Na hlavný obsah

Obojživelníkov v Tatrách je každým rokom menej, varuje správca TANAP-u. Dôvodov poklesu ich počtov je viacero

Pracovníci národného parku sa im snažia pomáhať.

Obojživelníkov v Tatrách je každým rokom menej, varuje správca TANAP-u. Dôvodov poklesu ich počtov je viacero
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Ján Krošlák

Každoročne počas jarného obdobia obojživelníky migrujú na miesta, kde nakladú vajíčka, aby tak zabezpečili prežitie svojho druhu. Pracovníci Správy Tatranského národného parku (TANAP) inštalujú fólie na ich odchyt na frekventovaných úsekoch ciest. Obojživelníkov je totiž každým rokom menej. Upozorňuje na to, strážca prírody zo Správy TANAP-u Juraj Ksiažek.

Na svojej migračnej trase na liahniská sa totiž najmä žaby nevyhnú cestným komunikáciám a hynú pod kolesami áut. Pozorovania a štatistiky z posledných rokov však podľa ochranárov ukazujú, že to nie je jediný faktor spôsobujúci pokles ich počtu.

Nezastupiteľnú úlohu pri odchyte a záchrane migrujúcich žiab preto predstavujú strážcovia národného parku, ktorí v tomto období osádzajú zábrany. Následne žaby pozbierajú a prenesú do bezpečia k vodným plochám. Jednou z takých lokalít je obec Mlynčeky pod Tatrami, kde v dĺžke 50 metrov inštalovali popri miestnej komunikácii ochrannú fóliu. Tá zabráni žabám prejsť na cestu.

„Prvý ročník tejto akcie sme zorganizovali pred viac ako 15 rokmi. Spolu so žiakmi z Kežmarku a Mlynčekov sme každú jar po odchyte prenášali aj okolo 6500 jedincov, prevažne ropúch,“ vysvetľuje Ksiažek, ktorý je iniciátorom akcie. Upozornil, že v posledných rokoch je úspech aj dvetisíc vyzbieraných žiab.

Silážne jamy

V blízkosti cesty niekedy bolo poľnohospodárske družstvo so silážnymi jamami. Predpokladá, že vďaka nim žaby prežili zimu a na jar migrovali. Družstvo už však nie je v prevádzke. Okrem žiab vymizli aj skokany a mloky, tých je už v odchytoch len minimálne množstvo.

Ochranné fólie inštalovala Správa TANAP-u aj v oravskej časti národného parku. Popri vozovke v okolí Chaty Primula, medzi Zubercom a Zverovkou osadili pracovníci ochranného obvodu Roháče 250 metrov fólie. Tam migruje k liahniskám najmä skokan a ochranári vyzbierajú v týchto miestach 500 až 600 jedincov. Aj v tomto prípade jeho počty klesajú.

Rastúca zastavanosť území podľa ochranárov neprospieva vývoju stavu obojživelníkov. Prirodzené prostredie pre život im zaberá človek svojou činnosťou. Napríklad obec Mlynčeky vybudovala popri ceste 200-metrovú betónovú priekopu, ktorá oddeľuje cestu od novej výstavby rodinných domov. Aj do priekopy žaby spadnú pri migrácii a nevedia sa z nej dostať. Priekopa však na väčšine miest zarastá a preto je potrebné ju najprv vyčistiť.

„Obojživelníky sú dôležitou súčasťou tatranskej prírody a ekosystémov. Je to prírodný likvidátor drobného hmyzu, ktorý mnohokrát znepríjemňuje život zvieratám aj človeku, ako sú muchy, či bodavo-cicavý hmyz. Ich vplyv na prírodu je nenahraditeľný a sú aj indikátorom kvality a čistoty životného prostredia,“ uzavrel riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny