Populácia hlucháňa hôrneho na Slovensku je podľa odborníkov v kritickom stave. V mnohých pohoriach hrozí, že tento druh úplne vyhynie. Najmä v dôsledku straty vhodného prostredia. Dôležitá bude realizácia schváleného programu na jeho záchranu.
Program záchrany hlucháňa hôrneho vypracovaný na roky 2025 až 2029 má za cieľ zvýšiť populáciu a zastaviť stratu jeho prirodzených biotopov, ktoré mu ešte ostali. O tom, ako to docieliť, diskutovali v Slovenskej Ľupči organizácie, ktoré sa spolu podieľajú na programe záchrany.
„Tam, kde hlucháň ešte žije a prežíva, jednoznačne nesmie byť zásah. Nemôžeme dopustiť, aby dochádzalo k likvidácii posledných fragmentov, ktoré hlucháňovi ostali,“ hovorí vedec a ekológ Martin Mikoláš.
Preto je dôležité aj aktívne manažovanie krajiny tak, aby sa vytvorilo pre hlucháňa vhodné prostredie. „Zvyčajne okolo bezzásahových zón sú porasty s aktívnym manažmentom, ktorý by mal práve prispieť k tomu, aby sa les dookola čo najviac priblížil tomu, ktorý je v bezzásahu,“ vysvetľuje riaditeľ Správy NAPANT Michal Babnič.
Populácii hlucháňa hôrneho na Slovensku sa v Správach venoval redaktor Marek Pivoluska:
To znamená vytvárať také lesy, v ktorých dopadá viac svetla. „Ide o uzvoľňovanie porastov, aby tam vznikol podrast či už čučoriedky, alebo vhodný biotop pre hlucháňa. Takisto by sa v rámci schváleného programu mali prepojovať územia hlucháních lokalít či už Nízkych alebo Vysokých Tatier,“ uvádza generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Roman Fajth.
„Pasívny manažment je otázny. Ekológia totiž nie je nemenná, žiadna časť prírody nie je taká, že ju viete mať sto rokov v jednom stave. Dôležitejší je pre mňa v tomto procese aktívny manažment. Máme tam subjekty, ktoré sa chcú zapojiť do opatrení,“ reagoval štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa.
Dohoda s obhospodarovateľmi
Dôležité bude dohodnúť sa aj s obhospodarovateľmi lesov. „Ako budeme ďalej postupovať, akým vhodným spôsobom oboznámiť týchto obhospodarovateľov, aby išli v súlade s nami, s hlucháňom,“ pokračuje Babnič.
Problém sú však aj chýbajúce zonácie kľúčových oblastí. „Pokiaľ by boli dobre urobené zonácie, prioritne čo sa týka Nízkych Tatier, problémy by boli asi vyriešené,“ dodáva Mikoláš. Na realizáciu programu záchrany plánujú čerpať aj prostriedky z eurofondov.
