Obyvatelia palestínskeho Pásma Gazy nemôžu byť presúvaní silou a akékoľvek zhabanie pôdy by bolo podľa šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej nelegálne. Kallasová to v stredu (12. 2.) uviedla v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje tlačové agentúry z celej Európy.
Americký prezident Donald Trump pred pár dňami navrhol, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad Pásmom Gazy a budú ho vlastniť. Tamojšie palestínske obyvateľstvo pritom bude presídlené do okolitých krajín.
„Európska únia podporuje dvojštátne riešenia. Je jasné, že Izraelčania majú obavu o svoju bezpečnosť. Ale bez toho, aby boli rešpektované práva Palestínčanov, nebude v bezpečí ani Izrael,“ uviedla Kallasová. Zdôraznila, že Trumpov nápad na presťahovanie obyvateľov Pásma Gazy odmietli aj regionálni lídri.
V Pásme Gazy, ktoré ovláda teroristické hnutie Hamas, teraz platí prímerie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu teraz pohrozil obnovením bojov až do úplnej porážky Hamasu, ak palestínske hnutie do sobotňajšieho poludnia neprepustí izraelských rukojemníkov.
„Prímerie je jedna vec, teraz je ale potrebné zabezpečiť udržateľný mier,“ uviedla únijná predstaviteľka. Veľkou otázkou podľa nej je najmä budúca správa Pásma Gazy za situácie, keď Izrael zakázal pôsobenie agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) na izraelskom území.
„Tlačím na to, aby Európa bola pri rokovacom stole, sme najväčším podporovateľom UNRWA a tiež aj palestínske samosprávy,“ dodala. Pripomenula tiež, že je zásadné, že sa z Pásma Gazy „už nikdy nesmie stať útočisko teroristov“.
Situácia po rozpustení USAID
Teraz je podľa Kallasovej potrebné zabezpečiť, aby sa k ľuďom v Pásme Gazy dostala potrebná pomoc a boli opäť zabezpečené nevyhnutné služby a EÚ sa na tom chce podieľať.
Americký prezident tiež po svojom nástupe do funkcie rozhodol o rozpustení agentúry pre medzinárodný rozvoj USAID. Tá je zásadná pre humanitárnu pomoc v mnohých krajinách sveta.
Európska únia nebude podľa Kallasovej „automaticky zapĺňať prázdne miesto“, ktoré po ukončení americkej podpory vzniklo. Po prvé, potrebné finančné prostriedky EÚ nemá. Po druhé, ako vyplýva zo súčasných štatistík, už veľkému množstvu organizácií prispieva.
„Keď sa pozriete na rozpočty organizácií, ktoré nás žiadajú o pomoc, tak už dostávajú množstvo financií od EÚ, len to nikto nevie. Možno teraz nastala príležitosť, ako upozorniť viac na to, kam prúdi európska pomoc,“ uviedla šéfka únijnej diplomacie.
Ako príklad spomenula práve Agentúru OSN pre palestínskych utečencov, ktorej je Európska únia najväčším darcom. „Sme terčom kritiky, že nepomáhame dosť Palestínčanom, pritom to tak nie je,“ vyhlásila Kallasová.
Európska únia by sa teraz mala pozrieť na to, kde sú „jej strategické záujmy“, a podľa toho vyhodnotiť, kam bude posielať svoju pomoc. „Musíme byť ale viditeľnejší, aby to dané krajiny vedeli aj aby to vedeli naši vlastní občania. Ukázať, že sme predvídateľným a spoľahlivým partnerom vo svete,“ uzavrela.
