto období.
V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. Od roku 1968 bol pripútaný na invalidný vozík.
Veľký tresk či koniec vesmíru
V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery.
O tri roky neskôr vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú elementárne častice až do okamihu, keď vyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.
Písal sa rok 1981, keď Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983. Celosvetovú popularitu mu potom priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj: Stručné dejiny času) z roku 1988.
Napísal ju štýlom, ktorým si získal čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom, predalo sa z nej desať miliónov kusov.
Kozmológiou či možným zjednotením kvantovej teórie a všeobecnej teórie relativity sa zaoberal aj spoločne s fyzikom Robertom Penrosom (v roku 2019 prednášal v Bratislave).
Obaja získali viacero ocenení vrátane Kráľovskej medaily Kráľovskej spoločnosti (1985) a Wolfovej ceny za fyziku (1988). V roku 1994 v Cambridgi prebehol cyklus ich spoločných prednášok, ktoré zachytila populárna kniha Povaha priestoru a času (1996).
Stephen Hawking napísal aj ďalšie úspešné publikácie ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Od roku 1979 do roku 2009 zastával na Cambridgeskej univerzite post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (post zastával kedysi aj Isaac Newton).
Celotelové ochrnutie a strata hlasu
Vedec počas svojho života postupne ochrnul na celom tele a neskôr stratil aj hlas – po komplikovanom zápale pľúc v roku 1985 musel podstúpiť tracheotómiu. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor.
Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať emaily.
Charizmatický vedec bol dvakrát rozvedený. Po 26-ročnom manželstve s Jane Wildeovou, s ktorou mal tri deti, žil 11 rokov so svojou opatrovateľkou Elaine Masonovou.
Stephen Hawking zomrel 14. marca 2018 vo veku 76 rokov. Skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge.
V roku 2014 britský režisér James Marsh nakrútil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything). Svoje poznanie i vzťah k Bohu zhrnul Stephen Hawking slovami: „Boh možno existuje. Ale na to, aby sme vysvetlili vznik vesmíru, sa zaobídeme aj bez neho.“
