Stav zákonnosti pri výkone ústavného ochranného liečenia je žalostný. Skonštatoval to generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Vyplýva to z hodnotenia stavu v zariadeniach ochranného liečenia a detencie. Ide o nerešpektovanie základných ľudských práv a slobôd, čo vedie k ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia umiestnených osôb. Žiada vládu, aby zmenila právnu úpravu.
Slabá ochrana, nelichotivé podmienky, systematické nedostatky či násilie na izbách pacientov. Podľa generálnej prokuratúry (GP) stojí za týmito problémami vágna a nedostatočná právna úprava. Často sa v zariadeniach postupuje podľa vety: ,,Tak je to rokmi zaužívané.“
Nevyhovujúcemu stavu liečebných ústavov s v Správach :24 venovala redaktorka Karolína Janičíková:
„Podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia a detencie sú za aktuálneho stavu ďalej neudržateľné. Štát tak rezignoval na svoju povinnosť upraviť právny rámec výkonu ochranných opatrení,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.
,,V zariadeniach, kde sa má ľuďom pomôcť a kde sú obmedzení na slobode, sa funguje na takzvanom zvykovom práve,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
GP upozorňuje aj na to, že niektoré zariadenia nemajú na výkon ochrannej liečby vyčlenené špeciálne oddelenia. Stáva sa tak, že sú spolu na jednej izbe odsúdený pacient a pacient, ktorý sa v zariadení lieči dobrovoľne a môže byť ohrozená jeho bezpečnosť, zdravie, ale aj život.
V hodnotení sa píše, že niekoľko takýchto prípadov sa už stalo. ,,Odsúdený nechtami spôsobil poškodenému vážne poranenie pohlavných orgánov. V dôsledku tohto utrpeného zranenia musel byť pre vážny somatický stav preložený k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,“ píše sa v správe GP.
,,Pacienti, ktorí sú v ochrannej liečbe, tak dôvod, pre ktorý tam sú, nie je iba ich zdravotný stav, ale v podstate nejaký trestný čin v rámci tohto zdravotného stavu. Čiže ich primárnym cieľom umiestnenia je ochrana spoločnosti,“ vysvetlila psychiatrička Dagmar Breznoščáková.
Nekoncepčnosť zariadení
Problémom sú aj prieťahy pri nástupe do ochranného liečenia alebo pri prepustení. To všetko podľa generálneho prokurátora vyplýva z nevhodného nastavenia spádovosti zariadení. Často sa odsúdení dostanú do zariadení, ktoré nevykonávajú liečbu konkrétne pre ich duševné problémy.
,,Chcelo by to napríklad minimálnu sieť jednotlivých druhov ochranných liečení, aby možno už sudca, keď posiela človeka do väzenia, vedel si napríklad na pomyselnej mape určiť, kde sa poskytuje aký druh ochranného liečenia,“ navrhuje Dobrovodský.
,,Určite budeme dávať odporúčania ministerstvu spravodlivosti na zmenu legislatívy týkajúcu sa výkonov týchto ochranných liečení, a v kontexte aj s legislatívou, ktorú by spracovalo ministerstvo zdravotníctva,“ ozrejmila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Ministerstvo spravodlivosti na naše otázky zatiaľ nereagovalo. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zvolal o dva týždne pracovné stretnutie, na ktoré pozval zástupcov dotknutých rezortov a inštitúcií, ako aj zástupcov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
