Ruský prezident Vladimir Putin nezrušil príkaz, aby ruské sily neútočili na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, uviedol v pondelok (24. 3.) Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Zároveň podľa agentúr obvinil Ukrajinu, že neustáva vo svojich útokoch na ruské energetické zariadenia.
Kyjev naopak považuje pokračujúce rozsiahle nálety ruských dronov a raketové útoky na ukrajinské mestá za dôkaz, že Moskva nie je ochotná pristúpiť na pokoj zbraní a ukončenie vojny, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok obvinilo Ukrajinu z pokusu o ďalší útok na prečerpávaciu stanicu ropovodu Kaspického konzorcia (CPC).
Spojené štáty nedávno navrhli 30-dňové celkové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, na čo Kyjev pristúpil. Ruský prezident Vladimir Putin ale na požiadavku svojho amerického náprotivku Donalda Trumpa na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprikývol. Minulý týždeň sa šéf Bieleho domu dočkal iba prísľubu prerušenia útokov na energetické ciele.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento typ čiastočného pokoja zbraní podporil. Zároveň však obe krajiny ďalej informujú o vzdušných útokoch druhej strany. Peskov aj v piatok (21. 3.) tvrdil, že Putinov rozkaz, aby ruské sily dočasne zastavili útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, zostáva v platnosti.
„Zatiaľ žiadny iný rozkaz prezident nevydal. Naše ozbrojené sily plnia všetky pokyny vrchného veliteľa,“ povedal Peskov. Dodal, že situáciu a porušovanie dohôd môžu sledovať aj Američania a urobiť z toho patričné závery.
Rokovania o prímerí v Čiernom mori
Ukrajinský dron sa počas uplynulej noci pokúsil zaútočiť na prečerpávaciu stanicu Kropotkinskaja, ktorá je súčasťou ropovodu CPC, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Dron bol podľa neho zostrelený sedem kilometrov od tohto objektu.
Pripomenulo, že po predchádzajúcom útoku ukrajinských dronov zo 17. februára táto stanica, ktorá je v Krasnodarskom kraji na juhozápade Ruska, zastavila prevádzku. Ide o najväčšiu prečerpávaciu stanicu konzorcia na území Ruska. Spoločnosť vznikla v 90. rokoch minulého storočia za účelom prepravy ropy z Kazachstanu do prístavu Novorossijsk ležiaceho pri Čiernom mori.
Ruská delegácia na práve prebiehajúcich rozhovoroch s Američanmi v Rijáde má podľa hovorcu mandát rokovať o bezpečnosti plavby v Čiernom mori, dôležitej najmä pre vývoz obilia.
Podľa Peskova ide o návrh amerického prezidenta Trumpa, s ktorým prezident Putin súhlasil. „Počas rokovania (ruskí predstavitelia) nemôžu odovzdávať informácie. Vedú rokovania, pracujú. V prípade potreby sa môžu spojiť s ústredím. Je jasné, že informácia o výsledkoch týchto kontaktov bude bezodkladne odovzdaná hlave štátu,“ dodal.
O začiatku rokovaní medzi ruskou a americkou delegáciou v Rijáde informovali agentúry krátko po 8.00 h. Zástupcovia USA rokujú v Rijáde oddelene s oboma stranami konfliktu, v nedeľu (23. 3.) mali prvú schôdzku s ukrajinskou delegáciou.
Kremeľ dal v uplynulých dňoch najavo, že očakáva rokovania o bezpečnej preprave poľnohospodárskych komodít cez Čierne more. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v nedeľu tvrdil, že cieľom rokovaní je dosiahnuť prímerie v Čiernom mori, čo vníma ako štartovací mostík pre dosiahnutie celkového zastavenia bojov. Podľa neho sa bude rokovať aj o opatreniach, ktoré majú zvýšiť dôveru medzi oboma stranami.
V Rijáde zostáva aj ukrajinská delegácia, ktorú vedie minister obrany Rustom Umerov. Ten nedeľné rokovania s americkou delegáciou označil za produktívne.
