Niekoľko radikálnych veriacich sa v piatok (7. 4.) na Filipínach opäť podrobilo tradičnému rituálu pribíjania na kríž, ktorým napodobňujú utrpenie Ježiša Krista. Zvyk, ktorý priťahuje tisíce veriacich i turistov, hoci sa k nemu katolícka cirkev nestavia ústretovo, sa vrátil po trojročnej prestávke vynútenej pandémiou covidu-19. Informovala o tom agentúra AP.
Radikálnych veriacich, ktorí sa rozhodli nechať sa ukrižovať, sprevádzali na vrch pri obci San Pedro Cutud dedinčania prezlečení za rímskych stotníkov a pribili ich na kríže. Tradičného rituálu sa tam zúčastnilo osem mužov, vrátane 62-ročného maliara Rubena Enajeho, ktorého na kríž pribili po štyridsiaty raz.
Enaje po ukrižovaní uviedol, že sa modlí za eliminovanie choroby covid-19 a za ukončenie ruskej agresie proti Ukrajine. Tá prispela k rastúcim cenám potravín a plynu po celom svete. „Ide len o tieto dve krajiny zapojené do vojny, Rusko a Ukrajinu, ale zasiahnutí sme všetci,“ uviedol maliar.
Otec štyroch detí vzhľadom na svoj vek rozmýšľa, že so zvykom skončí, definitívne sa ale rozhodne až na budúci rok. Hoci bolesť z pribíjania nie je taká silná, ako očakáva, uviedol, že je pred každým pribíjaním nervózny, pretože by na kríži mohol zomrieť.
Enaje so zvykom začal, keď v roku 1985 takmer bez ujmy prežil pád z trojposchodovej budovy. Rituálu sa zúčastňuje ako poďakovanie za to, čo považoval za zázrak. Keď sa jeho blízki údajne jeden po druhom uzdravili z vážnych chorôb, v rituále pokračoval a stal sa akousi miestnou celebritou.
Tisíce turistov a veriacich
V San Pedro Cutud sa podľa organizátorov zišlo asi 15-tisíc filipínskych i zahraničných turistov a veriacich. Na mieste panovala slávnostná atmosféra, dedinčania predávali balenú vodu, klobúky, náboženské predmety a polícia dohliadala na poriadok.
Mnoho ďalších ľudí si bičovalo chrbát v nádeji, že tak zmývajú svoje hriechy a zabezpečia uzdravenie svojich blízkych či úspešnejší život. Niektorí účastníci v minulosti otvárali kajúcnikom rany na chrbte rozbitým sklom, aby bol rituál dostatočne krvavý.
Tento hrôzostrašný zvyk podľa AP odráža jedinečnú podobu filipínskeho katolicizmu, ktorý spája cirkevné tradície s ľudovými poverami. Cirkevní predstavitelia na Filipínach sa proti ukrižovaniu ohradzujú. Poukazujú na to, že ľudia môžu svoju hlbokú vieru a náboženskú oddanosť prejaviť bez toho, aby si ubližovali. A to napríklad charitatívnou činnosťou.
Podľa miestneho významného katolíckeho kňaza a aktivistu Roberta Reyesa sú krvavé obrady odrazom toho, že cirkev nedokázala mnohých Filipínčanov plne poučiť o kresťanských princípoch. Nechala ich na vlastnú päsť hľadať spôsoby, ako hľadať Božiu pomoc pri najrôznejších problémoch.
