Pred týždňom v piatok (24. 1.) zažilo Slovensko jedny z najväčších protestov vo svojej histórii. Po nežnej revolúcii v roku 1989 a zhromaždeniach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ľudia opäť vo veľkom vyšli do ulíc.
Vo viacerých mestách prejavovali na občianskych zhromaždeniach nesúhlas so zbližovaním sa Slovenska s Ruskou federáciou a podozrením zo zneužitia tajných služieb.
Hneď po celoslovenských protestoch sa objavili na sociálnych sieťach príspevky, ktoré tvrdili, že na Námestí Slobody v Bratislave protestovalo len niečo vyše štyritisíc ľudí.
Podľa šéfredaktora odborného portálu Infosecurity.sk Martina Hodása to tvrdili na základe dostupných bezplatných online nástrojov a umelej inteligencie. Z viacerých dôvodov však nedospeli k realistickým číslam.
„Ľudia na internete napríklad zle vyrátali maximálnu teoretickú kapacitu bratislavského Námestia Slobody. Tá sa pohybuje na úrovni 70 až 80-tisíc, oni však pracovali s hodnotou len 33-tisíc ľudí,“ priblížil Hodás.
Zároveň nepoužili zábery z dronu, ale len z veľkého uhla z balkóna priľahlej budovy. „A tieto snímky navyše nezachytávali celý dav,“ skonštatoval.
Sami organizátori protestu po niekoľkých dňoch priznali, že prvotný odhad 60-tisíc ľudí na námestí bol prestrelený. Martin Hodás uznáva, že metodika spočítavania masy ľudí na verejných priestranstva je veľmi komplikovaná.
„Treba mať snímky celého davu, aby sa dali čo najpresnejšie určiť jeho hranice, no a faktorom sú aj skúsenosti profesionálov, ktorí sa touto témou roky zaoberajú. Na spresnenie výpočtov sa používajú signály z mobilných telefónov, ktoré zachytávajú okolité vysielače mobilných operátorov,“ vysvetlil Hodás.
Výsledný odhad profesionálov ako aj bratislavskej mestskej polície bol zhruba 35 až 40-tisíc ľudí.
