Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v noci na piatok (21. 3.) jednomyseľne schválila odvolanie šéfa spravodajskej služby Šin Bet Ronena Bara. Najvyšší súd to však neskôr zablokoval.
Premiér Netanjahu kabinetu oznámil, že v Bara stratil dôveru po útoku teroristického hnutia Hamas na Izrael v októbri 2023. Informoval o tom spravodajský server The Times of Israel (ToI) s tým, že je to prvýkrát v izraelských dejinách, čo vláda odvolala šéfa Šin Bet.
Pôvodne vláda podľa plánovala Bara odvolať k 20. aprílu, no následne rozhodla o termíne 10. apríla. Ak sa zaň podarí nájsť náhradu skôr, mohol by podľa vlády z funkcie odísť ešte pred spomínaným dátumom.
Opozičné strany rozhodnutie vlády napadli na najvyššom súde. Pozastavenie bude platiť až do prerokovania sťažnosti proti odvolaniu, čo sa podľa súdu stane najneskôr 8. apríla.
Vládny kabinet sa v nedeľu (23. 3.) zíde, aby hlasoval o vyjadrení nedôvery generálne prokurátorke Baharav-Miaraovej, ktorá patrí ku kritikom rozhodnutí premiéra Netanjahua.
Dlhodobé spory
Netanjahu pred hlasovaním podľa ToI označil Bara za príliš „mäkkého“ s tým, že nie je „tou správnou osobou“, ktorá by mala Šin Bet napraviť. Dodal, že rozhodnutie urobil 7. októbra 2023 po útoku hnutia Hamas na Izrael a počas nasledujúcich rokovaní o prepustení rukojemníkov unesených palestínskymi ozbrojencami.
„Diplomatické rokovania vediem už mnoho rokov,“ uviedol Netanjahu podľa ToI. „Mal mäkký prístup a nebol dostatočne agresívny,“ poznamenal o Barovi.
S Barom mal premiér dlhodobo spory. Okrem iného aj preto, že Bar ako člen vyjednávacieho tímu tlačil vlani na rýchle uzavretie prímeria kvôli záchrane rukojemníkov. Kritizoval tiež vládu, že dostatočne nepostihuje násilie židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu.
Bar sa na rokovaní kabinetu nezúčastnil, poslal však ministrom list, v ktorom uviedol, že proces jeho odvolania nezodpovedá pravidlám a že dôvody odvolania sú založené na nepodložených tvrdeniach, píše agentúra Reuters.
Protesty v uliciach
Počas uplynulých troch dní ľudia v Izraeli vyšli do ulíc na protest proti zámeru odvolať Bara. Vyjadrovali nesúhlas aj s obnovením izraelských úderov v Pásme Gazy po šesťtýždňovom prímerí. Na tomto palestínskom území zostáva v zajatí 59 izraelských rukojemníkov, z ktorých 24 je podľa odhadov nažive.
Izraelská polícia vo štvrtok neskoro večer použila počas protestov vodné delá a zatkla niekoľko ľudí po tom, ako v Tel Avive a v blízkosti premiérovho sídla v Jeruzaleme došlo k potýčkam. Desiatky protestujúcich sa pokúsili preraziť bezpečnostné kordóny.
Zámer odvolať Bara v čase vojny kritizovala aj opozícia a šéfovia dvoch stoviek veľkých izraelských firiem.
Bývalý izraelský minister obrany a šéf opozičnej pravicovej strany Israel Bejtejnu (Izrael je náš domov) Avigdor Lieberman na rozhodnutie reagoval slovami, že „to je presne, o čom snívajú naši nepriatelia“. Dodal, že premiér Netanjahu by na seba mal zobrať zodpovednosť po udalostiach zo 7. októbra 2023, rezignovať a chcieť to isté od ďalších, ktorí útoku nezabránili.
Opozičný líder Jair Lapid poznamenal, že vláda rozhodla o odvolaní Bara čisto kvôli „katarskej kauze“. Tá sa týka niekoľkých Netanjahuových spolupracovníkov, ktorých začala tajná služba Šin Bet pred niekoľkými týždňami vyšetrovať kvôli podozreniu, že dostávali peniaze od katarskej vlády za vylepšovanie obrazu tejto krajiny.
Vojnu v Pásme Gazy rozpútal Hamas útokom 7. októbra 2023, pri ktorom palestínski ozbrojenci v izraelskom pohraničí povraždili na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a na 250 ďalších uniesli do Gazy ako rukojemníkov.
Odvetná vojenská ofenzíva Izraela v Pásme Gazy si podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy medzi Palestínčanmi viac ako 49.000 ľudí a spôsobila hlbokú humanitárnu spojenú s nedostatkom potravín, vody a paliva a masívnymi škodami v dôsledku bombardovania.
