Slovenský hokejový obranca Luka Radivojevič má pred sebou dôležitý rok. Syna strieborného a bronzového medailistu z MS Branka Radivojeviča čaká koncom júna vstupný draft do NHL. Ako v rozhovore pre spravodajský web STVR priznáva, už teraz bol v kontakte s viacerými profiligovými organizáciami.
Z toho, že skauti pozorne sledujú jeho kroky, si až takú ťažkú hlavu nerobí. „Viem, že na zápasoch sú skauti, ale snažím sa sústrediť len na seba a svoju hru. Ak mám byť v NHL, tak tam budem,“ hovorí hokejista, ktorý začiatkom januára oslávil osemnáste narodeniny.
Jeho ambície do budúcna sú jasné – chce prekonať kariéru svojho otca, ktorého si v roku 1999 vybral tím Colorado Avalanche z 93. miesta. „My dvaja sme súťaživí a teraz sa mi vysmieva, že ešte nehrám NHL. Bolo by pekné ho prekonať,“ priznáva s úsmevom.
Rodičia sú radi, že si vybral univerzitnú cestu
Začnime najaktuálnejšou informáciou. Od budúcej sezóny budete pôsobiť v univerzitnej NCAA vo farbách tímu Boston College. Ako sa zrodilo toto rozhodnutie?
Keď som prišiel do Ameriky, tak práve o tejto škole sa hovorilo veľa. Zapáčil sa mi ich program, ktorý je veľmi dobrý pre rozvoj hráča, ale aj rozvoj osobnosti. Tak vzniklo rozhodnutie ísť práve tu. Myslím si, že tam nájdem najlepšie možné podmienky pre rozvoj. Som rád, že tam môžem ísť.
Ovplyvnil váš výber aj fakt, že rovnakú univerzitu si pre svoj rozvoj vybrali aj hráči, ktorí boli v posledných vstupných draftoch do NHL vybraní v prvom kole na vysokých pozíciách?
Určite áno. Robí to škole veľmi dobré meno. Chalanom, ktorí tam boli dala práve táto škola veľa a dúfam, že dá veľa aj mne.
Najskôr som univerzitnou cestou ani veľmi nechcel ísť. Potom som však premýšľal nad všetkými možnosťami a usúdil, že to pre mňa bude najlepšia voľba.
Boli v hre aj iné alternatívy?
Zvažoval som aj iné možnosti, ale táto cesta sa mi páčila najviac zo všetkých. Premýšľal som aj nad tým, či neostanem vo Švédsku, keďže v Amerike som bol teraz na hosťovaní a po majstrovstvách sveta juniorov som sa mal vrátiť naspäť do Örebra. Napokon som so švédskym klubom ukončil zmluvu.
Aký odbor plánujete študovať?
Zatiaľ ešte neviem. Viem však, že tam majú dobré odbory zamerané na biznis. Uvidím, čo sa mi zapáči.
Univerzitu v posledných rokoch volí čoraz viac Slovákov. Zo spoluhráčov na MSJ napríklad Maxim Štrbák či Daniel Alexander Jenčko. Pýtali ste sa ich na ich skúseností?
Samozrejme, že som sa pýtal chalanov, ktorí tam pôsobia na podmienky a ako to tam celkovo funguje. Všetci mi odpovedali a aj na základe toho sa mi univerzitná cesta zapáčila.
Aký vplyv mali na vaše rozhodnutie rodičia?
Rodičia boli veľmi radi, že som si vybral cestu, ktorej súčasťou bude aj škola a vzdelanie. Aj oni vedia, že je to pre mňa najlepšie aj po hokejovej stránke.
Maturitu ste zvládli pomerne skoro, už v sedemnástich rokoch. Bude sa vám chcieť teraz vrátiť do školy?
Určite áno. Škola niekedy môže liezť na nervy, ale verím, že mi dá niečo do života.
Byť kapitánom by bola česť
Po MSJ ste sa pre zranenie, ktoré ste utrpeli vo štvrťfinále, nevrátili do svojho klubu. Ako prebieha vaša rekonvalescencia?
Na Slovensko som prišiel pred dvomi týždňami. Teraz som tu posledný týždeň, do Ameriky odchádzam 2. februára. Rehabilitujem tu s kondičným trénerom Mariánom Šmidom dvakrát za deň viac-menej každý deň. Koleno je už na tom oveľa lepšie.
Chcel vás tím uvoľniť na Slovensko?
