Mega projekt Nového Lida, ktorý vytvorí novú štvrť a rozšíri tak centrum hlavného mesta na petržalskej strane Dunaja, vyvoláva vášne. Toto územie je spustošené a pýta si zmenu. Odborníci aj aktivisti kritizujú vedenie magistrátu, že nebralo do úvahy záujem verejnosti a konalo v prospech developera.
“Lido je jedným z takých charakteristických miest Bratislavy, kde sa zrkadlí historický vývoj,“ povedal historik architektúry z Historického ústavu SAV Peter Szalay. Priblížil, že to bolo jedno z prvých miest, kde sa Bratislavčania začali učiť plávať už na konci 19. storočia.
„Bolo to miesto, kde sa rozširoval moderný spôsob rekreácie, lodenice, futbalové štadióny,“ uviedol. Dodal, že tento pravý breh Dunaja bol vždy skôr rekreačným územím.
Tomuto územiu sa roky nikto nevenoval, hoci už v roku 2006 mesto rozhodlo, že sa na pravom brehu Dunaja môže stavať.
„Územný plán zóny znamenal, že tí investori, ktorí tam vlastnili pozemky, mohli začať stavať jednotlivé domy podľa tohto projektu,“ vysvetlil Szalay. Títo investori si však podľa jeho slov uvedomili, že ich príliš limituje. Chceli totiž navýšiť zástavbu, aby získali viac z tých pozemkov, ktoré vlastnia.
Zmeny územného plánu
V roku 2016 si dal developer urobiť urbanistickú štúdiu zóny, ktorú vypracovali aj architekti z firmy Compass. Neskôr slúžila ako podklad na pripravované zmeny územného plánu.
„Zo štandardného hľadiska by to malo byt tak, že je územný plán mesta a územný plán zóny. To sú strategické dokumenty, ktoré zadefinujú, čo akým spôsobom sa na tomto území môže stavať,“ vysvetlila kultúrna antropologička Ivana Rumanová.
„Potom si investori môžu vypracovať svoje súkromné štúdie, ktoré ale musia rešpektovať to, čo je ukotvené v územnom pláne aj mesta aj zóny,“ dodala. Upozornila však, že v tomto prípade sa to uskutočnilo „úplne naopak“.
„Investori s architektonickou firmou Compass vypracovali vlastnú urbanistickú štúdiu. Cieľom takejto štúdie samozrejme nebude primárne verejný záujem. Bude to to, aby investori mohli z daného územia vyťažiť maximálne zisky,“ uzavrela.
Mesto podpísalo v apríli 2023 s developermi memorandum, ktorým strany podporili rozvoj územia medzi Starým a Prístavným mostom. Petržalka, kde má projekt vyrásť, pri tom nebola.
„Petržalka bola prizvaná, aby podpísala memorandum, ktoré bolo dohodnuté medzi developerom a primátorom. Prišlo to však už vo fáze, keď boli základné rámce stanovené,“ povedal zástupca starostu mestskej časti Bratislava – Petržalka Ján Karman.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo uviedol, že starosta Petržalky bol prizvaný, aby bol súčasťou memoranda. „To memorandum malo byť štvorstranné. Petržalka mala byť súčasťou toho partnerstva,“ povedal. Petržalský starosta však podľa Valla povedal, že pre neho je výhodnejšie nebyť súčasťou memoranda, čo mesto Bratislava akceptovalo.
„Najprv sa primátor s developerom dohodol, až následne mala byť mestská časť zaradená do tejto dohody.“ tvrdil Karman. „Za takýchto podmienok je to pozícia štatistu a tým pádom sme nevideli dôvod, aby sme súčasťou takejto dohody boli,“ skonštatoval.
Neštandardná účasť verejnosti
Memorandum naštartovalo odborníkov aj aktivistov. Pripomienkovali avizovanú zmenu územného plánu, ktorá súvisela s projektom za vyše miliardu eur.
„Verejná debata sa otvorila 8. 8. 2023, ale diskusia od 2023 mala pomerne taký zredukovaný postoj,“ uviedol riaditeľ Centra územného rozvoja Branislav Machala.
Participácia verejnosti sa podľa aktivistu a publicistu Ivora Švihrana uskutočnila neštandardným spôsobom. „Územný plán sa ako hotový dokument už predložil na zákonné pripomienkovanie, čo bolo cez leto. Verejné prerokovanie bolo v strede augusta, kedy ľudia chodia na dovolenky. Samozrejme účasť verejnosti minimálna,“ vyhlásil.
„Vyhodnotili sa tie pripomienky takým spôsobom, že väčšina sa zobrala na vedomie a nezahrnula. V podstate ten územný plán, tak ako sa dal do pripomienkového konania, tak z neho aj vyšiel,“ pokračoval Švihan.
„Na to, aby mesto vlastne získalo odpovede od obyvateľov, musí použiť konkrétne metódy. Musí zistiť akým spôsobom a čo ovplyvní a zvýši vzťah ľudí k mestu. Myslím si, že to nebolo využité,“ dodal Machala.
Vallo spojitosti s účasťou verejnosti uviedol, že bola síce zúžená, ale zákonná. „Máme sériu, celý zoznam stretnutí, ktoré sme absolvovali nad rámec akejkoľvek zákonom prikázanej participácie s aktivistami a rôznymi ľuďmi na túto tému. Myslím si, že sme urobili omnoho viac nad ako keby zákonný rámec,“ uviedol.
„Ide to po tej línii toho zákonného minima a nič viac, lebo keď oni povedia, že participovali s verejnosťou a naplnili zákon, tak zákon sa naplnil asi aj pri vyvesení nástenkového tendra,“ uviedol Švihran.
V relácii STVR Reportéri sa redaktor pozrel aj na to, čo developeri rozhodnutím poslancov získali a čo za to vybojovalo mesto pre ľudí. Celú reláciu si môžete pozrieť tu:
Peter Čižmár, Business Development Manager developera Penta Real Estate, sa vyjadril, že verejnosť a aj aktivisti, ktorí hovoria o nezapojení, mali naozaj dostatok priestoru zapojiť sa.
Podľa historika Szalaya chýba princíp diskusie a jasnejšieho postoja a odvážnejšieho postoja mesta. „Stále sme vlastne tak ako v 90. rokoch len závislí na súkromných developeroch a mesto neprejavuje jasný názor, čo by tam vlastne chcelo, ako by to malo vyzerať. To všetko si vlastne necháva kresliť developerom,“ uviedol.
Rumanová vysvetlila, že po pripomienkovaní odovzdali svoje kritické komentáre. Mesto ich prizvalo na ich prerokovanie. Na stretnutí ako zástupca mesta sedel podľa jej slov Juraj Benetin, ktorý je hlavným konateľom spoločnosti Compass.
„Takže tá istá spoločnosť, ktorá autorsky vypracovala urbanistickú štúdiu pre investorov, bola zároveň spracovateľom pripomienok verejnosti k územnému plánu mesta,“ povedala.
Konateľ firmy Compass na žiadosť o rozhovor nereagoval. Hovorca Bratislavy Peter Bubla uviedol, že hlavné mesto uzatvorilo s architektonickým ateliérom Compass, s.r.o. bezodplatnú zmluvu. „Povinnosť vyhodnocovať uplatnené pripomienky v súčinnosti so spracovateľom dokumentácie ukladá zákon o územnom plánovaní,“ oznámil.
Zmena prínosná pre mesto
Magistrát s poslancami spečatili ďalší rozvoj územia vo februári tohto roka. Schválili zmeny v územnom pláne aj zámenu pozemkov medzi mestom a investorom, za ktorým je J&T Real Estate.
„Mestu ostane rovnaký počet metrov štvorcových stavebných pozemkov ako pred výmenou a takisto rovnaký počet pozemkov, ktoré nie sú stavebné, ako to bolo pred tým,“ povedal Vallo.
Švihran vysvetli, že na daných miestach bol pred zámenami pás pozemku, kde mala byť komunikácia, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve mesta. J&T Real Estate tam malo dva bloky stavebných pozemkov, ktoré by touto komunikáciou boli preťaté.
Mesto sa podľa Švihrana pozemku vzdalo, dalo ho developerovi a druhým hlasovaním ho zmenilo na stavebný. „Takže developer tu pred tým mohol postaviť dve menšie stavby a teraz tu môže postaviť jednu veľkú,“ uzavrel.
„Mesto vlastnilo pozemky pod komunikáciami a teraz bude mesto vlastniť pozemky pod komunikáciami,“ vyhasil Vallo. Je to podľa neho úplne normálna vec „Posunula sa cesta niekde o 20 metrov, niekde o 50 metrov, lebo sa trochu zmenil ten urbanizmus a ten urbanizmus, ktorý tam teraz je omnoho lepší ako ten pred tým,“ uviedol.
„Myslím, že to bolo výhodné pre mesto, stojím si za tým,“ uviedol. Dodal, že developeri za zmenu územného plánu platia. „Dnes dostávame za túto zmenu 97 bytov v území, čo je hodnota 25 miliónov eur,“ spresnil.
Filozofia mesta je podľa Szalaya dlhodobo taká, že mesto by malo vlastniť pozemky pod cestami, pod tými verejnými priestormi a súkromník má vlastniť stavebné pozemky. „Ja osobne s týmto nesúhlasím. Nie je to vôbec štandard v Európe alebo vo svete, že by sa takto mesto správalo,“ povedal.
Primátor argumentuje tým, že ak by územný plán nezmenili, developeri by mohli tak či tak stavať a mesto by z toho nič nemalo.
