Vytvorenie vládnej koalície zloženej z konzervatívneho bloku CDU/CSU a stredoľavicových sociálnych demokratov (SPD) je v Nemecku najpreferovanejšou možnosťou. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala spoločnosť YouGov krátko po nedeľných (23. 2.) predčasných voľbách. Informovala o tom agentúra DPA.
V prieskume „veľkú koalíciu“ podporilo 44 percent respondentov. Ďalších 25 percent opýtaných by uprednostnilo trojkoalíciu doplnenú o Zelených. Vládu so zastúpením z krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) by podporilo 30 percent. CDU/CSU však pred voľbami spoluprácu s touto stranou vylúčila.
Prieskum vykonal YouGov na vzorke 1 001 oprávnených voličov v nedeľu po 21.00 h, čiže po hlasovaní, no zároveň v čase, keď ešte nebolo známe presné rozdelenie parlamentných kresiel podľa oficiálnych výsledkov.
Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred druhou Alternatívou pre Nemecko (AfD), nasledovanou sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.
Pred bránami Spolkového snemu, tesne zostali liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa o hlasy voličov uchádzala prvýkrát po odtrhnutí od Ľavice. Očakáva sa zložité zostavovanie novej vlády. S AfD nechce vládnuť žiadna zo zvyšných strán a SPD zasa odmieta ísť do koalície s CDU/CSU.
Problém protichodných programov
Rozdielne programy a protichodné sľuby strán pravdepodobne budúcej nemeckej vládnej koalície – konzervatívnej CDU/CSU a SPD – podľa ekonómov tlmí nádej na skutočný reštart nemeckej ekonomiky.
Vzhľadom na odpor CDU/CSU k zvyšovaniu daní a odmietaniu škrtov v sociálnej oblasti zo strany SPD je pravdepodobné zvyšovanie deficitov verejných financií. To však môže naraziť na takzvanú dlhovú brzdu, na ktorej zmenu je potrebná dvojtretinová ústavná väčšina, a teda hlasy Zelených a Ľavice. Nemecko je najväčšou ekonomikou EÚ.
„Budúca koalícia sa pravdepodobne zhodne na zvýšení financií na infraštruktúru. To by bolo dobré pre podniky. Potenciálne koaličné strany však majú odlišné názory na mnoho ďalších oblastí hospodárskej politiky – napríklad na daňovú, sociálnu a klimatickú politiku,“ domnieva sa ekonómka Franziska Palmasová zo spoločnosti Capital Economics.
„To tlmí vyhliadky na skutočný reštart hospodárskej politiky, ktorý by bol po piatich rokoch stagnácie naliehavo potrebný,“ pokračovala Palmasová.
„V skratke, obnova veľkej koalície by mohla priniesť zníženie daní pre domácnosti a podniky bez škrtov v sociálnych výdavkoch, ako aj určitú dereguláciu. Reforma dôchodkového systému sa javí ako veľmi nepravdepodobná. Najväčším problémom bude financovanie akýchkoľvek nových plánov,“ napísal v komentári nemecký ekonóm Carsten Brzeski z banky ING.
„Pripomeňme, že CDU / CSU v kampani predstavila plány s výraznou absenciou financovania,“ uviedol Brzeski. Podľa štúdie inštitútu Ifo v predvolebných plánoch CDU/CSU chýbalo financovanie v objeme 87 až 96 miliárd eur.
Dlhová brzda
Nejasná je budúcnosť takzvanej dlhovej brzdy, ktorá obmedzuje deficit na 0,35 percenta HDP. Je zakotvená v ústave, na ktorej zmenu je potrebná dvojtretinová väčšina v Spolkovom sneme. Víťazná CDU/CSU dlhodobo presadzovala zachovanie a dodržiavanie tohto pravidla.
„Vždy sme ale tušili, že CDU / CSU po voľbách svoj postoj k dlhovej brzde prehodnotí. S Levicou a Zelenými by teraz v parlamente dokonca existovala dvojtretinová väčšina, „dodal Brzeski.
Agentúra Reuters na druhej strane upozornila, že AfD a postkomunistická Ľavica majú dokopy silu akékoľvek zmeny ústavy blokovať. „Ľavica môže byť otvorená zmenám, ale nie tým, ktoré sú zamerané na výdavky na obranu,“ dodal Reuters.
Líder víťaznej únie Friedrich Merz volá po osamostatnení Európy tvárou v tvár náznakom administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, že by Spojené štáty v budúcnosti nemuseli pomáhať s obranou európskeho kontinentu.
Trump navyše dlhodobo volá po tom, aby krajiny NATO zvýšili výdavky na obranu na päť percent HDP. To by v prípade Nemecka tiež nemuselo byť kompatibilné s dlhovou brzdou v aktuálnej podobe.
Na rýchle rokovanie a nájdenie spoločnej vízie pre nemeckú ekonomiku politiky vyzval nemecký zväz automobilového priemyslu VDA.
„Táto krajina si nemôže dovoliť zostať stáť na mieste. Silný a jednotný hlas Nemecka v Európe je rovnako nevyhnutný, ako sú nevyhnutné reformy v Nemecku – a vzhľadom na mnohé geopolitické a hospodárske problémy je nevyhnutný čo najskôr, „povedala prezidentka zväzu Hildegard Müllerová.
