Nelegálna migrácia do Európskej únie vlani medziročne klesla o 38 percent na najnižšiu úroveň od roku 2021, keď na pohyb ľudí stále vplývala pandémia ochorenia COVID-19. Vyplýva to z predbežných údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) zverejnených v utorok (14. 1.) na jej webovej stránke.
Prepad celkového počtu neoprávnených vstupov Frontex pripisuje medziročnému poklesu príchodov cez stredomorskú migračnú trasu (pokles o 59 percent) a prudkému úbytku prípadov zistených na trase vedúcej cez západný Balkán (pokles o 78 percent).
Naopak, nárasty zaznamenali na západoafrickej trase (nárast o 18 percent) a na migračnej trase cez východné Stredomorie (nárast o 14 percent). Až trojnásobne vyšší počet prekročení zaznamenala EÚ na východnej pozemnej trase, a síce na hraniciach s Ukrajinou a Bieloruskom.
Frontex vysvetľuje, že podiel žien medzi zaznamenanými migrantmi sa udržal na úrovni približne desať percent. Výrazný podiel, až 62 percent, zo všetkých prichádzajúcich žien sa na hranice EÚ dostal východné Stredomoria. Vo väčšine šlo o Afganky a Sýrčanky.
Vlani sa zvýšil aj podiel neplnoletých osôb medzi nelegálnymi migrantmi na 16 z 13 percent v roku 2023.
„Rok 2024 síce zaznamenal výrazné zníženie počtu nelegálnych prekročení hraníc, zároveň však upozornil na vznikajúce riziká a meniacu sa dynamiku,“ uviedol riaditeľ Frontexu Hans Leijtens.
V súvislosti s pretrvávajúcimi výzvami Frontex napríklad spomína, že prevádzačské siete sa prispôsobujú novým okolnostiam. Migračné toky sa tak môžu rýchlo meniť. Na západobalkánskej trase hlásili nárast násilia zo strany prevádzačov. Nestabilita v takých regiónoch, akým je africký Sahel, podľa agentúry naďalej podnecuje migráciu smerom do Európy.
