Známy dobývací priestor soli v Prešove už 15 rokov chátra. Vrty sú skorodované a unikajúca soľanka po sebe zanecháva spúšť. Vyprahnutá pôda sa postupne prepadáva. Závod Solivary Prešov, ktorý skončil v konkurze, spracoval plán sanácie a uzavretia vrtov. Ten, však donedávna nikoho nezaujímal. Majú sa Prešovčania obávať najhoršieho?
“O samotnom ložisku soli tu máme zmienky už z deviateho storočia. Prvé šachty do tohto ložiska vyhĺbili v roku 1572. Celý závod vybudovali najprv na ťažbu a spracovanie kamennej soli a potom soľanky,“ opísal riaditeľ Slovenského technického múzea (STM) – Múzeum Solivar Prešov Marek Duchoň.
Lektor STM Tomáš Wolanszky nám ukázal šachtu, ktorá sa doteraz zachovala. Ukázal nám aj konský gapeľ – mechanizmus, ktorým sa ťažila soľanka. Pohon zabezpečovalo osem koní.
Pred sto rokmi vznikol nový závod Solivary Prešov. Konskú silu nahradila modernejšia technológia – lúhovania soľanky pomocou vrtov.
“Teda vytváraním soľanky, čerpaním na zemský povrch a potom odparovaním a sušením,“ povedal dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) Michal Cehlár.
“Územie sa postupne rozširovalo. Bolo naviazané na výstavbu nového závodu Solivary z roku 1925, odvtedy sa postupne navrtávali nové vrty,“ uviedol viceprimátor mesta Prešov Peter Krajňák. Podľa riaditeľa múzea Duchoňa sa soľanka ťažila až do 60. rokov, kedy ťažbu ukončili.
Bývalé more alebo oceán
Na území je podľa Krajňáka 157 vrtov a práve táto lokalita spôsobuje najväčšie problémy a obavy.
“Máme spracovaný 3D model územia, je to vlastne dobývací priestor. Ložisko soli je v hĺbke okolo 600 metrov pod povrchom. Soľ vznikala kryštalizáciou morskej vody. Takže môžeme povedať, že sa prechádzame po dne bývalého mora alebo oceánu, kde soľ vznikla,“ ozrejmil riaditeľ Inštitútu geodézie a kartografie TUKE Peter Blišťan.
“Od hladiny po strop kaverny je voľný priestor, ale on nie je voľný, je vždy vyplnený soľankou,“ uviedla bývalá vedúca ťažby a likvidácie ťažby v Solivaroch Prešov Viera Ježíková.
”Bol vypočítaný statický objem kavier na asi 500-tisíc kubických metrov,“ prezradil riaditeľ pre geológiu na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra Peter Šottník.
Ak dôjde k vyprázdneniu, podľa Cehlára sa zníži únosnosť a môže dôjsť ku kolapsu zemského povrchu. “Teda k závalu a vytlačeniu pomerne veľkého množstva kubíkov slanej vody. To môže spôsobiť ekologickú katastrofu,“ ozrejmil Cehlár.
Zastavenie ťažby
V roku 2009 sa spoločnosť Solivary dostala do konkurzu a ťažbu zastavila. Odvtedy kedysi preslávený dobývací priestor chátra. “Prežili sme Máriu Teréziu, prežili sme socializmus, vojny, ale kapitalizmus sme neprežili,“ vyhlásil Ježíková.
Podľa Duchoňa je soľ vždy nad zlato, lebo človek bez soli existovať nevie. “V povojnovom období bolo soli nedostatok, takže kto mal hory zlata, bol chudák, ale kto mal hory soli, bol boháč,“ konštatoval riaditeľ STM Duchoň.
Ťažbu podľa Cehlára utlmili nie celkom korektným spôsobom. “Čím starší vrt, tým nám hrozí, že do budúcna sa budú opakovať vývery cez poškodené vrty,“ upozornil Krajňák.
“V roku 2022 vybuchol vrt a striekal bokom nejakých 15 metrov,“ uviedol poľnohospodár na dobývacom priestore Solivary Ladislav Priester. Soľanka, ktorá sa objavila na zemskom povrchu, podľa Cehlára s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z priestoru, ktorý je vyťažený.
Viceprimátor Prešova Peter Krajňák potvrdil, že už vyše 11 rokov sa snažia o to, aby si štát túto tému všimol. “Vždy sa jeden vyhovoril na druhého, druhý na tretieho. Na konci dňa si niekto povedal, že to nestojí za to, lebo to je neriešiteľný problém,“ konštatoval primátor Prešova František Oľha.
Po tom, ako skončili Solivary, vrty odkúpila firma EKOFARMA, uviedla Ježíková. Firma podľa Krajňáka deklarovala, čo s tým územím, potom sa neozvala a neprejavila záujem. “Keď Solivary v konkurze stratili dobývací priestor, tak im banský úrad dobývací priestor odobral. A okrem toho firma by aj tak nemohla ťažiť, lebo nemala banské oprávnenie,“ ozrejmila Ježíková.
Spoločnosť vymazaná
Snažili sme sa skontaktovať s vtedajším konateľom spoločnosti EKOFARMA. Zaujímalo nás prečo firma vrty kúpila a prečo ich nesanovala, keď soľanku neťažila. Skúšali sme mu telefonovať, na mail tiež nereagoval.
Prešov si podľa primátora firmu prelustrovalo. “V obchodnom registri bola zapísaná bez vlastníka a bez štatutárnych orgánov, čo je v rozpore s pravidlami,“ zdôraznil Oľha.
“Okresný súd Prešov na základe podnetu Mesta Prešov začal konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti EKOFARMA. A to na základe dôvodov, že orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, čím vznikol dôvod na zrušenie spoločnosti súdom,“ vyjadrila sa hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.
“V obchodnom vestníku bola zverejnená výzva a spoločnosť, keďže sa nikto nehlásil, bola riadne obchodným súdom vymazaná. Dnes celé banské dielo nemá známeho vlastníka,“ uviedol Oľha.
“Na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 1. augusta 2024 došlo k výmazu uvedenej obchodnej spoločnosti z obchodného registra bez likvidácie,“ potvrdila Petrufová.
Výška soľanky stúpla
Mesto požiadalo ministerstvo hospodárstva, aby dielo zapísalo do registra opustených banských diel, aby celé dobývacie územie prešlo do správy rezortu. “Ministerstvo hospodárstva má priamo riadenú inštitúciu Rudné bane, ktoré by mali opustené banské diela spravovať,“ uviedol Krajňák.
“Im je zverená správa ložísk, ktoré nie sú prevádzkované, aby sa starali, ošetrovali, vyhodnocovali situáciu a robili nápravné opatrenia,“ vysvetlil dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE Michal Cehlár.
Riaditeľ STM Marek Duchoň pripomenul, že majú povinnosť od banského úradu merať výšku hladiny soľanky. “Ak sa priestor monitoruje iba z povrchu, že nesledujeme, v akom stave sú kaverny, to je problém. Môže sa to celé zrútiť,“ upozornil riaditeľ Inštitútu geodézie a kartografie TUKE Peter Blišťan.
Od roku 2005 do súčasnosti výška hladiny soľanky stúpla podľa Duchoňa o približne 18 metrov. “Je to taká neriadená bomba,“ zhodnotil Blišťan.
“Samotný dobývací priestor má 82 hektárov. Na likvidáciu vrtov ako takých, teda na práce, bude potrebných okolo 5,8 milióna eur,“ vyhlásila Ježíková.
Poklesy terénu
Namiesto dobýjania soľanky sú dnes vrty skôr na oštaru a predstavujú hrozbu. Plán sanácie vrtov pritom ležal v šuplíku od skončenia ťažby.
“Vedeli sme, že takýmto spôsobom sa ťaží len u nás. Nedalo nám to nespraviť takýto plán. V tom období sme ešte nevedeli, či niekto bude v ťažbe pokračovať, takže bol vypracovaný plán zabezpečenia vrtov,“ povedala vedúca ťažby a likvidácie ťažby v Solivaroch Prešov Viera Ježíková.
Nič sa nedialo, tak o rok neskôr spracovali aj plán likvidácie vrtov. Kompetentní oprášili plán sanácie vrtov až po 15 rokoch.
“Mali sme tu stretnutie, na ktorom boli viacerí účastníci od Slovenského technického múzea, banský úrad, životné prostredie. Jedným z tých záverov bolo aj to, že štát si objedná geologickú úlohu a urobí prieskum,“ prezradil Oľha.
“Táto štúdia potvrdila, že za 15 rokov od ukončenia ťažby stále pokračujú poklesy terénu. Celkový pokles, ktorý tam zaznamenali od roku 2008 – od ukončenia ťažby po súčasnosť – je asi 72 centimetrov. Samozrejme, mala by sa tam v čo najkratšom čase realizovať likvidácia existujúcich ťažobných vrtov. V rámci tejto štúdie spravili aktualizáciu plánu,“ uviedol Šottník.
Obavy z prepadu
Obavy z prepadu tu stále podľa primátora Prešova budú. “Platí to, že ľudia by tam vôbec nemali vstupovať. Hrozí pokuta 1 650 eur,“ upozornil viceprimátor Prešova Peter Krajňák. Dodal, že už existoval návrh na oplotenie územia kvôli bezpečnosti.
“Plus, čo je podľa nás problém, pravdepodobne niekto povolil v dobývacom priestore individuálnu bytovú výstavbu, čo nie je úplne v poriadku s banským zákonom,“ uviedol Blišťan.
“Ak máme územný plán a štátne orgány, ktoré dávajú stanovisko, sa vyjadria, že je to v poriadku, tak štát preberá za to zodpovednosť,“ konštatoval Oľha.
V súčasnosti má pozemky nad vrtmi prenajaté miestny farmár. Neťaží soľanku, ale snaží sa tu hospodáriť a zachrániť soľou spálené územie.
“Starí gazdovia hovorili, že na týchto pozemkoch bola nádherná pšenica niekedy, boli to úrodné zeme. Teraz je to už problematické. Niektoré miesta sú také, že šesť – sedem rokov nič nerastie. Soľanku sme mali na rozbor a hustota soli je dvojnásobne silnejšia než je v mŕtvom mori,“ prezradil poľnohospodár na dobývacom priestore Solivary Ladislav Priester.
Environmentálna záťaž
“Je čas na to, aby sa táto lokalita brala ako environmentálna záťaž. Prípadne uvoľniť eurofondy a finančné prostriedky, ktoré by pomohli sanovať túto lokalitu,“ myslí si viceprimátor Krajňák.
Priester prezradil, že na vlastné náklady kopú rigoly, aby usmernili vytekajúcu soľanku, aby netiekla po celom území.
“Uvedená lokalita nespĺňa podmienky zaradenia do Informačného systému environmentálnych záťaží,“ zaznelo v stanovisku ministerstva životného prostredia SR.
Poľnohospodár Priester nesúhlasí. “Je to obrovská záťaž, pozemky sú už prakticky nevyužiteľné na nič,“ dodal.
“Štátni geológovia odporúčajú vykonať opatrenia na okamžité zastavenie vytekania soľanky, a čo najskoršiu likvidáciu ťažobných vrtov v súlade s platnou banskou legislatívou,“ píše sa ďalej v stanovisku ministerstva.
Loptička na strane štátu
Podľa primátora Prešova je teraz loptička na strane štátu. “Doterajšie výhovorky už neplatia. Všetky argumenty štátu, prečo to nevie urobiť a nemá nato dosah, sme odstránili,“ vyhlásil Oľha.
“Ťažobné vrty sú v zmysle banského zákona banskými dielami. Riešenie zodpovednosti za ich stav v súvislosti s ich negatívnym vplyvom na životné prostredie je tak v kompetencii príslušného obvodného banského úradu, resp. ministerstva hospodárstva,“ vyjadril sa rezort životného prostredia.
“Ministerstvo hospodárstva zatiaľ neobdržalo a nebolo oboznámené s výsledkami geologickej štúdie, ktorá je nevyhnutná pre identifikáciu ďalších krokov. Po oboznámení sa s jej závermi budeme vedieť detailnejšie navrhnúť postupy, ktoré bude potrebné prediskutovať v spolupráci s rezortom životného prostredia i s odborníkmi a akademickou obcou,“ reagovala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.
“Neexistuje zákon, ktorý by vravel, že je to problém mesta, ale sa k nemu hlásime. Problém chceme vyriešiť a ideálne v spolupráci so štátom,“ dodal Oľha.
