Päť rokov po vystúpení Británie z Európskej únie zostáva britská spoločnosť rozdelená v pohľade na to, či tento krok krajine prospel či ublížil.
Kým niektorí zástancovia brexitu z radov politikov v piatok (31. 1.) v britských médiách obhajujú britskú nezávislosť od EÚ, podľa prieskumu agentúry YouGov má v súčasnosti podporu necelej tretiny obyvateľov. Je to najmenej od referenda v roku 2016. Ekonomické aj spoločenské dopady brexitu pociťujú Briti aj dnes, napísal web stanice BBC.
Británia po niekoľkoročnom vyjednávaní podmienok „rozvodovej zmluvy“ opustila európsky blok 31. januára 2020. Do konca roka vtedy platilo prechodné obdobie, počas ktorého sa ešte riadili pravidlami EÚ a boli súčasťou jednotného unijného trhu.
Kým v referende v roku 2016 sa za odchod vyslovilo takmer 52 percent ľudí, teraz ho podporuje iba 30 percent obyvateľov šesťdesiatmiliónovej krajiny. Naopak, 55 percent ho považuje za chybu.
Podiel ľudí súhlasiacich s brexitom je najnižší od spomínaného referenda, uvádza YouGov. Obzvlášť nízky je medzi mladými ľuďmi do 24 rokov, ktorí v referende ešte nemohli hlasovať – tri štvrtiny ich považujú odchod z EÚ za chybu.
Názory politikov sa líšia
Britskí politici majú v čase piateho výročia na brexit podobné názory ako predtým. Jedna z jeho najvýraznejších tvárí Nigel Farage v denníku The Daily Telegraph napísal, že je stále stopercentne presvedčený o správnosti rozhodnutia.
Británia však zatiaľ nedokázala plne ťažiť z jeho výhod. „Brexit nebol zlyhanie. Oslobodil nás od upadajúcej, diktátorskej EÚ,“ napísal v rovnakom denníku niekdajší štátny tajomník pre brexit vtedajšej konzervatívnej vlády David Frost.
Oproti tomu šéf liberálnych demokratov Ed Davey označil v médiách odchod z únie za „totálnu katastrofu pre našu krajinu“, ktorá dopadla hlavne na poľnohospodárov, rybárov a malé firmy. Rovnako ako ďalší liberálni či zelení politici vyzval na dojednanie bezcolného režimu s EÚ.
Labouristický premiér Keir Starmer sa k výročiu zatiaľ verejne nevyjadroval. Podľa denníka The Independent čelí kritike, že „strká hlavu do piesku“ v čase, keď v krajine silnejú proeurópske nálady. Starmer predtým vylúčil možnosť dohody o zrušení ciel, hovorí však o posilnení obchodných či bezpečnostných väzieb.
Dopad brexitu na Britániu
BBC v piatok zhodnotila vplyv opustenia európskeho bloku. Nespochybniteľný je podľa stanice pokles vývozu britského tovaru do EÚ, ktorý podľa niektorých štúdií môže dosahovať až 30 percent.
Viac sú postihnuté menšie firmy, ktoré sa zrejme horšie vysporiadali s výrazným nárastom colnej a ďalšej byrokracie. Naproti tomu vzrástol export služieb z Británie.
Výrazne tiež vzrástol počet migrantov prichádzajúcich do Británie, hoci zástancovia brexitu si od neho sľubovali opak. Ľudí z EÚ síce v krajine ubudlo, skokovo však pribudlo imigrantov prichádzajúcich z ďalších častí sveta.
Naopak, Briti cestujúci do únijných krajín budú od tohto roka podľa plánov EÚ musieť absolvovať proces elektronickej registrácie. To môže predĺžiť fronty na hranici, uviedla BBC.
Ďalším z argumentov pre odchod bolo v kampani tvrdenie, že Británia nebude musieť prispievať do unijnej kasy a bude môcť nasmerovať veľké sumy napríklad do podfinancovaného zdravotníctva.
Británia podľa BBC takto získala približne deväť miliárd libier. Zdravotníctvo pritom podľa médií trpí nedostatkom financií ďalej, navyše ho zasiahol nedostatok pracovníkov z radov obyvateľov krajín EÚ.
Británia musela zároveň vytvoriť fondy pre britských poľnohospodárov, ktorí dostávali príspevky z únijných dotácií. Londýn okrem toho bude menšie sumy na základe dohody o odchode odvádzať do únijnej kasy aj v najbližších rokoch, uviedla stanica.
