Slovenské priemyselné zväzy varujú pred možnými následkami colnej politiky Donalda Trumpa. Tisícky ľudí na Slovensku by mohli zostať bez práce. O predražené výrobky slovenských podnikov by totiž už na americkom trhu nemuseli mať záujem.
Zavedenie cla na tovary z Európskej únie (EÚ) by spôsobilo, že aj tie, ktoré do Ameriky vyváža Slovensko, by boli na americkom trhu drahšie. Rozhodnutie Donalda Trumpa by podľa ekonómov mohlo zmeniť správanie spotrebiteľov. Na tamojšom trhu by už o ne nemusel byť taký záujem ako v súčasnosti.
„Chce, aby zahraničné výrobky z pohľadu amerického trhu boli drahšie a Američania, aby kupovali lacnejšie domáce výrobky,“ vysvetlil ekonomický analytik Forbes Ľuboslav Kačalka.
Na vplyv, ktorý by mohli mať clá USA na Slovensko, sa v reportáži v Správach pozrel redaktor Radoslav Šebo:
Slovensko pritom ročne vyváža do Spojených štátov tovar v hodnote približne 4,5 miliardy eur. Asi 65 percent exportu tvoria automobilky.
„Keby sme hovorili o nejakom 10-percentnom cle na luxusné autá, tak možno odhadnúť, že ten pokles výroby na Slovensku by bol niekde v rozsahu okolo 150 až 300 miliónov, čo by mohlo mať, samozrejme, dopad aj na nejaké pracovné miesta na Slovensku,“ skonštatoval generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Odhady hovoria o pol percenta zvýšenej nezamestnanosti. To predstavuje asi 13,5-tisíc ľudí, priblížil ďalej Lasz.
Clá by Slovensko zasiahli v EÚ najviac
Lasz poukázal na to, že ak by Trump pristúpil k zavedeniu ciel, Slovensko zasiahli najviac spomedzi všetkých štátov EÚ. Ešte viac ako Česku republiky alebo Maďarsko.
„Jednak priamo vyvážame do USA, ale vyvážame veľa subdodávok a rôznych častí aj do Nemecka. A takéto clá by obmedzili aj napríklad výrobu v Nemecku alebo vo Francúzsku. Čiže by nám klesol nielen vývoz do USA, ale pravdepodobne by nám klesol export aj do krajín západnej Európy,“ vysvetlil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Európska únia už skôr avizovala, že ak by na zavedenie ciel prišlo, bude reagovať protiopatreniami. Napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok (3. 2.) spomínal možnú reakciu colnou politikou s tým, že pre obe strany by bola lepšia dohoda o obchode.
Podľa ekonóma z Prognostického ústavu SAV Vladimíra Baláža by nebolo správne ísť cestou zavedenia ciel na americké výrobky.
„Keď si zoberieme štruktúru amerických dovozov do EÚ, tak vidíme, že tam prevládajú dovozy ropy a plynu, čiže energií. Čiže keby sme zaviedli podobné clá aj na energie, nám by vlastne tie energie zdraželi a stúpla by miera inflácie,“ podotkol Baláž. Zavedenie ciel na americké tovary by teda podľa neho mohlo spôsobiť viac škody ako osohu.
