Na hlavný obsah

Seizmológovia zaznamenali na východe SR už aj dotrasy. Ich sila bola nižšia, no ďalšie môžu ešte prísť

Veľkosť zemetrasenia expertov neprekvapila.

Poškodený dom v obci Ďapalovce.
Poškodený dom v obci Ďapalovce. Foto: TASR/Maroš Černý

Seizmológovia hovoria o najsilnejšom zemetrasení na východnom Slovensku za posledných viac ako 100 rokov. Jeho presnú polohu a hĺbku určilo 13 záznamových zariadení aj údaje zo zahraničia. Zaznamenali aj následné dotrasy, ktoré boli slabšie.

V regióne preto rozmiestňujú ďalšie meracie zariadenia, aby prípadnú pokračujúcu seizmickú aktivitu vedeli analyzovať.

Redaktor RTVS Marián Kukelka sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko o zemetrasení na východe Slovenska rozprával s Robertom Kyselom z Ústavu vied o Zemi SAV:

„Ide o zemetrasenie, ktoré je najsilnejšie v tejto oblasti od roku 1914. V roku 1914 bolo podobne silné zemetrasenie s magnitúdom 4,8. Magnitúdo včerajšieho zemetrasenia bolo 4,9, čiže ide o porovnateľne silné zemetrasenia,“ informoval Robert Kysel z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).

Epicentrum zemetrasenia podľa neho bolo pri obci Pavlovce v okrese Vranov nad Topľou. Seizmológovia určili jeho hĺbku na približne 18 kilometrov.

Občanov vyzval, aby vyplnili makroseizmický dotazník na stránke Ústavu vied o Zemi. „Vypĺňajú údaje o tom, ako to zemetrasenie cítili, prípadne, ak boli škody na budovách, tak o aké škody ide,“ priblížil.

Veľkosť zemetrasenia neprekvapila

Ako uvádza aj Ústav vied o Zemi, oblasť Vihorlatu a okolia Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska. Zemetrasenie preto svojou veľkosťou expertov neprekvapilo.

„Veľkosť zemetrasenia nie je prekvapujúca, pretože v osemnástom storočí – ide o roky 1778 a 1779, v priebehu dvoch rokov boli tri zemetrasenia, ktoré boli podobne silné. Mali rovnakú veľkosť alebo veľmi podobnú veľkosť ako včerajšie zemetrasenie,“ povedal Kysel.

Aj v iných krajinách vznikajú po zemetraseniach takzvané „dotrasy“. Aj po otrasoch na východnom Slovensku ich už seizmológovia zaznamenali.

„Tak máme zaznamenané dotrasy. Ide o magnitúda okolo 1 až 2. Čiže nejde o nejaké silné otrasy. Zväčša je to tak, že po zemetrasení určitého magnitúda príde dotras, ktorý je slabší o 0,5 až 1 magnitúdo. Čiže ak to bolo magnitúdo 4,9, je možné očakávať jeden, prípadne viacero silnejších dotrasov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál