Kým svetové veľmoci súperia o prvenstvo v oblasti umelej inteligencie, odborníci varujú pred skrytou environmentálnou záťažou tejto technológie.
Takmer všetko, čo robíme na zariadeniach s podporou umelej inteligencie, je prepojené s dátovými centrami. Ide o obrovské budovy plné superpočítačov, ktoré potrebujú obrovské množstvo energie. Tieto centrá sa veľmi zahrievajú, pretože superpočítače produkujú horúci vzduch a musia byť chladené. To vyžaduje veľké množstvo vody.
Už dnes je situácia hraničná. Pri tom obrovskom množstve inteligentných zariadení jednoducho majú dátové centrá problém zvládať dopyt. Do budúcna, ak by sa AI ešte rozšírila, to vyzerá ešte náročnejšie.
O vplyve umelej inteligencie na životné prostredie hovoril v relácii Dobré ráno, Slovensko! redaktor Viliam Hauzer:
Môže byť AI ekologickejšia?
Britská Kráľovská akadémia inžinierstva, ktorá poukázala na tento problém navrhla, že v prvom rade by technologické spoločnosti mali povinne preukazovať množstvá minutej vody a energie pri svojej činnosti.
Žiadne ďalšie opatrenia na stole aktuálne nie sú. Problematike AI ako environmentálnej záťaži sa nevenuje prílišná pozornosť.
Vedci varujú, že mnoho odborníkov je dnes takpovediac zaslepených výsledkami, ktoré AI prináša. Niektorí dokonca tvrdia, že prínos objavov umelej inteligencie ospravedlňuje jej nadmerné využívanie zdrojov.
Túto, nazvime to odvrátenú stránku AI, neriešili ani politici a odborníci na minulotýždňovom summite o AI. Bolo to vôbec prvé stretnutie svojho druhu. Dôraz tam ale kládli najmä na politický rozmer umelej inteligencie a na to, aby sa tá nestala bojovým polom medzi USA a Čínou.
