Bývanie v centra mesta so sebou prináša mnoho výhod, ale aj mrzutostí.
Napríklad s parkovaním či prístupom autami. V snahe obmedziť dopravu v historickej časti mesta platia od nového roka prísnejšie pravidlá aj v Banskej Bystrici. Mnohým obyvateľom či majiteľom nehnuteľností v pešej zóne sa to však nepáči. Viac zisťoval v reportáži Miroslav Lupták
Podľa obyvateľov pešej zóny majú obmedzený prístup k svojim nehnuteľnostiam dvakrát denne na 30 minút. Nezávislý právnik sa vyjadril, že súčasne platné VZN ich až tak neobmedzuje, problém považuje skôr za technický.
“Našim cieľom je tie autá, ktoré zneužívali vstup do pešej zóny z tadiaľ vytlačiť,“ povedal viceprimátor mesta Banská Bystrica Jakub Gajdošík.
Pán Jozef Troliga je architekt. V 70. rokoch bol osobne pri tom, keď vznikali návrhy budúcej pešej zóny. Aj preto sa rozhodol kúpiť tu dom a bývať s rodinou v centre mesta.
Dlhé roky to bolo tak, že obyvatelia, ktorí bývali v pešej zóne, do nej mali umožnený vstup na základe kartičiek, papierových povolení mesta na vstup, nie však na trvalé parkovanie v nej. “Kartičky sú zrušené, nasadili kamery na koniec ulice,“ uviedol obyvateľ pešej zóny Jozef Troliga.
“Ľudia si ich vymieňali, mnohokrát falšovali. Zaviedli sme systém monitorovania pešej zóny prostredníctvo kamier a už vydávame vstupy na základe evidenčných čísel vozidla. Je to spárované s konkrétnym vlastníkom. To nám umožňuje využívať moderné technológie, ktoré takto dokážu každého porušovateľa odhaliť,“ priblížil viceprimátor mesta Banská Bystrica Jakub Gajdošík
Ovplyvnené bývanie a podnikanie
“Máme radi pešiu zónu ako takú. Len tie obmedzenia, ktoré prinieslo nové VZN sú také, že vlastne nemôžeme používať svoje nehnuteľnosti tak, ako by sme si priali,“ skonštatovala obyvateľka pešej zóny Renáta Čierniková. Podľa slov pána Toligu vám policajt nedá papuču, ale na adresu príde pokuta.
“Samozrejme, bývanie alebo podnikanie v pešej zóne je ovplyvnené v tom, že nemáte úplne bezproblémový pohyb vozidlom kedykoľvek. Ale to je úplne štandardné aj v iných mestách na Slovensku, kde pešia zóna zavedená je, alebo v akomkoľvek európskom meste,“ argumentoval Gajdošík.
“Vymysleli to tak, že kto má parkovacie miesto, čiže dvor, môže si do toho dvora podľa kapacity nahlásiť ŠPZ,“ vysvetlil Troliga.
Krátkodobý prenájom
Pán Jozef prevádzkuje krátkodobý prenájom apartmánu. Je blízko centra, a tak je o jeho služby pomerne veľký záujem aj v zahraničí. Ale hostia nevedia, čo ich čaká. “Majú smolu. Keď mi prídu návštevníci z ďaleka – z Maďarska, z Čiech, tí nechodia ráno do deviatej. Prídu večer, neviem ako ich nahlásiť. Skúšal som to na mestskej polícii, tam ma zamietli, že to nie je havarijný stav, a tak jednoducho musia zastať na konci pešej zóny a s batožinou ísť pešo,“ opísal Troliga.
“Existujú prevádzky, ktoré prenajímajú prostredníctvom rôznych internetových platforiem ubytovanie a majú k tomu vlastné parkovacie miesta. Samozrejme nie je možné viazať iba jedno evidenčné číslo vozidla počas roka vzhľadom na to, že fluktuácia hostí je na dennej báze. Preto sme pre takýchto prenajímateľov pripravili elektronický systém, do ktorého majú prihlasovacie heslo a kde si môžu evidenčné čísla hostí vymeniť,“ informoval Gajdošík.
“Z mojej strany by som potrebovala, aby napríklad moja dcéra so zaťom mohli prísť až k môjmu domu, zať potom vie, že musí zaparkovať inde. Ale nedá sa to tak, že zastanú niekde inde a odtiaľ potom vláčia všetky veci ku mne domov,“ povedala Čierniková.
“Väčšina obyvateľov mesta prostredníctvom žiadostí a petícií práve žiadala sprísniť pravidlá v pešej zóne, čiže pre nás je dôležitý balans medzi všetkými časťami obyvateľov Banskej Bystrice,“ vyjadril sa Gajdošík.
Stav považujú za protiústavný
Pre absenciu oddychových plôch a pomerne čulú dopravu ulice Lazovná a Horná strieborná naozaj nepôsobia ako súčasť pešej zóny. Ich obyvatelia, ktorí tu nemajú vlastné dvory chcú, aby do elektronického systému mohli nahlasovať aj svojich rodinných príslušníkov a krátkodobých nájomníkov. A aby k svojim nehnuteľnostiam mohli prichádzať viac ako dvakrát denne. Súčasný stav považujú za protiústavný.
“Článok 20 ústavy hovorí o tom, že človek má právo užívať svoju nehnuteľnosť. To je v bode B,“ vyhlásila Čierniková. Podľa Troligu im mesto obmedzuje vlastnícke práva.
“Žiadny ústavný zákon nehovorí o tom, že človek, ktorý býva v pešej zóne, môže ľubovoľne jazdiť cez pešiu zónu. Každý, kto sa cíti dotknutý, tak preňho existujú orgány ochrany ústavného práva, treba sa na ne obrátiť,“ reagoval Gajdošík.
“Tento krok by som odporúčal až v poslednej fáze, pokiaľ by nebolo vyhovené technickým požiadavkám alebo samotnému petičnému právu. Ale aj samotná ústava hovorí, že vlastnícke právo je možné v určitých prípadoch obmedziť. Čiže ponechal by som to na rozhodnutie ústavného súdu, ak by to teda zašlo až tam. Myslím, že v tomto prípade by to až tam zájsť nemalo,“ konštatoval nezávislý advokát Rastislav Paučo.
Uprednostňovanie chodcov
Obyvateľka pešej zóny Renáta Čierniková uviedla, že rezidenti sú obmedzení na jedno auto na rodinu, jedno auto na jeden dom. “Taxikári sa boja chodiť. Minule sused išiel so srdcom z nemocnice a musel na konci vystúpiť. Taxikár povedal, že nebude riskovať pokuty,“ prezradil Troliga.
Treba povedať, že v mimoriadnych prípadoch je možné využiť elektronický systém nahlasovania evidenčných čísel, čo však nie je možné použiť vždy a na všetko. Držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutého sporné VZN vjazd do pešej zóny povoľuje.
“Chodia tam deti, dospelí, mamičky s kočíkmi a títo ľudia majú prednosť na pešej zóne,“ zdôraznil Gajdošík.
“My rezidenti nespôsobíme to, že tu bude premávka ako na Václaváku. Určite nie. My to nerobíme. Podľa mňa by mali začať sledovať, kto sem chodí a koľko áut. A potom upravili to VZN tak, aby bol aj vlk sýty aj baran celý,“ dodala na záver Čierniková.
