Na situáciu upozorňujú už 15 rokov. Neriešený problém sa rozhorel a ministerstvo vnútra (MV) ho nestíha hasiť. Časť hasičov žaluje Slovensko a žiada ministerstvo, aby sa im čas, ktorý strávia na pracovisku, riadne započítal do pracovného fondu.
Súdy im dávajú za pravdu a štát bude musieť vyplatiť státisícové odškodné. Namiesto systémového riešenia však prichádza s novinkou. Znižuje minimálne počty hasičov v nočnej pohotovosti.
„Očakávame od nich, že prídu perfektne vystrojení, na vynikajúcej technike, vynikajúco preškolení, pripravení, prídu rýchlo a vedia profesionálne zasiahnuť,“ hovorí bývalý prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Alexander Nejedlý.
Hasič pripomína, že prichádzajú k udalostiam, pri ktorých dochádza k úmrtiam a vážnym zraneniam. Rovnako dodáva, že psychika hasiča musí byť na úplne inej úrovni.
„Keď sa rozhodnú pôsobiť niekde inde, pre ten zbor sú nenávratne stratení,“ vysvetľuje bývalý prezident HaZZ Pavol Mikulášek.
Predseda Odborového zväzu zmenových hasičov Kamil Ferko nerozumie, prečo by sa hasiči mali súdiť o niečo, čo majú iní zamestnanci v akejkoľvek inej sfére automaticky dané. „Ja chcem len, aby zaplatili za to, že nie som doma a som k dispozícii,“ tvrdí hasič.
Žalobám hasičov sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Klaudia Suchomel Guzová:
Bezprecedentný stav
Expert na záchranné zložky SAS Ľuboš Farkaš hovorí o bezprecedentnom stave. „Tých súdnych sporov je vyše tisíc,“ hovorí. Ferko vysvetľuje, že Slovensko je členským štátom Európskej únie.
„Aj na nás by teda malo platiť, že celkový čas na pracovisku sa ráta do fondu pracovného času,“ myslí si. Podľa súčasného prezidenta zboru Adriána Mifkoviča tento problém trvá niekoľko rokov.
„Najväčším problémom je fond pracovného času. Počas 24-hodinovej služby sa do aktívnej časti započítava 16 hodín, zatiaľ čo zvyšných osem hodín je pohotovosť na pracovisku, ktorá sa však do fondu nepočíta. V praxi to znamená, že príslušník odpracuje minimálne 240 hodín mesačne, no do fondu sa mu započíta len 160,“ vysvetľuje Ferko.
Dodáva, že zmena podmienok mala nastať po vstupe Slovenska do EÚ. „Tým pádom totiž aj na nás malo platiť európske právo, čiže smernica 88 z roku 2003,“ hovorí Ferko.
„V rokoch koncom môjho pôsobenia vydala Európska komisia smernicu, podľa ktorej sa každému pracovníkovi, ktorý pracuje cez deň aj v noci, musí celá práca započítavať do pracovného fondu. Chceli urobiť to, aby boli títo ľudia za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní,“ vysvetľuje Nejedlý.
Ferko spomína, že situáciu ako odborový zväz začali v roku 2010 situáciu riešiť s vedením. „Najprv nám bolo povedané, že máme nejakú výnimku, čo nám dodnes nikto neukázal,“ hovorí.
„Smernica obsahuje klauzulu, podľa ktorej neplatí pre bezpečnostné zložky štátu. Napríklad profesionálni hasiči závodných útvarov ju dodržiavajú, pretože nepatria medzi bezpečnostné zložky. Stále zastávam názor, na ktorom sme sa zhodli aj s vtedajším vedením, že medzi bezpečnostné zložky patria vojaci, policajti, hasiči a všetci, ktorí zabezpečujú bezpečnosť. Preto sa na nás táto smernica nevzťahuje,“ vysvetľuje Nejedlý.
Jediná zložka na Slovensku
Ferko poukazuje na to, že podobný pracovný režim, aký dnes majú hasiči, v minulosti fungoval aj v zdravotných záchranných službách, polícii či ozbrojených silách. „V rokoch 2008 až 2010 sa však legislatíva v týchto zložkách upravila a premietla do zákonov. Hasiči sú teda asi jediná zložka na Slovensku, ktorá takýmto systémom pracuje,“ sťažuje sa.
