Ruská agresia na Ukrajine ukončila mier v Európe a zmobilizovala tisícky vojakov. V krajinách východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO) sa zvýšila bojová pohotovosť. Aj na Slovensku vzniklo vojenské zoskupenie.
Vďaka kooperácii viacerých armád získavajú naši vojaci schopnosť bojovať bok po boku so spojencami v mnohonárodných celkoch.
Február 2014. Ruská federácia vojensky obsadzuje Krymský polostrov. Nasleduje séria povstaní na východe Ukrajiny. Anexia Krymu ukončuje dlhoročný mier v Európe.
NATO reaguje. V pobaltských krajinách a Poľsku postupne vznikajú mnohonárodné bojové prápory. Tvoria ich tisícky vojakov.
„Rozsah jednotiek nebol taký, že by dokázal v prípade reálnej vojenskej hrozby ubrániť krajinu, ale mal vyslať jasný vojensko-politický signál, že Aliancia reaguje na meniacu sa situáciu a na akúkoľvek hrozbu a je hodnoverne schopná rozmiestniť tie vojská,“ uviedol generál vo výslužbe Pavel Macko.
„V prípade ruského útoku na krajiny Pobaltia by čím väčší počet krajín bol zapojený priamo od prvého dňa do tohto konfliktu, tak je logické, že by boli okamžite zainteresovaní do vojnového konfliktu, čo odrádza potenciálneho útočníka, teda Ruskú federáciu od takéhoto konania,“ povedal vojenský analytik Vladimír Bednár.
Mnohonárodné brigády na Slovensku
K Poľsku a pobaltským krajinám sa pridávajú ďalšie štáty, ktoré NATO žiadajú o posilnenie vojenskej prítomnosti na svojom území. Bojové jednotky zložené z vojakov viacerých krajín Aliancie prichádzajú aj na Slovensko, ktoré bezprostredne hraničí s Ukrajinou.
„Bol to spoločný obranný plán a jednotlivé krajiny si povedali predstavu, kde by taká jednotka mala byť umiestnená. Po tom, čo to schválilo NATO, sme išli s mandátom na vytvorenie takejto mnohonárodnej jednotky do Národnej rady SR. Nám sa ten mandát podarilo získať,“ priblížil bývalý minister obrany Jaroslav Naď.
Stovky vojakov z Česka, Holandska, Nemecka, Spojených štátov, Slovinska tak začali cvičiť bok po boku slovenských ozbrojených síl. Veliacim národom v tejto misii sa stala Česká republika.
Na jeseň roku 2022 mnohonárodná bojová skupina po viacerých certifikačných cvičeniach získa plnú operačnú spôsobilosť a stáva sa oficiálne bojaschopnou.
„Máme dva roky možnosť si vymieňať vzájomné skúsenosti, učiť sa jeden od druhého, vymieňať si postupy na taktickej úrovni,“ povedal brigádny generál a veliteľ 2. mechanizovanej brigády Ozbrojených síl (OS) SR Róbert Kecső.
„Týmto spôsobom jednoznačne demonštrujeme, že prípadná hrozba je hrozbou pre všetkých,“ vysvetlil Vladimír Bednár.
Rovnako to opísal aj súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). „Je to demonštrácia sily. Najčastejší prostriedok pre odstrašenie kohokoľvek, kto by chcel napadnúť ktorúkoľvek členskú krajinu,“ povedal.
Príchod španielskych vojakov
Po viac ako dvoch rokoch vojny na Ukrajine prechádza bojová jednotka na Slovensku do ďalšej fázy. Počet vojakov na Slovensku sa zvyšuje a pribúdajú krajiny, ktoré participujú na cvičeniach. V lete tohto roka prebralo velenie mnohonárodnej skupiny Španielske kráľovstvo.
Mnohonárodná bojová skupina sa s príchodom Španielov a ich vojenskej techniky transformuje na mnohonárodnú brigádu.
„Každý kontingent sem prichádza s vlastnou technikou, autami, zbraňami, a to je niečo, čo vám dáva rôzne možnosti a spôsobilosti. Koniec koncov, dokážeme pracovať ako jeden tím,“ uviedol plukovník a veliteľ Mnohonárodnej bojovej brigády na SR Francisco Antonio Calvo Rodríguez.
Vojenské výcvikové stredisko Lešť je na strednom Slovensko. Územie veľké viac ako 14,5 tisíca hektárov je dočasným domovom a cvičiskom pre stovky vojakov. Na misii tu aktuálne pôsobí 140 slovinských, 160 českých, 50 slovenských, 40 portugalských a 800 španielskych vojakov.
Po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine a padlo rozhodnutie, že na Slovensku bude predsunutá vojenská prítomnosť NATO, ministerstvo obrany potrebovalo v rýchlom čase ubytovať stovky vojakov. V Lešti preto vybudovali kontajnerové mestečko.
