Poslanci NR SR v stredu (5. 2.) definitívne schválili nový stavebný zákon. Jeho cieľom je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch.
Stavebný zákon rieši aj problematiku takzvaných čiernych stavieb či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe. Zmeny začnú platiť od apríla tohto roka.
O novej legislatíve sme si viac povedali s prezidentom Zväzu stavebných podnikateľom Pavlom Kováčikom:
Základnou zmenou schválenej stavebnej legislatívy je, že o stavbách nebude rozhodovať štát, tak ako to navrhla a prijala bývalá vláda v roku 2022, ale kompetencie zostávajú samosprávam. Je to dobrá správa?
Toto rozhodnutie vnímame ako politicky neprekročiteľnú čiaru, ktorú sme prijali. Vidíme tu určité nedostatky. Na druhej strane treba povedať, že kompetencie prvostupňových stavebných úradov, ktoré zostávajú na samosprávach sa takisto trochu menia a pravidlá sa spresňujú.
Keby sme to mohli zhrnúť v niekoľkých bodoch, čo nová legislatíva prináša?
Jednoznačne zlúčenie duplicitných procesov a potom jednoznačné pravidla pri vydávaní stanovísk dotknutých orgánov verejnej moci, ale aj ďalších dotknutých orgánov právnických osôb, ktoré sa k stavebným konaniam logicky musia odborne vyjadrovať. Všetko dohromady, tieto presne pravidlá a zjednodušenie procesov by malo priniesť výrazné skrátenie lehôt na získanie stavebného súhlasu.
Napríklad na malé stavby už netreba povolenie. Teda ak na svojom pozemku staviame garáž alebo chatu, tak ich nemusíme ani ohlasovať?
Nie je to celkom tak, je pravdou, že sa rozšíril okruh stavieb, na ktoré netreba stavebné povolenie. Na druhú stranu zostáva ohlasovacia povinnosť až na vyložene drobné stavby.
U jednoduchých stavieb zostáva ohlasovacia povinnosť. Ale aj tu platí fikcia súhlasu, to znamená, že stavebník ohlási na stavebný úrad svoj zámer postaviť napríklad garáž.
Pokiaľ nepríde odpoveď zo stavebného úradu do 30 dní, tak sa má za to, že stavebný úrad súhlasí a môže stavať.
To, čo má priniesť nový stavebný zákon je skrátenie lehôt. Priemerná dĺžka stavebného konania bola na Slovensku 286 dní, pričom v Európskej únii 165. Dokážu to stavebné úrady za 30, respektíve 60 dní?
Táto lehota môže byť v jednoznačných prípadoch dosiahnutá. Treba ale povedať, že tomuto procesu prechádzajú práve vyjadrovacie konania ďalších orgánov a právnických osôb, ktoré sa musia ku konaniu vyjadriť. Takže tých 30 dní je hypotetická lehota. Budeme veľmi radi, keď sa to podarí skrátiť z tých 260 niekde ku 100 dňom.
Čo pripomienky občanov, tie vedeli predĺžiť stavebné povolenie, ako to rieši nová legislatíva?
Tým že odstraňuje duplicitné procesy tak zavádza pravidlo, že každá dotknutá osoba, či už fyzická alebo právnická sa môže k danému procesu vyjadriť len raz a nie duplicitne vo viacerých konaniach.
Taktiež sa sprísňujú pravidlá, kedy sa takého pripomienky považujú za relevantné a kedy za obstrukčné a na ne sa teda tým pádom neprihliada.
Ak stavebné konanie trvá dlhšie ako teda tých 60 dní, ktoré sú stanovené, zavádza sa nový termín fikcia súhlasu. Čo to presne znamená?
Pokiaľ sa dotknutá osoba alebo stavebný úrad v prípade samotného konania nevyjadrí v danej lehote má sa za to, že s daným návrhom súhlasí.
Čiže to znamená, že môže stavebník začať stavať?
Áno, v podstate to znamená, že môže začať stavať, že stavebné konanie nadobudlo právoplatnosť.
Vy to ako prezident stavebných podnikateľov určite vítate, nie?
Samozrejme, že to vítame. Na druhú stranu, treba povedať, že nepredpokladáme, že by toto malo v praxi pravidelne nastávať. Predpokladáme, že si stavebné úrady a ďalšie úrady budú svoje povinnosti a svoje lehoty náležite plniť.
Ako rieši nová legislatíva problém čiernych stavieb a ich legalizáciu?
Nová stavebná legislatíva rieši pomerne presne čierne stavby, ktoré vznikli pred 30. 4. 2025, to znamená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Jednoduché pravidlo do budúcnosti je, že nové čierne stavby v podstate nebude možné zlegalizovať.
Akékoľvek stavebné činnosti vo výstavbe budú môcť byť len na základe platného stavebného povolenia.
Mal váš zväz nejaké pripomienky a boli reflektované v zákone? Pretože parlament neakceptoval napríklad žiadne pozmeňovacie návrhy opozície.
V rámci prípravy tohto stavebného zákona ale predchádzajúcich návrhov aj za predchádzajúci vlád bola prizvaná odborná verejnosť k príprave a k pripomienkam. Vyjadrovali sme sa už aj v rámci predbežného aj medzirezortného pripomienkového konania.
Myslím, že naše návrhy boli primerane kompromisné a zohľadnené. V zásade sme s týmto zákonom stotožnení. Na margo opozície tvrdím, že mala možnosť v rámci svojich odborníkov sa v rámci odborného dialógu zapojiť do pripomienkovania. Som presvedčený, že tento zákon je širokým odborným konsenzom odborníkov na Slovensku.
Opozícia považuje stavebnú reformu za nepripravenú. Tvrdia že úrady, obce a stavebníci zmeny nezvládnu. Varujú, že namiesto urýchlenia konaní môže nastať chaos. Máte vy osobne obavy?
Každá zmena prináša určité riziko, akým spôsobom sa ju podarí implementovať. Takže aj v tomto prípade očakávajú stavebné úrady, stavebných úradníkov ale aj ďalších odborníkov zmeny, pretože tie procesy sa budú meniť. Veríme, že sa s týmito novými procesmi a zmenami, ktoré z zákona vyplývajú, zhostia so cťou. Očakávame, že to nebude úplne jednoduché, ale aj o rok by bola situácia úplne rovnaká.
Áno, presne na to sa chcem opýtať. Pretože opozícia navrhovala, aby sa ten nový stavebný zákon posunul o rok, teda jeho účinnosť nie od 1. apríla ale o ďalší rok. Nebolo by to riešenie na prípravu a trebárs na zmeny tých procesov?
S týmto nemôžeme odborne súhlasiť, pretože akékoľvek ďalšie odkladanie účinnosti v podstate nič nerieši. Vždy až v praxi bude treba adaptovať prístupy jednotlivých úradov a to sa stane teraz alebo aj o rok. Čiže by sme si len odložili o rok pozitívne efekty, ktoré zo zákona očakávame.