„Po mojom príchode na prezídium som do toho skočil rovnými nohami. Táto problematika bola otvorená niekoľko rokov predtým a nebola riešená tak, že by sa dospelo k nejakému výsledku. Po mojom nástupe do úradu sa mi prvé výstupy zo súdov vo forme právoplatných rozsudkov sa mi ocitli na stole,“ spomína Mikulášek.
„V rokoch 2012 až 2014 sa začali podávať prvé žaloby o nemajetkovú ujmu za porušovanie tejto smernice. Doteraz na Slovensku padlo viac ako 100 právoplatných rozhodnutí, všetky v prospech žalujúcich, ktorí žalovali Slovenskú republiku. Súd vždy potvrdil, že príslušníci, ktorí podali žalobu, mali pravdu,“ tvrdí Ferko.
Podľa hasiča chcú zamestnanci nápravu v tom že, čas strávený na pracovisku im má ísť do odpracovaného fondu. „Pre tento problém som ja zriadil pracovnú skupinu. Na základe výsledkov činnosti pracovnej skupiny sme spustili pilotný projekt práve v Košiciach. Jeho cieľom bolo nastaviť 12-hodinové smeny, keďže hasiči doteraz väčšinou slúžia 24-hodinové služby,“ vysvetľuje bývalý minister vnútra SR Roman Mikulec.
„Z výsledkov jasne vyplynulo, že hasiči preferujú 24-hodinové služby. Požadujú však, aby sa im každá minúta strávená v práci započítavala do fondu služobného času. Na to by však bolo potrebné prijať približne 500 až 700 nových hasičov,“ uvádza Mikulášek.
Mikulec pripomína, že za týždeň, mesiac ani rok sa tento problém vyriešiť nedá. Na druhú stranu však rozumie, že hasiči chcú mať zaplatené čo najviac.
Dve eurá na hodinu
„Mesačne odpracujem o 80 hodín viac ako bežný občan v tomto štáte. Štát mi za tieto hodiny vypláca pohotovostný príplatok vo výške približne dve eurá na hodinu. Ak môžu mať minimálnu mzdu kuchári, lekári či učitelia, prečo nie aj hasiči? Je stanovená minimálna mzda. My sa ale musíme riadiť zákonom, ktorý nám určuje len 15 percent z určitého tarifného platu. Pre päťročného hasiča to znamená, že pracuje za dve eurá na hodinu,“ sťažuje sa hasič.
Podľa Mikulca majú hasiči prácu zaplatenú, ale „nie tak, ako si predstavujú“. „Zákon o minimálnej mzde, ktorý tiež by mal na Slovensku platiť pre každého jedného zamestnanca, hovorí o tom, že 1,60 eur, ktoré dostávajú hasiči za pohotovosť, nie je minimálna mzda. Zákon o odmeňovaní tvrdí, že aj keď zamestnanec nedostane plnú hodinovú mzdu za pohotovosť, nesmie dostať nižšiu sumu ako je minimálna mzda,“ tvrdí Ferko.
„My tam neležíme v pyžame. My sme na posteli, pripravení na výjazd. Sme teda v staničnom odeve, odpočívame a zrazu zazvoní gong. Všetci sa zobudia a utekajú na výjazd. Predstavte si, ak by vám v noci trikrát zazvonil telefón, ako by ste ráno vstali? Nie každá služba je taká vypätá, ale väčšina áno,“ sťažuje sa hasič.
Nejedlý súhlasí, že za nočnú pohotovosť treba hasičom zaplatiť podstatne lepšie. “Aby boli spokojní, aby nemali pocit, že sú v práci zadarmo. Je totiž pravdou, že konečná hodinová suma a odmena za odpracovaný čas je od 0,50 eura do dvoch eur v čistom. To je naozaj veľmi málo” myslí si.
Zmena systému odmeňovania
Podľa Mikulca treba zmeniť systém odmeňovania hasičov. “V takom zmysle, aby aj tú pohotovosť a to, čo trávia či na istej stanici alebo v pohotovosti, mali zohľadnené v plate tak, ako iné zložky” vysvetľuje. Riešenie tohto problému sa však podľa neho nedá vymyslieť v priebehu pár mesiacov. “Je to systémová zmena, ktorá si vyžaduje dlhšie časové obdobie a jednoducho sme to nestihli,” dodáva.
Mikulášek tiež pripomína, že všetko závisí od počtu financií v štátnom rozpočte. “Treba doň dostať určitý predpoklad financií, o ktorý sa môžete oprieť a ktorý môžete čerpať. To je to podstatné. Bez toho neviete v bežnom rozpočtovom roku ten zámer aplikovať. To je jedna vec. Druhá vec je, že došlo ku zmene vlády,” objasňuje.
