Drobné plastové čiastočky označované ako mikroplasty, ktoré v posledných rokoch znečisťujú životné prostredie a prenikajú do ľudského organizmu, čoraz viac zamorujú aj ľudský mozog. Naznačujú to novozverejnené zistenia amerického tímu vedcov, na ktoré upozornil denník The Guardian. Údaje ukazujú aj na výrazný nárast koncentrácie mikroplastov v pečeni.
Autori štúdie porovnávali výskyt vo vzorkách z mozgu, pečene a obličiek odobratých pri pitvách v rokoch 2016 a 2024. Zďaleka najvyššiu koncentráciu mikroplastov našli v mozgovom tkanive. Pri 28 starších vzorkách predstavovala necelých 3,5-tisíca mikrogramov na gram a pri 24 z minulého roka skoro päťtisíc, napísal The Guardian.
Závery tímu tvoreného prevažne expertmi z Novomexickej univerzity minulý týždeň publikoval odborný časopis Nature Medicine.
V snahe potvrdiť možný rastúci trend vedci rozšírili analýzu pri mozgovom tkanive na vzorky od ľudí, ktorí zomreli v rokoch 1997 a 2013. Koncentrácia mikroplastov narastala od najstarších vzoriek až do roku 2024.
Podľa autorov štúdie nehrali úlohu etnicita, pohlavie ani príčina smrti. Kontaminácia však bola výrazne horšia vo vzorkách od ľudí, ktorým bola diagnostikovaná demencia. Americkí vedci však zdôrazňujú, že ich zistenia neznamená, že by mikroplasty diagnózu spôsobovali.
Ako sa mikroplasty dostávajú do organizmu?
Nepatrné plastové čiastočky vznikajú rozpadom umelohmotných výrobkov vplyvom tepla či trávenia zvierat. Ľudia ich môžu vdýchnuť alebo skonzumovať pri jedle a pití. Štúdie v posledných rokoch ukázali, že prenikajú do najrôznejších orgánov, do krvi, materského mlieka, spermií i kostnej drene.
Ich vplyvy na zdravie nie sú zatiaľ príliš jasné, experti sa však domnievajú, že môžu vyvolávať zápal. Objavili sa tiež teórie o spojitosti s infarktmi.
„Vzhľadom na exponenciálne rastúcu prítomnosť mikro a nanoplastov v životnom prostredí si tieto údaje žiadajú oveľa väčšie úsilie v snahe pochopiť, či mikro a nanoplasty hrajú úlohu v neurologických poruchách alebo iných dopadoch na ľudské zdravie,“ uvádza vo svojich záveroch tím z Novomexickej univerzity.
Pri skúmaní vzoriek z obličiek výraznejší nárast v koncentrácii mikroplastov medzi rokmi 2016 a 2024 neodhalil. Pri pečeni bol nárast ešte väčší ako pri mozgovom tkanive, v absolútnych hodnotách bola ale koncentrácia oveľa nižšia.
