Zápach, výkaly priamo pod nohami, možná kontaminácia okolia. Obyvatelia bytovky v Lakšárskej Novej Vsi si urobili z pivnice žumpu. Hrozivo pritom pôsobí fakt, že táto situácia trvá už viac ako desať rokov a dom sa môže kedykoľvek zrútiť. Až vlani, keď vodárenská spoločnosť odpojila dom od vody, začali kompetentné úrady robiť kroky k záchrane. No nebude to už neskoro?
História je plná príbehov, v ktorých sa ľudia dostali až na samotné dno poníženia, marazmu a nešťastia. Častokrát ich k tragédiám doviedla utopická ambícia agresívneho ega, či psychopatické predstavy politických vodcov, inokedy ľudí do traumatických osudov vykoľajila nevzdelanosť či neschopnosť včas riešiť prichádzajúce problémy.
Toto je iba malá časť z mozaiky zlyhaní, ktoré sa rokmi nabaľovali ako snehová guľa smerujúca ku katastrofe. Dom číslo 256 v Lakšárskej Novej Vsi. Dom, v ktorom si jeho obyvatelia dobrovoľne urobili žumpu. Objekt, v ktorom môžu kedykoľvek zomrieť ľudia.
„V minulosti tieto bytovky patrili družstvu. Družstvo im poskytovalo nejaké služby, teda aj vývoz žumpy a za to obyvatelia nemuseli platiť. Po konkurze sa dostali tieto bytovky do vlastníctva obyvateľov. Tým pádom si všetci museli platiť za vývoz žumpy. Dve bytovky sa dohodli, platili za ten vývoz, no jedna platiť nechcela. Je dosť možné, že ich ostatní, ktorí platia, odpojili,“ vysvetľuje starostka Lakšárkej Novej Vsi Oľga Procházková.
Priestory plné splaškov
Obyvatelia presekali stupačky a napĺňajú vlastné pivničné priestory splaškami. Podľa suseda, ktorý v bytovke býva 30 rokov, situácia s neplatičmi robí obyvateľom problém už 10 až 15 rokov.
„Je to situácia, ktorá nás vôbec neteší. Je tu uzavretý vstup do pivnice a z pivnice si obyvatelia spravili žumpu na odvod splaškových vôd. Naozaj to cítiť. Smrad stúpa hore. Neviem si predstaviť, že by som v takom prostredí bývala. Už aj ľudia to vnímajú tak, že asi bude najlepšie nájsť si nejaký podnájom alebo odísť,“ pokračuje starostka.
Vlani odpojila Bratislavská vodárenská spoločnosť prívod vody do domu číslo 256 pre podozrenie z možnej kontaminácie verejného vodovodu splaškami. Regionálny hygienik z Úradu verejného zdravotníctva v Senici kvalitu vody zo susednej bytovky vyhodnotil, že odobratá vzorka vody vyhovuje vo vyšetrovaných ukazovateľoch.
„Skúmali sme, samozrejme, aj epidemiologické riziká. Vzhľadom k mentalite obyvateľov domu však nemali nejaké názory alebo stanoviská význam. Neviem, či po medicínskej stránke je reálne, aby ľudia zo smradu ochoreli. Je to individuálna vec. Niekomu to smrdí, inému zrejme nie,“ tvrdí hygienik.
Problémová statika budovy
Niektorí obyvatelia bytovky uvažujú o sťahovaní. Problémom v budúcnosti môže byť aj narušená statika budovy. „Všimol som si obvodové steny suterénu. Sú tam trhliny. Steny a murivo môžu byť značne narušené, degradované. V prípade, že sa odčerpá ten kal a splašky, protitlak sa môže zmenšiť. Práve vtedy môže nastať kolaps steny alebo celého objektu,“ objasňuje statik Peter Špánik.
Starostka na otázky, či obyvatelia dali spraviť statický posudok na spomínanú budovu tak, ako mali, alebo či k problému prebehlo spoločné stretnutie obyvateľov, odpoveď nedostala. „Ako jediní vlastníci bytov tu nemajú založené spoločenstvo vlastníkov bytov. V ostatných bytovkách to je. Je tam teda veľmi ťažká komunikácia, keď sa oni medzi sebou nevedia dohodnúť,“ sťažuje sa starostka.
Voda, ktorá kedysi vytekala spod okien, teraz podľa obyvateľa presakuje cez pukliny v základoch a múroch. Cesta je neprejazdná pre autá aj peších, musia teda využívať obchádzku. V zime je situácia znesiteľná, no v lete zostáva všetko zaplavené. Podľa neho sa situácia nerieši.