“Postupovali sme systémovo k tomu, aby sme túto situáciu hasičov vyriešili. Bohužiaľ však nové vedenie ministerstva vnútra a HaZZ nepokračovali v týchto aktivitách,” tvrdí Mikulec.
Hasiči podľa Ferka rozumejú tomu, že problém sa zo dňa na deň vyriešiť nedá. “Rok 2010 bol však pred 15 rokmi, keď sme s tým prvýkrát prišli na pôdu ministerstva vnútra. Za celý ten čas buď neboli schopní nabrať nových hasičov, alebo jednoducho štát nemá peniaze na výplaty,” hovorí.
“Za tých 800 alebo 900 chýbajúcich hasičov niekto robí. Ako kompenzujete ľudí, ktorí robia za 800 hasičov?” pýta sa hasič.
„Možno sme boli naivní, keď sme v rokoch 2013 a 2014 stanovili výšku nemajetkovej ujmy na 2 500 eur. Nešlo nám o to, aby sme od SR vysúdili peniaze, ale aby právoplatné rozhodnutia súdov viedli k náprave. Napriek tomu, že ich máme už od roku 2018, k žiadnej zmene nedošlo,“ hovorí Ferko. Niektorí hasiči podľa neho podali žalobu už aj tretíkrát.
Tretina podala žaloby
Hasič vysvetľuje, že zásahových hasičov je tritisíc. „Jedna tretina už teda žaloby podala, a nespokojnosť sa stupňuje,“ varuje.
„Vedeniu MV SR mimoriadne záleží na čo najlepšom materiálom, finančnom a sociálnom zabezpečení hasičov. Všetky požiadavky zo strany hasičov boli predmetom dlhých rokovaní s odborovým zväzom. Podpísané sú kolektívne zmluvy na roky 2025 a 2026. Vďaka tomu majú týždeň dovolenky navyše, vyššie osobné príplatky aj jednorazovú odmenu 800 eur už v júni 2025,“ uvádza hovorca MV SR Matej Neumann.
„Možno je tá suma, ktorú súd prizná príslušníkovi ako nemajetkovú ujmu, výrazne nižšia ako náklady na prijatie 700 až 800 nových hasičov do zboru. Vlastne, nie možno – ale určite je,“ tvrdí Ferko.
Podľa Nejedlého je jedna zmena asi tisíc hasičov. „To aj niečo stojí – výcvik, vystrojenie, výplata. Myslím si, že momentálne ministerstvo vnútra nemá takéto zdroje, aby tých tisíc hasičov prijalo. Je problém mladých ľudí vôbec naverbovať. Potom musia splniť aj fyzické testy a psychotesty,“ dodáva.
Zosúladenie viacerých faktorov
Mifkovič upozorňuje, že hoci niektoré žaloby hasičov uspeli, riešenie situácie nie je jednoduché a vyžaduje zosúladenie viacerých faktorov. Na otázku, či štát bude naďalej platiť škody na základe súdnych rozhodnutí, priznáva, že to nie je ideálne, ale zároveň sa pýta, aké iné riešenie existuje.
Ako jednu z možností naznačuje prechod na štvrozmennú prevádzku, čo by však znamenalo zatváranie menších hasičských staníc v nočných hodinách. „A toto chceme?“ pýta sa.
Ferko hovorí, že aj napriek tomu, že nedošlo k žiadnej náprave, začal sa z ich pohľadu hon na čarodejnice. „Začalo dochádzať k nátlaku a opačnej osvete ostatných príslušníkov. Povedali, že ak sa do toho zapoja všetci, budú rušiť menšie stanice. Dôvodom je, aby vedeli naplniť literu zákona. Z môjho pohľadu teda dochádza k zastrašovaniu príslušníkov,“ pokračuje.
Nejedlý si myslí, že rozbehnuté súdne spory treba uzavrieť. „Nejaké peniaze to bude samozrejme stáť aj štát, pretože sa to nezachytilo včas,“ predpokladá.
„Hasičov nemožno žiadnym spôsobom odsudzovať, ani morálne, ani inak za to, že využívajú svoje práva. Áno, určite aj mňa to mrzelo a nebol som rád, keď mi pristálo na stole, že ďalších 15 za deň podalo žalobu. Jednoducho však situáciu treba využiť. Je to určitý stimul k tomu, aby sa naozaj našiel priestor na ich ohodnotenie také, aké je adekvátne a poskytli sa im podmienky, kedy žaloby podávať nebudú,“ hovorí Mikulášek.
