Aj keď bol herec Marián Zednikovič doma najmä v divadle, diváci si ho pamätajú z mnohých úspešných filmov, seriálov i z dabingu. Vo štvrtok (5. 5.) uplynulo 15 rokov od jeho úmrtia.
Mal rovnako dôverný vzťah ku komediálnej ľahkosti, ako aj k dramatickej vážnosti. Tragiku dokázal spontánne odľahčiť, keď tragično spájal s úsmevnosťou.
Marián Zednikovič sa narodil 15. augusta 1951 v Bratislave. Už na základnej škole inklinoval k herectvu a pôsobil v divadelnom krúžku. V roku 1974 vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Po ukončení štúdia začínal v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika). V roku 1980 prešiel do Bratislavy na Novú scénu. O desať rokov neskôr sa stal jedným zo zakladajúcich členov Divadla Astorka Korzo ’90. Patril medzi najobľúbenejších hercov tejto divadelnej scény.
Za postavu Ivana Petroviča Vojnického v Čechovovej hre Ujo Váňa získal v roku 1996 divadelnú cenu Dosky za najlepší mužský herecký výkon. Ďalšie ocenenie – Výročnú cenu Literárneho fondu – si prevzal v roku 2000 za postavu Antona Brtka v hre Obchod na korze.
Nezabudnuteľný aj vo filme
Zednikovič stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne, na ktorom sa objavil prvý raz v roku 1980, keď si zahral Maťka v Demokratoch. Nasledovali filmy Zbohom, sladké driemoty (1983), Kára plná bolesti (1985), Pětka s hvězdičkou (1985) alebo Utekajme, už ide!(1986).
K ďalším známym kúskom patrili Volná noha (1989), Dávajte si pozor! (1990), Rošáda (1991) a Tajomstvo alchymistu Storitza (1991). Jeho poslednou filmovou úlohou bol vodič vo filme Orbis Pictus (1997).
Zahral si tiež v úspešných seriáloch ako napríklad Výmysly uja Elektróna (1978), Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho času (1983), Duchovia (1997) či Zborovňa (1999).
Nezabudnuteľná je jeho postava skrachovaného a senilného lorda Nortona v rozhlasovom sitkome Lord Norton a sluha James, v ktorom si zahral spolu so Stanislavom Dančiakom. Svoj hlas prepožičal aj Vilkovi z kresleného seriálu Včielka Maja.
Posledné predstavenie
Zednikovič mal vždy veľmi blízko najmä k divadlu. Bol to práve on, kto sa postaral o oživenie Shakespeara v Bratislave. Letné shakespearovské slávnosti, ktoré sa od roku 2001 dodnes konajú na Bratislavskom hrade, budú navždy spojené s jeho menom.
Na divadelné dosky sa postavil poslednýkrát približne dva mesiace pred svojou smrťou. Predstavenie Macocha však nedohral, v poslednej časti hry mu prišlo zle, následne stratil rovnováhu a pri páde utrpel úraz hlavy.
Boj s rakovinou lymfatických uzlín definitívne prehral 5. mája 2007 vo veku 55 rokov. Pochovali ho na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu udelili Zednikovičovi in memoriam ešte v roku 2007. V auguste 2011 počas Festivalu humoru a satiry Kremnické gagy pribudla v Uličke slávnych nosov v Kremnici jeho plastika.