S tímom sme sa dohodli, že to bude pre mňa takto najlepšie a dovolili mi ísť na tri týždne na Slovensko.
Kedy očakávate, že by ste sa mohli vrátiť do zápasového diania?
Predpokladám, že hrať zápas by som mohol už týždeň po návrate do USA.
Ako sa spätne s odstupom času obzeráte za MSJ?
Mali sme veľmi dobré momenty, v ktorých sme ukázali, že vieme hrať hokej. Problémom bolo, že sme ich neudržali počas celého zápasu. Chýbala nám len konzistentnosť.
Ako dlho vás držalo sklamanie zo štvrťfinálového vyradenia?
Sklamanie bolo, ale po nejakých dvoch-troch dňoch to človeka omrzí. Keď si uvedomíte, že máte toho pred sebou ešte veľa, idete pracovať ďalej.
V tíme ste patrili medzi najmladších hráčov. Pociťovali ste to nejako?
Ani veľmi nie. Jedine vtedy, keď som musel zbierať puky.
Na šampionáte ste boli zvolený za jedného z troch najlepších hráčov slovenského výberu. Čo to pre vás znamenalo?
Bolo to pre mňa také bezvýznamné plus. Neznamenalo to veľa, ale aj takáto maličkosť poteší. Myslím si, že z osobnej stránky sa mi turnaj podaril.
Na šampionáte ste ukázali, že ste prirodzeným lídrom. Očakávate, že v budúcich sezónach by ste sa mohli ujať aj kapitánskeho céčka?
Som pripravený na všetko. Bola by pre mňa veľká česť byť kapitán Slovenska. Ak to príde, určite za to budem veľmi vďačný.
Vlani ste boli na šampionáte tejto vekovej kategórie nováčikom. Do akej mieri vám tentoraz pomohli skúsenosti z vlaňajšieho šampionátu?
Pomohlo mi to dosť, pretože už pred turnajom som vedel, čo mám očakávať, ako rýchlo sa bude hrať a na čo si mám dávať pozor.
Máte za sebou aj štarty na MS do 18 rokov. Aký veľký rozdiel je medzi týmito dvoma kategóriami?
Najväčší rozdiel je hlavne v rýchlosti a fyzickej stránke.
V tíme majú kabínu za takmer päť miliónov
Ako po prvých mesiacoch hodnotíte svoje rozhodnutie opustiť Švédsko a hrať v americkej juniorskej USHL za tím Muskegon Lumberjacks?
Určite mi to pomôže. Zvykám si na menšie klzisko, ale aj celkovo americký život. Bol to jeden z najlepších krokov, aký som mohol urobiť.
Ako ste už povedali vyššie, túto sezónu dokončíte v Amerike. Ak by ste v Örebre dostávali v A-čku viac priestoru, zvažovali by ste ostať vo Švédsku?
Určite áno. Hlavne to, že som nehrával v A-tíme zavážilo, že som odišiel do Ameriky.
V Amerike ste teraz prvýkrát. Aký náročný bol pre vás prechod?
Chvíľu trvalo, kým som si na všetko zvykol, ale teraz je to už fajn. Aj moje výkony už potom šli hore.
Aké sú hlavné rozdiely medzi švédskou juniorkou a USHL?
Veľké rozdiely sú hlavne v rýchlosti a v tom, že je to veľmi fyzická liga. Hráči to v Amerike taktiež berú oveľa serióznejšie. Každý chce vyhrávať a sústredí sa na 110 percent. Mne osobne to sadlo.
V klube máte českého spoluhráča Václava Nestrašila aj slovenského brankára Šichabutdina Gadžieva. Ako vám pomohli s aklimatizáciou po prestupe?
Pomohli mi v mnohých veciach a veľmi si to vážim. Ukázali mi, ako tam všetko funguje. Sme veľmi dobrí kamaráti. Za všetko som im vďačný.
Aké zázemie ste našli v tíme?
Zázemie máme 11 z 10. Máme novú kabínu za štyri a pol milióna dolárov. Nájdeme v nej vírivky, miestnosť pre fyzioterapiu, obývačku aj kuchynku. Niečo neuveriteľné.
Patríte k obrancom, ktorým vonia aj ofenzíva. Je to aj pozostatok toho, že ste až do siedmej triedy hrávali práve na pozícii útočníka?
Ako malého ma to v útoku bavilo, ale otec mi poradil, že dnes je ofenzívnych obrancov málo, tak som to vyskúšal. Veľmi sa mi páčilo, že z obrany som mohol chodiť aj do útoku a mal väčší prehľad v hre. Som rád, že som urobil toto rozhodnutie.
