Dieťa je do školy zrelé, keď sa pred nástupom teší a zároveň vie zvládnuť základné úkony, napríklad sa samé najesť či obliecť. Dôležité je tiež zvládnutie základnej hygieny, uviedla v Ranných Správach psychologička Lýdia Žáková.
Dôležitá je podľa psychologičky aj schopnosť detí rozlišovať základné predmety, napočítať do desať, vedieť rozlíšiť pravú a ľavú stranu či porovnať množstvo, tj. vedieť čoho je viac a čoho naopak menej. „Malo by vedieť správne rozlišovať farby a byť schopné sústrediť sa 15 až 20 minút na určitú prácu bez toho, aby sa unavilo alebo bolo v strese,“ pokračovala.
Žáková pripomenula aj dôležitosť základnej komunikácie. „Dieťa by sa malo vedieť predstaviť, kto je, kde býva a vedieť základné údaje, napríklad, kto sú jeho rodičia. Zároveň by malo vedieť prerozprávať nejaký krátky príbeh, prípadne sa naučiť krátku básničku. V rámci grafomotoriky je dôležité, aby dieťa správne držalo ceruzku a vedelo obkresliť základné tvary,“ povedala s tým, že okrem kognitívnych schopností dieťa musí dozrieť aj v iných oblastiach.
Do známok celkovej zrelosti dieťaťa patrí aj sociálna a emocionálna zrelosť. „Čo sa týka sociálnej zrelosti, dieťa musí mať určité schopnosti. Musí sa vedieť oddeliť od rodiča bez veľkého stresu, tlaku alebo úzkosti. Zároveň by tiež malo byť schopné regulovať svoje pocity. Dnes tiež vidíme oslabený rešpekt voči autoritám, čo však tiež školská zrelosť vyžaduje,“ upozornila Žáková.
Orientačné testy
Pred zápisom detí do školy sa vykonávajú orientačné testy, ktoré pomáhajú odhaliť silné stránky a nedostatky dieťaťa, na ktorých potom môže s rodičmi a pedagógmi intenzívnejšie pracovať. „V tomto období sa vykonávajú aj orientačné testy, ale aj oficiálne testy. Tie testy sú robené tak, že vedia veľmi dobre kvalitatívne aj kvantitatívne odhaliť, či je dieťa zrelé do školy,“ vysvetlila.
Žáková pripomenula dôležitosť individuálneho ohodnotenia každého dieťaťa. „Niektoré deti napríklad navštevujú logopéda. V praxi to znamená, že dieťa môže mať v hlave potrebné znalosti, nevie ich však dobre odkomunikovať. Na toto všetko treba brať ohľad. Každé dieťa má iné podmienky v domácnosti, aj počas vývoja,“ zdôraznila.
Kedy zvážiť odklad
Psychologička v prípade odkladu nástupu do školy radí rodičom, ktorí majú neistotu alebo pochybnosti, aby s dieťaťom navštívili odborníka, ktorý vie otestovať reálny potenciál dieťaťa. „Na základe týchto individuálnych faktorov potom spolu dospejú k určitému záveru,“ vysvetlila.
Zdôraznila tiež, že je dôležité zvážiť odklad najmä pri deťoch, ktoré majú za sebou ťažké obdobie. „Psychická labilita môže byť preňho v škole prekážkou a dieťa sa s tým vyrovnáva počas celého prvého stupňa. Ak takto nezrelé dieťa nastúpi do školy, je buď príliš ustráchané, alebo naopak príliš výbušné. Nevie teda podať taký výkon, aké by podalo v normálnych podmienkach,“ uviedla.
Podľa Žákovej je dobré, ak sa osobnosť dieťaťa zastabilizuje na zvedavej a kreatívnej úrovni, nie na pozícii obete alebo agresora. „Z toho potom neskôr môžu vzniknúť poruchy správania,“ dodala s tým, že ak dieťa nie je pripravené na nástup do školy, nie je dobré ho ani naopak zaťažovať veľkým množstvom informácií naraz a nekradnúť mu detstvo.
