Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v nedeľnom (12. 1.) druhom kole prezidentských volieb podľa očakávania obhájil svoj mandát. Vyplýva to z priebežných výsledkov po sčítaní 98,65 percenta okrskov. Podľa nich Milanovič získal 74,58 percenta hlasov.
Jeho protikandidát, genetik a forenzný vedec Dragan Primorac kandidujúci za vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), dostal 25,42 percenta hlasov, uviedla agentúra Reuters. Volebné miestnosti sa uzavreli o 19.00 h SEČ. Volebná účasť podľa úradov presiahla 44 percent.
Milanovič po zverejnení povolebného prieskumu na svojom facebookovom profile poďakoval voličom. Už pri odovzdávaní svojho hlasu médiám povedal, že úrad vykonával „v najlepšej viere“. „Dúfam, že to ľudia videli,“ dodal.
Agentúra AP o Milanovičovi písala ako o otvorenom kritikovi západnej pomoci Ukrajine, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii. Ide o najobľúbenejšieho politika v Chorvátsku, ktorý býva kvôli svojmu bojovnému štýlu komunikácie s oponentmi prirovnávaný ku zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Posledných päť rokov bol Milanovič takmer neustále v konflikte s premiérom Andrejom Plenkovičom (HDZ), ktorého obviňuje zo systémovej korupcie a o ktorom hovorí ako „o vážnej hrozbe pre chorvátsku demokraciu“.
Podľa Plenkoviča išlo v nedeľných voľbách o budúcnosť Chorvátska v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Milanoviča označuje za proruského politika a za ohrozenie pre ukrajinskú medzinárodnú pozíciu.
Podobne sa vyjadril aj Primorac, keď išiel hlasovať. Vo voľbách sa podľa neho rozhodne „o budúcnosti Chorvátska, o budúcnosti našej vlasti, našich občanov a smere, ktorým sa krajina vydá“.
O Milanovičovi hovorí, že jeho jedinými zahraničnými spojencami sú bosnianskosrbský separatistický líder Milorad Dodik, maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin.
Funkcia prezidenta je reprezentatívna
Funkcia prezidenta je v Chorvátsku prevažne reprezentatívna. Prezident nemôže vetovať zákony, iba ich môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie, ale má právo rozhodovať o zahraničnej politike, obrane a bezpečnostných otázkach a je vrchným veliteľom vojenských síl.
Primorac vstúpil do politiky začiatkom tisícročia a pôsobil ako minister školstva vo vláde vedenej HDZ. V roku 2009 bez úspechu kandidoval v prezidentských voľbách. Potom sa sústredil najmä na svoju akademickú kariéru a prednášal na univerzitách v Spojených štátoch, Číne a Chorvátsku.
Milanovič odmieta, že by zastával proruské názory. AP ale pripomína, že vlani zablokoval vyslanie piatich chorvátskych vojakov na misiu NATO v Nemecku nazvanú Bezpečnostná podpora a výcvik pre Ukrajinu.
Sľubuje, že by nikdy neschválil nasadenie chorvátskych vojakov v rámci prípadnej aliančnej misie na Ukrajine. Podľa Plenkoviča a jeho vlády pritom žiadny takýto návrh neexistuje.
