Slovenskí politici sa rozchádzajú v názoroch na mierové iniciatívy Donalda Trumpa. Koalícia ich víta. Progresívne Slovensko kritizuje amerického prezidenta za to, že o rokovaní s Vladimirom Putinom spojencov neinformoval.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) varuje, že po Ukrajine by mohla byť ďalším porazeným Európska únia. Opozícia zdôraznila, že mierové rozhovory by nemali byť bez účasti ukrajinskej strany.
Ako reagujú slovenskí politici na iniciatívy Donalda Trumpa, zisťoval v relácii Správy redaktor STVR Jakub Horáček:
Robert Fico komentoval mierovú iniciatívu prezidenta USA na sociálnych sieťach. Píše, že od začiatku mal na vojnu na Ukrajine iný názor ako väčšina premiérov členských štátov EÚ, keď volal po mieri. Zopakoval, že agresia Ruska bola porušením medzinárodného práva, ale Ruská federácia mala bezpečnostné dôvody na takýto postup.
„Je mi strašne ľúto státisícov mŕtvych na ukrajinskej aj ruskej strane. V EÚ by sme sa mali nad nimi zamyslieť. Bolo jasné, že vojna nemá vojenské riešenie. Opakoval som to snáď tisíckrát. Napriek tomu vojnoví jastrabi v EÚ tlačili Ukrajinu do ďalších a ďalších jatiek,“ napísal Fico na sociálnej sieti.
„Ak si pozriete dnešné vyhlásenie predsedu vlády a porovnáte si ho s o niečo kratším bývalého prezidenta Medvedeva, to je skoro ako cez kopirák. Tie isté kopance do EÚ,“ poukázal poslanec NR SR Tomáš Valášek (PS).
Koaliční predstavitelia vyhlasujú, že rokovania o mieri, ktoré avizuje šéf Bieleho domu, sú dobrým signálom pre Slovensko aj svet.
„Konečne je tu vôľa kľúčových geopolitických hráčov na tom, aby sa skončilo zabíjanie. Podľa mňa je to najlepšia správa, akú sme za posledné obdobie dostali,“ reagoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Rozdielne názory
Donald Trump naznačil, že Ukrajina sa nestane členom NATO a príde o časť okupovaných území. Po ukončení bojov volá aj opozičné Progresívne Slovensko, no zdôrazňuje, aby išlo o spravodlivý mier.
Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (PS) sa nesmie stať, aby Ukrajinu postavili pred dohodu, ktorá poprie základné princípy medzinárodného práva.
„Bez ohľadu na to, čo bude žiadať prezident Trump, nesmú sa v Európe v roku 2025, v 21. storočí, prepisovať hranice a brať územia iného štátu na základe vojenskej agresie,“ vyhlásil Korčok.
„Realita bude taká, že bude nejaký mier za územie. Spojené štáty dostanú prístup k nerastnému bohatstvu Ukrajiny, čisto transakčný model,“ podotkol poslanec NR SR Roman Michelko (SNS).
„Prezidenta Zelenského za toto určite nečaká večná sláva. Všetci ostatní budú len asistovať. My v EÚ len bezradne pozerať. Za túto ponižujúcu úlohu si môžeme sami. Tenisovú štvorhru medzi dvojicou Trump, Putin a dvojicou EÚ, Ukrajina vyhrá prezidentský pár presvedčivo 3:0 na sety (6:0, 6:0, 6:0),“ komentoval na sociálnej sieti Fico.
„KDH v súvislosti s vojnou na Ukrajine dlhodobo deklaruje, že trvalý a naozajstný mier na Ukrajine musí byť spravodlivý. A Ukrajina musí byť súčasťou jeho dojednania,“ uviedlo v písomnom stanovisku KDH.
„Keby bol konflikt na Slovensku a Donald Trump by hovoril, že vzdajte sa v rámci zmierenia východného Slovenska, tiež je prvoradý názor krajiny, ktorej sa to týka. Preto by nemala byť Ukrajina vyčlenená,“ zhodnotil poslanec NR SR Július Jakab (hnutie Slovensko).
Juraj Blanár iniciatívu víta
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) víta a podporuje iniciatívu prezidenta Spojených štátov.
„Táto iniciatíva je v súlade s naším dlhodobým stanoviskom, že konflikt treba ukončiť diplomaticky za rokovacím stolom v dialógu so všetkými zainteresovanými stranami,“ povedal Blanár.
Slovensko je podľa Juraja Blanára pripravené zapojiť sa do mierových aktivít. Organizovať by mohlo predprípravné rokovania na nižšej úrovni.
Akú rolu bude hrať EÚ, pýta sa Pellegrini
Podľa prezidenta Petra Pellegriniho bude zásadnou otázkou, akú úlohu, a či vôbec bude hrať Európska únia (EÚ) v procese nastoľovania mieru na Ukrajine. V piatok (14. 2.) ráno odcestuje do Mníchova, kde sa zúčastní na 61. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Program fóra bude venovaný globálnym bezpečnostným výzvam. Mníchov sa tak najbližšie dni, aj vzhľadom na súčasné udalosti na Ukrajine, stane miestom diplomatických iniciatív zameraných na riešenie najnaliehavejších problémov svetovej bezpečnosti. Informoval o tom odbor komunikácie kancelárie prezidenta.
„Multilaterálna politika sa zmenila na presadzovanie tvrdých národných záujmov veľmocí v zmysle ber alebo neber. EÚ stojí pred naliehavou otázkou, ako sa postaviť k Ukrajine, za akých podmienok bude dohodnutý mier a chcem sa tiež bližšie oboznámiť s tým, aká je predstava americkej politiky vo vzťahu k Európe vo sfére bezpečnosti a ekonomickej spolupráci,“ podotkol prezident SR.
Ako doplnil, podľa verejných informácií sa na konferencii očakáva účasť aj tímu amerického viceprezidenta J. D. Vancea a ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia. Preto podľa svojich slov verí, že sa podrobnejšie dozvedia o ich predstavách ukončenia vojny na Ukrajine.
Z kancelárie priblížili, že súčasťou pracovného programu prezidenta v Mníchove budú viaceré bilaterálne stretnutia – s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom.
Konferencia však podľa nich predstavuje priestor aj na stretnutia s viacerými aktérmi aj zo súkromného prostredia, vrátane spoločností Google, Meta, Airbus a Boston Consulting Group.
