Pilier slovenskej futbalovej reprezentácie Juraj Kucka uvažoval nad koncom reprezentačnej kariéry už skôr. Dôvodom vtedy nebolo zranenie, ale túžba skončiť v najlepšom po veľkom turnaji. Tridsaťosemročný futbalista to priznal na pondelkovej (17. 3.) tlačovej konferencii, ktorú zvolal s cieľom upresniť dôvody, pre ktoré sa rozhodol dať zbohom národnému tímu.
„Skončiť som chcel v septembri po majstrovstvách Európy, ale prehovorili ma, aby som pokračoval. Potom som chcel skončiť v októbri, ale vždy som bol zranený a nemohol nastúpiť. Chcel som skončiť na ihrisku a hrať, ale v októbri ani novembri sa mi to nepodarilo. Bol som teda pripravený hrať v marci, ale opäť sa návrat skomplikoval a koleno ma neposlúcha. Namiesto mesiaca sa to predlžilo na tri, možno aj viac,“ uviedol na tlačovej konferencii.
Rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru sa spočiatku rodilo ťažko. „Rozmýšľal som každý deň, či mám skončiť alebo to ešte skúsiť. Teraz som s týmto rozhodnutím už vyrovnaný,“ skonštatoval.
Reprezentovať bola pre neho česť
Za uplynulých 16 rokov odohral Kucka za Slovensko celkovo 112 zápasov a v historickom rebríčku figuruje na treťom mieste. Zúčastnil sa na všetkých štyroch vrcholných podujatiach, na ktorých Slovensko štartovalo v novodobej ére. Spomínať tak bude mať na čo.
„Nezabudnem, keď som nastúpil na prvý zápas v Žiline. Bol to top zážitok. Celých 16 rokov, ktoré som strávil v reprezentácii, prinieslo veľa pekných, ale aj zlých momentov. Nikdy to nie je len pekné, sú tam aj ťažké chvíle, problémy a prehry,“ povedal.
„Reprezentovať krajinu by mala byť pre každého športovca česť. Vždy som sa snažil dať do toho všetko, hoci nie vždy to tak vyzeralo. Vždy som sa na zrazy tešil, pretože som bol od dvadsiatich rokov preč zo Slovenska,“ doplnil.
Chýbať mu bude najviac reprezentačný kolektív. „Každý je rozlezený po svete a vždy keď sa stretneme, tak je tu iná atmosféra a máme si čo povedať. Má to inú atmosféru, ako na klubovej úrovni. Keď človek príde, tak sa cíti uvoľnenejšie, pretože je medzi Slovákmi, medzi kamošmi,“ skonštatoval.
Kucka nevylúčil, že si už nezahrá
Kedy sa vráti na trávniky vo farbách Slovana, zatiaľ presne nevie. „Nikto nevie povedať, koľko to bude. Na začiatku som mal absentovať dva mesiace. Prvý mesiac šiel nad očakávania a nemal som žiadne problémy. Potom som začal behať a začalo to bolieť,“ vysvetlil.
Po kontrolnom vyšetrení mu povedali, že má opuch na kosti. „Mám mať len pokoj a nezaťažovať koleno. Robiť som mohol len pár cvikov a opäť som dostal aj barly. Výsledky aj pocit sa opäť zhoršili. Ťažko povedať, kedy to bude. Dúfam, že v tejto sezóne ešte nejaký zápas odohrám,“ zaželal si.
O svojich plánoch do budúceho ročníka hovoriť nechcel: „Teraz som však urobil jedno veľké a ťažké rozhodnutie. Bavme sa o ňom, a nie o tom, čo bude za dva až tri mesiace. Neviem, čo bude za týždeň,“ okomentoval svoju budúcnosť v tíme z hlavného mesta.
Ako dlho chce ešte hrať na profesionálnej úrovni, zatiaľ nevie. „Posledné dve sezóny idem sezónu po sezóne. Vždy sa na konci sezóny rozhodujem, čo bude ďalej. Nemám stanovené, že chcem hrať presne do štyridsiatky. Budem hrať dovtedy, kým budem môcť a zdravie mi bude slúžiť. Posledné dve alebo tri sezóny boli najnáročnejšie v mojej kariére, pretože som odohral 60 zápasov za sezónu bez jediného zranenia,“ ozrejmil.
Bývalý hráč pražskej Sparty, Janova, AC Milána či Parmy zároveň nevylúčil, že už možno neodohrá ani minútu: „Tieto myšlienky mi behajú v hlave už roky. Stále prídu a potom odídu. Keby som mal 27 rokov, tak mi po rozume nebehajú, ale už mám 38. Zatiaľ ich nejako odďaľujem.“
Svoju oficiálnu rozlúčku absolvuje na tribúne bratislavského Tehelného poľa. Vo štvrtok (20. 3.) sa zúčastní na úvodnom stretnutí play off o postup do B-divízie proti Slovinsku.
„Bude to pekné aj emotívne. Som rád za to, akým spôsobom som prešiel kariérou. Užijem si ten zápas, aj keď to bude trochu inak a potom idem ďalej,“ uzavrel Kucka.
