Zakopávanie usmrtených zvierat je nevyhnuté aj preto, že na Slovensku nemáme dostatok kapacít na ich spaľovanie. Kedysi u nás fungovali štyri kafilérie, zostala jedna. Zvieratá zváža do spaľovne v Mojšovej Lúčke pri Žiline. Na internete sa objavili aj videá, ktoré naznačujú, že autá s vysoko infekčným nákladom nie sú poriadne zabezpečené.
Nákladné auto smerujúce do kafilérie v policajnom sprievode na amatérskych záberoch zachytáva pootvorený nákladný priestor vo vrchnej časti. Ešte pred pár dňami pritom kafiléria deklarovala, že náklad z nákazovej zóny bude dôsledne uzavretý.
„Určite je ten materiál biologický, pracuje a zväčšuje svoj objem pri pôsobení času a tepla. Keď sme odchádzali z farmy, kontajner bol zavretý a odchádzal tak, ako mal. Je to skôr otázka na veterinárnu správu, ale myslím si, že materiál, ktorý sa viezol v kontajneri, bol dostatočne dezinfikovaný, aby sa zabránilo akémukoľvek šíreniu vírusu,“ reagovala riaditeľka Veterinárnej asanačnej spoločnosti Alexandra Krajčíová Orčíková.
Pochybnostiam o spôsobe zvážania zvierat do kafilérie sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Jana Obrancová:
„Dali sme technicky skontrolovať všetky vozidlá, či a pravdepodobne keby sa nám to potvrdilo, išlo asi o nejakú technickú závadu, ktorá sa počas jazdy zistila, ale samozrejme na tomto pracujeme,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
„Chcem ubezpečiť, že v tomto je 40-minútová dezinfekcia celého vozila, kompletne skontrolované, čiže autá odchádzajú v 100-percentnom stave,“ dodal.
Viacerí chovatelia nám mimo záznamu potvrdili, že zo súčasnej situácie, a to nielen z výskytu slintačky a krívačky, ale aj z toho, že uhynuté a usmrtené nakazené zvieratá je potrebné z juhu krajiny prevážať na sever, majú obavy. Na Slovensku máme totiž len jednu kafilériu.
Do nej navyše mieria aj zvieratá bez nákazy, uhynuté z iných dôvodov. Denne ich v priemere kafiléria mimo nákazovej situácie spracuje 80 až 100 ton, teraz kapacitu mierne zvýšila. „Zatiaľ spracúvame denne okolo 100 až 150 ton,“ informovala Krajčíová Orčíková.
To v praxi znamená, že denne kafiléria spracuje zvieratá s nákazou s váhou asi 50 ton, čo je len asi 70 až 100 kusov dobytka. Ak sa nákaza rozšíri na ďalšie chovy, tlak na kafilériu bude rásť.
„V prípade, že sa objavia ďalšie ohniská tejto nákazy, tak samozrejme je potrebné to čo najrýchlejšie vyriešiť likvidáciou zvierat. Určite nebude z kapacitných dôvodov kafiléria, myslím si, stíhať likvidovať takýmto spôsobom zvieratá,“ podotkol Ivan Imrich z Ústavu chovu zvierat Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Slovensku chýbajú kafilérie
„V minulosti sa tomuto nevenovala dostatočná pozornosť. Veríme, že v tomto prípade sa pristúpi aj k obnoveniu tém, ako ďalej s kafilériami na Slovensku, aby boli úmerne rozložené, povedzme, sever západ a východ,“ zhodnotil predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
„To je výsledok a následok toho, že na Slovensku za posledné roky bolo absolútne aktivistami a kadekým nastavené prostredie – opovážte postaviť spaľovňu, opovážte postaviť akékoľvek zariadenia takéhoto typu a toto je dnes výsledok,“ skonštatoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS).
„Slovensko eminetne potrebuje dobudovať základnú bezpečnostnú infraštruktúru, a to patrí takéto zariadenia ako kafilérie k tomu,“ dodal.
V minulosti boli na Slovensku štyri kafilérie. Podľa Tomáša Tarabu by teraz boli potrebné aspoň tri.
