Hospodárske zvieratá na juhu Slovenska sú nakazené slintačkou a krívačkou. Nakazený dobytok bude nutné utratiť. Viac o tomto ochorení vysvetlil v relácii Aktuálne :24 virológ Boris Klempa.
Čím je toto ochorenie typické?
Toto ochorenie je vírusové a spôsobuje ho vírus slintačky a krívačky. Je typické neuveriteľnou účinnosťou prenosu, mimoriadnou stabilitou a odolnosťou proti vplyvom vonkajšieho prostredia.
Dokáže prežiť v prostredí dlhý čas a veľmi efektívne sa šíri. Vedie to k tomu, že jediným spôsobom boja proti nemu, je prísna karanténa, izolačné opatrenia a, bohužiaľ, aj utrácanie celých chovov.
Čo vieme o pôvodcovi ochorenia o víruse slintačky a krívačky?
Vírus slintačky a krívačky patrí do čeľade Picornaviridae a je jedným z najmenších a najodolnejších známych vírusov. Ide o RNA vírus, ktorý bol mimochodom prvým identifikovaným živočíšnym vírusom, ktorý rozpoznali už v roku 1898. Je typický tým, že je mimoriadne stabilný a veľmi účinne sa šíri.
Medzi jeho príbuzných patria napríklad vírus detskej obrny a vírus žltačky typu A. Rozhodne treba povedať, že hoci predstavuje vážny veterinárny problém, ľudia nemusia mať obavy. Prenos na človeka je mimoriadne zriedkavý a nie je spájaný so závažným ochorením.
Môže vírus časom zmutovať a predstavovať ešte väčšie riziko pre zvieratá?
Samozrejme, ako každý vírus, aj tento neustále priebežne mutuje. V tomto prípade hovoríme o serotypoch, čo je určitá obdoba variantov, ako sme počúvali pri SARS-CoV-2.
Každopádne sa však nedá predpokladať, že by táto akumulácia mutácií mala zásadné dôsledky, keďže vírus je už veľmi nebezpečný a problematický v tej podobe, v akej je teraz. Navyše, prijaté opatrenia sú už teraz natoľko drastické, že nie je dôvod očakávať niečo horšie.
Má Slovensko dostatočné laboratórne kapacity na rýchlu diagnostiku tohto vírusu?
Toto skutočne nie je otázka na mňa, je to vyslovene veterinárna záležitosť. V tomto smere sa teda jednoznačne musia vyjadriť naše veterinárne autority. Aj na základe tých ráznych opatrení však predpokladám, že áno.
Ako dlho trvá potvrdenie nákazy od prvých príznakov zvierat?
Inkubačná doba tohto vírusu je jeden až 14 dní, čo je veľmi nepríjemné a tiež sťažuje boj proti jeho šíreniu. Zvieratá totiž už šíria ten vírus ďalej ešte pred prepuknutím príznakov. Z tohto pohľadu teda izolácia iba klinicky chorých zvierat nestačí. Diagnostika sa vykonáva rôznymi metódami, vrátane princípu PCR testovania, podobne ako sme to zažívali pri pri COVID-19.
Je to však opäť veterinárna otázka v tom, ako rýchlo trvá, kým je takýto test v súčasných reálnych, praktických podmienkach urobený. Rýchlosť výsledkov závisí od týchto podmienok, no keďže ide o PCR metódu, výsledky sú dostupné rádovo v dňoch.
Môžu nákazu prenášať aj divé zvieratá napríklad diviaky, alebo sa šíri výlučne medzi hospodárskymi zvieratami?
Toto je ďalší dôvod, prečo je boj proti šíreniu vírusu taký náročný. Divoko žijúce párnokopytníky sú naň rovnako vnímavé a môžu vírus takisto ďalej šíriť. Aj preto medzi opatrenia patrí aj zákaz vstupu do lesov, keďže vírus sa skutočne veľmi ľahko prenáša napríklad cez kontaminované topánky alebo oblečenie.
Má zmysel očkovanie hospodárskych zvierat proti slintačke a krívačke alebo je efektívnejšie sústrediť sa na prevenciu a kontrolu pohybu?
Očkovanie proti slintačke a krívačke sa používa ako jedna z možností ochrany. Ide najmä o očkovanie okolitých území na vytvorenie bariéry v okolí postihnutých oblastí s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu.
Je to jedna z možností, ale samo o sebe však nikdy nestačí. Najdôležitejšie sú práve tie izolačné a karanténne opatrenia, ktoré musia byť bohužiaľ veľmi prísne a drastické.
