Spojené štáty sú otvorené rokovaniu s Kongom o dohode, ktorá by im umožnila prístup k nerastnému bohatstvu tejto stredoafrickej krajiny, píšu médiá. Na oplátku očakáva konžský prezident Félix Tshisekedi, že mu administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôže v boji proti rebelom na východe krajiny.
Dohoda je podľa médií veľmi podobná tej, ktorú by mal podpísať Trump so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a ktorá by Spojeným štátom zabezpečila čerpanie z nerastného bohatstva Ukrajiny.
Kinshasa s návrhom o americkom využívaní konžských nerastných surovín oslovili podľa denníka Financial Times (FT) minulý mesiac Spojené štáty. Kongo má totiž bohaté zásoby kobaltu, lítia a uránu a chce to využiť vo svoj prospech. Od začiatku roka sa totiž zatiaľ neúspešne vysporiadava na východe krajiny s rozsiahlou ofenzívou, v ktorej dominuje najmä povstalecká skupina M23 podporovaná Rwandou.
„Spojené štáty sú otvorené diskusii o partnerstve v tomto sektore, ktoré je v súlade s programom Trumpovej administratívy America First,“ povedal FT hovorca konžského ministerstva Patrick Muyaya. Poukázal tiež na to, že spolupráca medzi Spojenými štátmi a Kongom by posilnila ekonomiky oboch krajín a viedla by okrem iného k vytvoreniu pracovných miest s vyššou kvalifikáciou.
Konžská vláda zatiaľ podľa Reuters neuviedla bližšie informácie o tom, ako rokovania s Washingtonom pokračujú. Kinshasa sa navyše snaží vyjednať si spoluprácu s viacerými stranami. Obe vlády sú však v každodennom kontakte, povedal Muyaya.
Nerasty po celom svete
Trumpova administratíva má o uzavretie dohody záujem. Usiluje sa totiž o to, aby Spojené štáty získali prístup k nerastom po celom svete, píše FT. Teraz rokuje s Ukrajinou o novej dohode. V nej od Kyjeva podľa denníka The New York Times (NYT) požaduje, aby sa vzdal polovice príjmov zo svojich prírodných zdrojov, vrátane minerálov, plynu a ropy, ako aj príjmov z prístavov a ďalšej infraštruktúry.
Americká prítomnosť v Kongu by navyše predstavovala protiváhu k čínskemu vplyvu. Čínske firmy majú pod kontrolou väčšinu ťažby v tejto oblasti. Posledná americká ťažobná spoločnosť pôsobila v Kongu v roku 2016, pripomína FT.
Dohodu ale nepodporuje celá konžská vláda, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia dvoch konžských úradníkov. Neuviedla však z akých dôvodov. Terajšia Tshisekediho pozícia v krajine je navyše kvôli bojom s povstalcami podľa FT oslabená.
Východnú oblasť Konga sužuje násilie už takmer 30 rokov. Boje opäť zosilneli tento rok po tom, ako povstalecká skupina M23 s pomocou Rwandy dobyla mestá Goma a Bukavu na východe krajiny. Násilie vyhnalo podľa OSN z domovov stovky tisíc ľudí. Úrady už skôr varovali, že postup povstalcov by mohol vyvolať humanitárnu katastrofu.