„Som prekvapený, že takto dlho to nikto nerieši. Som z toho úplne šokovaný,“ tvrdí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božík.
Kanalizácia ako riešenie
Starostka si myslí, že problém by vyriešila kanalizácia v obci. „Stočné je oveľa nižšie ako keď si majú dávať obyvatelia vyvážať žumpu. Najbližšie fungujúce čističky odpadových vôd sú totiž 23 km od obce,“ vysvetľuje.
Starostka pripúšťa možnosť zrútenia domu kvôli podmáčaniu splaškovými vodami. „Zatiaľ však žiaden statik posudok nerobil. Nemáme o tom ani vedomosť,“ tvrdí.
„S najväčšou pravdepodobnosťou predpokladám, že ten dom pôjde dole. Na to, aby sme dokázali posúdiť, aký je ten suterén poškodený, treba tie splašky totiž odčerpať. Ako som už spomenul, odčerpaním väčšieho množstva splaškov, sa môže zhoršiť statická bezpečnosť objektu. Bez toho, že by sa to odčerpalo, sa však nedá posúdiť, do akej miery je to poškodené,“ pokračuje statik.
Obec už údajne oslovila statika, ktorý má vypracovať cenovú ponuku. Tú očakáva v najbližších dňoch. Na to, prečo sa situáciou, ktorá trvá už viac ako desať rokov zaoberajú až teraz, odborná referentka Andrea Malík Sláviková nevedela odpovedať.
Obecný úrad by mal podľa Božika požiadať stavebný úrad o kontrolu, pretože konanie majiteľov je protiprávne. „Ak statik potvrdí, že budova nie je bezpečná na bývanie, bude potrebné dohodnúť ďalší postup. Ide o ojedinelý prípad na Slovensku, takže chýbajú jasné usmernenia. Vydanie rozhodnutia o odstránení stavby je jedna vec, otázne je, či sú obyvatelia ochotní bojovať. Väčšina je apatická a letargická, čakajú, že problém za nich vyrieši niekto iný,“ dodáva.
Fekálny marazmus
Zdá sa teda, že jedinou šancou, ako sa dostať z fekálneho marazmu, je najskôr zistiť, či domu po zbavení jeho pivničných splaškov nehrozí zrútenie. Ak áno, čo bude s jeho obyvateľmi? Kam pôjdu bývať? Starostka sa spolieha na to, že v takom prípade si nájdu iné ubytovanie. No väčšmi ju trápi budúcnosť kanalizácie.
„Obec sa už trikrát pripravovala k realizácii kanalizácie. Prvýkrát keď budovala vodovod, čo bolo v 90. rokoch, no nezostali peniaze. Druhýkrát sme začali postupovať ako mikroregión Šaštínsko. Chýbalo len vydanie stavebného povolenia. Vtedy sa zmenili podmienky tým, že oprávneným žiadateľom z eurofondov sa stali aglomerácie. Tie považovali za súvisle zastavané územie, nie spádovú oblasť,“ vysvetľuje starostka.
Odkázaní na Šaštín
„Nemohli sme čerpať financie na kanalizáciu z európskych fondov. Nemáme väčšiu rieku ani potok, takže sme odkázaní na čističku v Šaštíne, ktorú využíva mesto Šaštín-Stráže a Borský Mikuláš, spolu pre deväťtisíc ekvivalentných obyvateľov. Teoreticky by sme sa mohli pripojiť, keby čistička fungovala správne, no má zlú technológiu. Podľa prevádzkovateľa by sme však mohli byť zaradení do tohto aglomerátu,“ dodáva.
„Áno, v tejto chvíli sa uvažuje nad tým, že sa Lakšárska Nová Ves napojí na čistiareň v Šaštíne. Ešte stále je však v majetku mesta. Pracujeme s mestom na tom, aby sme ju prebrali. Investujeme totiž iba do vecí, ktoré vlastníme. Keď ju preberieme, pristúpime k rekonštrukcii. Následne začneme pripravovať projektovú dokumentáciu, aby sme rozšírili jej kapacity,“ dodáva hovorca BVS Matúš Stračiak.
Dlhodobé plány sú jedna vec, realita druhá. V tom najhoršom prípade môže dôjsť kedykoľvek ku katastrofe. Vieme o nej a mali by sme konať. Obec, hygiena, stavebný úrad, a obyvatelia domu číslo 256. Lebo o chvíľu môže byť neskoro. A potom čo? Pokrčíme plecami, pretože to nebol náš vlastný problém?