Potreba stoviek hasičov
„Robí sa konsolidácia, robia sa opatrenia na zefektívnenie štátnej služby. V priebehu pár mesiacov nám čísla ukážu, kam sa vieme posunúť. Aby sme však vedeli započítať celý výkon služby hasičom do fondu služobného času, je nevyhnutné prijať minimálne 500 hasičov, aby sme zostali v kvalite, ktorú poskytujeme dnes,“ objasňuje Mifkovič.
„Aby sa predišlo súdnym sporom, návrh poslanca Migaľa zaviedol od novembra minulého roka pravidlo, že dovolenka, návšteva lekára, ošetrenie člena rodiny, PN a iné ospravedlnené absencie sa už nezapočítavajú do pracovného času,“ hovorí Ferko.
„To znamená, že ak si vezmete dvojtýždňovú dovolenku, síce máte ospravedlnenú neprítomnosť, ale za tých 14 dní ste neodpracovali ani hodinu. Vzniká vám tak mínus, ktorý zamestnávateľ môže kompenzovať neustálym prekračovaním pracovného času,“ sťažuje sa.
„Novela zákona bola predložená na základe požiadavky ministra vnútra a prezidenta HaZZ, pričom jej cieľom bolo nielen efektívnejšie nakladanie s verejnými financiami, ale aj odstránenie právnej nejednoznačnosti, ktorá viedla k sporom medzi hasičmi a ich zamestnávateľom,“ píše poslanec Samuel Migaľ (nezaradený) v stanovisku.
Podľa Ferka sa pohotovosť na pracovisku do fondu pracovného času nepočíta. „Pán Migaľ aj tvrdil, že po novele tohto zákona ju budú rátať. To je znova buď klamstvo z jeho strany, alebo nedošlo k naplneniu v takom rozsahu, ako si myslel,“ tvrdí. Migaľ je podľa jeho slov otvorený diskutovať o úprave legislatívy v prípade, že novela nepriniesla očakávané výsledky a problémy pretrvávajú.
„Zoberme si hasičov, ktorí na staniciach robia v minimálnych počtoch, to znamená, že namiesto deviatich sú tam len šiesti. Ešte aj z týchto minimálnych počtov jeden alebo dvaja na noc musia odísť. Je to síce dobrovoľný pokyn, ale tak ako je to v každej štátnej inštitúcii, táto dobrovoľnosť je vyžadovaná, aby bola vykonaná,“ vysvetľuje Farkaš.
Vypočítaný minimálny stav
Hasičov podľa Ferka zaráža to, že je nastavený minimálny stav. „Niekto asi minimálny stav na základe niečoho vypočítal. Zrazu však na pokyn pána prezidenta pod minimálny stav stanice môžu ísť. Potom teda minimálny stav nemá žiadnu žiadnu váhu? Prečo by mal byť nazývaný minimálnym stavom?“ pýta sa.
„Ak nebojujeme za to, aby sa zvyšoval počet hasičov, ale bude sa znižovať, je úplne absolútne každému jasné, že bezpečnosť sa automaticky znižuje,“ objasňuje Nejedlý.
„Touto zmenou nie je v žiadnom prípade znížená akcieschopnosť hasičov a rovnako nemá žiadny vplyv na zabezpečenie nepretržitej pripravenosti HaZZ spočívajúcej v ochrane života a zdravia občanov a ich majetku. Jedným z kritérií zníženia početných stavov bol počet výjazdov k jednotlivým nežiaducim udalostiam v závislosti na dennej hodine,“ reaguje hovorca Neumann.
Mifkovič nerozumie problému s počtami. „Po 22.00 h je možné, aby mohlo byť o jedného menej na čerpanie pohotovosti len na staniciach typu tri až päť, teda na veľkých staniciach. V čom vidíte problém?“ pýta sa.
Predpisy vyrába rezort
Podľa Nejedlého si tieto predpisy vyrába samo ministerstvo. „To znamená, že ak sa rozhodne, že ich nebude desať ale päť, tak ich bude päť. Je to kvázi legálne, treba však hľadať spôsoby ako neznižovať stavy, ale ich naopak zvyšovať, aby sa bezpečnosť zvyšovala,“ hovorí Nejedlý.