Aké dôležité je pre vás, aby ste ako obranca zbierali aj body?
Body sú dôležité, ale teraz sa hlavne sústredím na veci, ktoré musím zlepšovať. Keď budem robiť všetko dobre, tak prídu aj body.
Tímy z NHL ho už kontaktovali
Tento rok vás čaká vstupný draft do NHL. Na šampionáte v Kanade určite nechýbalo množstvo skautov. Uvedomovali ste si to?
Viem, že na zápasoch sú skauti, ale nejako to nevnímam. Keď hrám, tak sa snažím sústrediť len na seba a na svoju hru. Určite si uvedomujem, že je to trocha špeciálny rok, ale snažím sa vždy robiť to, čo som robil aj predtým.
Absolvovali ste už pred alebo po šampionáte nejaké rozhovory s predstaviteľmi klubov?
Áno, už som s nimi bol v kontakte, ale musím si ešte nechať pre seba, s kým konkrétne. Nemôžem prezradiť, ani koľko presne ich bolo.
Pred draftom určite absolvujete aj veľa ďalších pohovorov s klubmi. Pripravujte sa na to nejako špeciálne?
Ani nie. Na pohovoroch sa snažím byť sám sebou. To je podľa mňa najlepšie, čo môžem urobiť.
Ak by sa vás opýtali známu otázku, ktoré zviera vás vystihuje ako hokejistu a prečo, čo by ste im odpovedali?
Ešte som nad tým nerozmýšľal (úsmev). Asi lev, aj keď to hovoria všetci. Ťažká otázka. Na ľade som pokojný, ale zároveň viem aj vybuchnúť. Neviem, aké zviera by bolo správne.
Juraj Slafkovský si vybral vlka, za čo si vyslúžil pochvalu.
Tak dobre, poviem teda, že vlk (smiech).
Zvyknete sledovať preddraftové rebríčky?
Niekedy ich zaregistrujem, ale nejako ma to neovplyvňuje.
S akou pozíciou na drafte budete spokojný?
Chcel by som byť čo najvyššie, ale draft nič neznamená. Keď mám byť v NHL, tak tam budem.
Vášho otca Branka Radivojeviča si vybrali v roku 1999 z 93. miesta. V NHL napokon odohral šesť sezón, na reprezentačnej úrovni získal na MS striebro a bronz. Cítite v sebe chcenie prekonať ho?
Bol by som veľmi rád, ak by som mal lepšiu kariéru ako on. Ale aj keby nebola lepšia, tak by som sa snažil ho aspoň dorovnať. My dvaja sme súťaživí a teraz sa mi vysmieva, že ešte nehrám NHL. Bolo by to pekné ho prekonať.
Je na vás otec prísny?
Vôbec nie je. Máme veľmi dobrý vzťah, ako kamarát s kamarátom.
Prekvapil ho smrad z marihuany
Ako vám sadla povaha Američanov v porovnaní s tou švédskou?
Americká mi sadla oveľa viac ako Švédska. Švédi sú takí pokojní, je to iná kultúra. Američania by vždy najradšej niečo spolu robili. To sa mi veľmi páči.
Na zimnom štadióne som síce od rána do večera, ale vedel by som si tu dlhodobo predstaviť svoj život.
Prekvapilo vás niečo na živote v Amerike?
Je tu legálna marihuana a vždy keď ideme autom, tak z iných aut je cítiť nepríjemný smrad. Keď vedľa nás zastane nejaké auto a je v ňom chalan,ktorý fajčí, tak smrad cítime aj my. To mi tu vadí.
V juniorkách zvyknú zahraniční hráči bývať v miestnych rodinách. Je to aj váš prípad?
Bývam so spoluhráčom v rodine, máme billet otca, ktorý sa o nás stará a je to veľmi skvelý chlapík.
Vo Švédsku ste už bývali sám, ako ste si zvykli na to, že ste opäť pod dozorom?
Je to viac-menej také, ako keby som bol doma. Viac mi vyhovovalo, keď som bol sám v apartmáne, ale na druhej strane som rád, že so spoluhráčom môžem byť takto v rodine.
Hovorili ste, že nemáte veľa voľného času, ale ak sa predsa len nejaký nájde, ako ho zvyknete tráviť?
Keď sa nájde nejaký čas, tak sa idem s chalanmi buď najesť alebo máme nejaké tímové aktivity a hráme „playko“.
