Pred členskými štátmi Severoatlantickej aliancie je náročná debata o tom, na aké percento má stúpnuť objem výdavkov na zbrojenie a akým tempom tieto výdavky možno dosiahnuť. Po štvrtkovom (20. 2.) stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.
Rutte si myslí, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne. Na konkrétnom cieli je podľa neho potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie.
EÚ nesmie chýbať pri rokovacom stole
Európski spojenci aj USA podľa Rutteho súhlasia, že je potrebné zabezpečiť trvalý mier na Ukrajine. Akákoľvek dohoda musí podľa šéfa NATO priniesť takýto mier, aby Rusko už nikdy neskúsilo vziať veci do svojich rúk a zabrať ukrajinské územie.
„To si bude vyžadovať veľmi silné bezpečnostné garancie,“ povedal. „Niet pochýb, že Európa musí zohrávať dôležitú úlohu v bezpečnostnej architektúre budúcnosti,“ dodal.
„Som presvedčený, že trvalý udržateľný mier na Ukrajine nebude možný bez nejakých bezpečnostných garancií, za ktoré budú zodpovedať aj EÚ samozrejme s podporou Spojených štátov,“ uviedol Pellegrini.
Prezident SR tiež vyjadril presvedčenie, že účastníkom diskusií o mieri musí byť aj Ukrajina, ktorej sa vojnový konflikt týka. Za rokovacím však stolom podľa neho musí byť aj EÚ. „Nie však formou čakania, či ju niekto pozve, ale svojou vlastnou iniciatívou a vlastnými postojmi sa má dožadovať sedenia za týmto stolom,“ povedal.
„Ak tak nebude konať a lídri EÚ nebudú schopní prezentovať nejaký postoj Európy, tak budeme svedkami toho, že sa mier dohodne bez nás,“ dodal.
„Nie je v záujme SR dosiahnuť prímerie na určitý čas a potom, aby sme o pár rokov boli svedkami pokračovania vojenského konfliktu,“ povedala hlava štátu.
Považuje však za predčasné hovoriť o tom, aby armády či vojaci iných krajín išli na Ukrajinu. „Nie sú dohodnuté podmienky mieru, nevieme, ako majú vyzerať garancie udržateľnosti,“ podotkol Pellegrini.
Európa podľa Pellegriniho tiež nesmie robiť aktivity, ktoré ju rozdeľujú na niekoľko skupín krajín. V tejto súvislosti pripomenul nedávne dva samity v Paríži, kde niektoré členské krajiny chýbali.
Výdavky na obranu
Rutte pripomenul, že Slovensko má na svojom území jednu z viacnárodných vojenských jednotiek NATO, ktorú vo štvrtok navštívil. „Táto prítomnosť je zásadná súčasť toho, ako kolektívne odstrašujeme agresiu a chránime naše východné krídlo,“ povedal.
Spojené štáty dali podľa neho jasne najavo, že chcú mať silné NATO. „Tento záväzok ide ruka v ruke s očakávaniami, že všetky členské štáty budú prispievať férovým podielom,“ dodal.
Výdavky na obranu v rámci Aliancie podľa neho naberajú rovnú trajektóriu. „Slovensko vynakladá dve percentá HDP, čo je veľmi dôležité,“ zhodnotil. „Nové hrozby si budú vyžadovať väčšie investície,“ povedal.
Generálny tajomník zdôraznil, že časový harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť, bude musieť byť ambiciózny. O výdavkoch na obranu by sa podľa neho malo rokovať ešte tento rok na samite NATO v Haagu.
Slovensko si podľa prezidenta uvedomuje morálny investičný dlh do vybavenia Ozbrojených síl SR. „Treba si priznať, a priznáva to aj SR, že sme naše ozbrojené sily budovali do mierových časov. Spôsobom, ako keby nikdy už žiadna vojna na našom kontinente nemala byť,“ povedal.
Tak podľa neho žiaľ vyzerá aj kondícia a stav ozbrojených európskych krajín síl a vojna ukázala, že nie sú pripravené čeliť hrozbe.
Pre Slovenskú republiku sú podľa prezidenta zásadné dva momenty, o ktorých hovoril aj s Ruttem. Jedným z nich je potreba zmeniť fiškálne pravidlá EÚ, ktoré nám dnes vzhľadom na úroveň dlhu a deficitu nedovoľujú navyšovať výdavky na obranu.
„Pre Slovensku bude tiež dôležité, aké tempo bude aliancia navrhovať, za koľko rokov máme dosiahnuť navýšenie o jedno alebo 1,5 percenta, aký tlak to bude vytvárať na naše financie,“ povedal.