„Máme nastavené nejaké minimálne stavy a považujeme ich za korektne nastavené. Ak ich chceme zmeniť, mali by sme mať na to nejaké argumenty. Mali by sme mať aj nejakú analýzu, čo sa stane, keď urobíme toto. Potrebujeme vedieť, či neohrozíme ľudí, aj príslušníkov samotných pri bezpečnosti vykonávania toho zásahu. Neohrozíme ľudí tým, že ich pôjde na zásah menej?“ pýta sa Mikulášek.
„Keď nás budete dávať domov, nebudeme vedieť ochrániť váš majetok. Bude nám to ľúto, ale nebudeme vám vedieť pomôcť,“ hovorí hasič. Ferko upozorňuje aj na zníženú viditeľnosť pri nočných záťahoch.
„Ak by išlo napríklad o požiar bytu, je tam sťažená lokácia osôb. Dá sa totiž predpokladať, že v noci sú skoro všetci doma. S nižším počtom príslušníkov je teda aj evakuácia dlhšia, vysvetľuje.
Mikulec spomína, že kedysi bola vypracovaná analýza celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov. „Presne určovala, koľko hasičov má byť v jednotlivých regiónoch, mestách a obciach. Do analýzy počítali aj profesionálnych, aj dobrovoľných hasičov. Na základe konkrétnych údajov sa stanovili minimálne počty hasičov na staniciach. Teraz však niekto len tak od stola rozhoduje? Pýtam sa, na základe akých dát?“ kritizuje.
Pokles výjazdov v noci
„Štatistiky výjazdovej činnosti za rok 2024 ukazujú, že najviac výjazdov je okolo 17.00 h, konkrétne 1 978. Po 22.00 h ich počet klesá (1 143 výjazdov) a najmenej ich je okolo 5.00 h, len 384. Po 22.00 h sa počet výjazdov znižuje na približne 50 percent a v ranných hodinách až na 19 percent oproti najvyššiemu dennému počtu,“ uvádza Neumann.
„Zobrali štatistiku a povedali si, že v noci nehorí. Ale čo ak raz horieť začne? Kto potom bude zodpovedný, ak namiesto jedného domu zhorí päť, pretože hasiči nedorazia v dojazdovom čase? Ak nebudú mať na mieste minimálnu potrebnú čatu, budú musieť čakať na kolegu, ktorý príde napríklad z regiónu vzdialeného 30–40 km. To samozrejme potrvá dlhšie, než keby bol rovno na hasičskej stanici,“ upozorňuje Mikulec.
Podľa Nejedlého pri zásahoch rozhodujú sekundy. „Nerozhodujú tu ani minúty, ani hodiny, tu rozhodujú sekundy. Viete dobre, že ak sa niečo deje, ak je nejaká dopravná nehoda, nejaký požiar, nejaká mimoriadna udalosť, každá sekunda sa zdá ako hodina,“ vysvetľuje.
„Pre nás by bolo prijateľnejšie neriešiť matematické prepočty, koho a kedy môžeme kam poslať, ale konečne sa zaoberať skutočným riešením. Už minimálne 15 rokov žiadame ministerstvo o nápravu, nielen úpravou hodín a pohotovosti, ani ďalšími vsuvkami do zákona, ktoré postupne vylučujú dovolenku či pohotovosť z fondu pracovného času. Neustále sa len hľadajú spôsoby, ako udržať hasičov v službe čo najdlhšie a zároveň im započítať čo najmenej hodín. Je načase situáciu riešiť prijímaním nových príslušníkov,“ zdôrazňuje Ferko.
Prijatie tisícky hasičov
„Tu netreba robiť analýzy, analýzu sú jasné. Bude nás to stáť veľké milióny, pretože potrebujeme prijať minimálne tisíc hasičov,“ uvádza Nejedlý.
Pre Mikuláška je to malá cena za bezpečnosť. „Hasiči každý deň zachraňujú ľudí, majetok, zvieratá aj životné prostredie. Náš HaZZ už v minulosti preukázal, a stále preukazuje, že nie je outsiderom, ale kvalitnou a spoľahlivou zložkou. Jeho najväčším bohatstvom nie sú autá ani hasičské stanice, ale ľudia, ktorí ho posúvajú vpred,“ zdôrazňuje.
„Robia, čo vedia, aby zabezpečili bezpečnosť pre Slovensko, ale to nemusí stačiť. Preto upozorňujeme na túto tému aj verejnosť. Zaujímajte sa o to, v akom stave sú hasičské stanice vo vašich okresoch. Takýto stav tu na Slovensku ešte nebol a pokiaľ sa mu nebudeme venovať teraz a dôsledne, tak tento stav sa bude len zhoršovať,“ apeluje Farkaš.