Deň vo vojenskom kempe v Lešti
Kým väčšine pracujúcich ľudí ešte len zazvoní budík, v Lešti sa niečo po piatej hodine ráno začína deň rannou rozcvičkou. Drvivú väčšinu mnohonárodnej brigády tvoria vojaci – muži.
Niektoré pozície obsadzujú aj ženy, no priamo na cvičisku ich nie je veľa. V španielskych ozbrojených silách je približne trinásť percent žien, čo je zhruba rovnako ako na Slovensku. Pre porovnanie, slovenská armáda má asi 20-tisíc vojakov, Španielsko zhruba 133-tisíc.
Susana Benitezová je vo svojom oddiele jedinou ženou medzi mužmi. „Ženy v armáde sú zvyčajne kvôli tomu, že ich rodina bola v armáde. Bola to tradícia. To ale nie je môj prípad. Ja som chcela byť súčasťou vojska už ako dievča,“ priblížila Susana.
Súčasťou mnohonárodnej brigády je aj 24-ročný Francesco Alejandro Allegria. Misia na Slovensku je jeho prvá zahraničná. K španielskym ozbrojeným silám sa pridal pred štyrmi rokmi. Na Slovensku je od júla a domov sa dostane zrejme pred Vianocami. Rodnú zem mu pripomína vlajka jeho obľúbeného futbalového tímu.
„Môj otec bol fanúšik Atlética Madrid, a starší členovia mojej rodiny sú tiež fanúšikovia. Takže je to niečo, čo ma vystihuje. Je to kúsok môjho domova tu so mnou, preto tu mám vlajku. Vďaka nej sa cítim bližšie k domovu,“ povedal.
Po raňajkách vyrazia vojaci do terénu. Každý v závislosti od pozície v armáde. Streľbu trénujú minimálne raz do týždňa a cvičisko si pripravujú sami.
„Trénujeme rôzne špecifické situácie s palebnou podporou. Ale najdôležitejšie je cvičiť kooperáciu s inými krajinami. Každý deň skúšame interoperabilitu s ostatnými krajinami,“ vysvetlil kapitán a veliteľ poľnej delostreleckej jednotky José Antonio Mochón.
Pracovná doba vojakov sa končí zhruba o šiestej večer. Do 22.00 h majú čas učiť sa, odreagovať sa, niektorí ešte pred večerou trénujú svoju fyzickú kondíciu.
Jazyková bariéra ako najväčší problém
Počas tohtoročných augustových osláv 80. výročia Slovenského národného povstania sa mnohonárodné jednotky zúčastnili aj vojenskej prehliadky v centre Banskej Bystrice.
Vojaci pracujú skoro nepretržite, šesť dní v týždni. Jediný voľný deň je pre nich nedeľa. Mimo vojenskej základne sa pohybujú v civilnom oblečení.
Každé mnohonárodné bojové zoskupenie, nech je zložené z akýchkoľvek krajín, musí v priebehu výcviku získať certifikáciu, aby ho Aliancia mohla v prípade potreby nasadiť.
Fyzická a psychická záťaž nie sú pritom jedinou výzvou pre vojakov na misii. Je ňou aj ovládanie jazyka a odlúčenie od rodiny.
„Ak budeme hovoriť o mierovom stave, najväčším problémom je jazyková bariéra. Preto OS SR veľmi kladú dôraz na získavanie jazykových certifikátov,“ priblížil Vladimír Bednár.
Vojakov musí schváliť parlament
Aj keď v súčasnosti tvorí mnohonárodnú brigádu približne tisíc zahraničných vojakov, maximálny počet, ktorý môže byť na Slovensku zapojený do misie, je tritisíc. Zapájanie sa do vojenských operácií pod vedením Aliancie je pre spojencov dobrovoľné. O ich nasadení rozhoduje NATO.
„Každý jeden vojak, ktorý takto príde, musí byť schválený Národnou radou SR. Tu nehrozí že sem príde tisíc vojakov len tak,“ vysvetlil bývalý veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.
„Sme tu na šesť mesiacov a potom nás vystrieda ďalšia jednotka. Takto to funguje v každej zahraničnej operácii. Sme tu vôbec prvý španielsky kontingent so všetkou našou technikou. Po nás prídu ďalší, ktorí nás nahradia a budú pokračovať v našej práci,“ uviedol plukovník a veliteľ mnohonárodnej brigády Francisco Antonio Calvo Rodríguez.
Budúci rok pošlú ďalšie krajiny Aliancie svojich vojakov na výcvik na Slovensko. Mnohonárodnú bojovú brigádu posilnia jednotky z Turecka a Rumunska.
