Extrémne výkyvy počasia vlani narušili školské vzdelávanie približne 242 miliónom detí v 85 krajinách sveta, teda zhruba každému siedmemu študentovi, uviedol vo štvrtok (23. 1.) vo svojej správe Detský fond OSN (UNICEF), podľa ktorého ide o „prehliadaný“ aspekt klimatickej krízy. Informovala o tom agentúra AFP.
Najväčší dosah na vzdelávanie pritom mali vlny horúčav. Riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová pri tejto príležitosti upozornila, že deti sú „zraniteľnejšie“ voči extrémnemu charakteru počasia.
„Rýchlejšie sa prehrievajú, menej efektívne sa potia a ochladzujú sa pomalšie než dospelí. Deti sa nedokážu sústrediť v triedach, ktoré im neposkytujú žiadnu úľavu od horúčav, a nedokážu sa dostať do školy, keď cestu zaplavilo alebo školu strhla voda,“ spresnila Russellová.
Ľudská činnosť, vrátane neobmedzeného spaľovania fosílnych palív v priebehu desaťročí, spôsobila zohrievanie planéty a zmenu charakteru počasia, píše AFP. Globálne priemerné teploty pritom dosiahli v roku 2024 rekordné hodnoty a za uplynulých niekoľko rokov prvýkrát dočasne prekročili kritickú hranicu otepľovania o 1,5 stupňa.
To spôsobilo, že vlhké obdobia počasia priniesli viac vlahy a suché obdobia boli ešte suchšie, čím sa zintenzívnili horúčavy a búrky a obyvateľstvo sa stalo zraniteľnejším voči katastrofám.
Z dostupných údajov vyplýva, že mali žiaci od škôlok až po stredné školy v priebehu minulého roka nútene prerušené vyučovanie, presunuté prázdniny, meškanie opätovného otvorenia škôl, posunutie rozvrhu a dokonca poškodenie alebo zničenie budov vzdelávacích zariadení v dôsledku „klimatických šokov“, uvádza sa v správe UNICEF.
Dosah klimatických zmien
Najmenej 171 miliónov detí zasiahli vlny horúčav. A to vrátane 118 miliónov len v apríli, keď teploty prudko stúpali v Bangladéši, Kambodži, Indii, Thajsku a na Filipínach. Predovšetkým na Filipínach zatvorili tisícky škôl bez klimatizácie, pretože deťom hrozilo prehriatie, cituje AFP.
Vzdelávací proces závažne ovplyvnila klimatická zmena aj v septembri. Vtedy sa v mnohých krajinách po letných prázdninách začína škola, dodáva UNICEF. Vyučovanie v tomto mesiaci minulého roka prerušili v 18 krajinách. Predovšetkým v dôsledku ničivého tajfúnu Jagi vo Východnej Ázii a Pacifiku.
Južná Ázia bola regiónom, ktorý bol najhoršie zasiahnutý prerušením vzdelávania na školách v dôsledku klímy. Dotklo sa to 128 miliónov tamojších žiakov, cituje AFP. V Indii postihlo počasie – predovšetkým horúčavy – až 54 miliónov žiakov, v Bangladéši to bolo 35 miliónov.
Tieto čísla sa pravdepodobne v nasledujúcich rokoch zvýšia. Teploty totiž budú neustále stúpať, pričom polovica detí na svete – približne jedna miliarda – žije v krajinách s vysokým rizikom klimatických a environmentálnych šokov, upozornil UNICEF.
Agentúra OSN zároveň vyzvala na investície do školských tried a učební, aby boli odolnejšie voči klimatickým hrozbám, dodáva AFP.
