Štyri rómske osady a poľovný revír Poľana na svahoch Slanských vrchov. Podľa pozorovaní miestnych poľovníkov z revíru ubúda drevo a zver. A indície, prečo je tomu tak, smerujú práve do komunít miestnych minorít.
Polícia vo Vranove nad Topľou o týchto problémoch vie, no tvrdí, že táto latentná trestná činnosť krádeží dreva a príležitostného pytliactva sa odhaľuje mimoriadne ťažko. Rómovia sa pritom tvária, že ich sa to netýka a ak majú poľovníci nejaký problém, nech si ho vyriešia vlastnými silami. V revíri sme pátrali aj my.
Slanské vrchy. Ako hradba oddeľujú Šariš od Horného Zemplína. Tu, na ich východných svahoch, neďaleko Vranova nad Topľou, nachádza sa revír Poľana, o ktorý sa stará poľovné združenie Olšava – Davidov. Lenže nie sú na to sami. Drevo a zver majú, podľa indícií poľovníkov, v merku aj lovci a zberači z iných komunít.
Lovcom a zberačom sa v relácii Reportéri venoval redaktor Juraj Mravec:
Poľovné združenie Olšava Davidov spravuje revír Poľana s rozlohou 4014 hektárov, zasahujúcich do siedmich katastrov. Tajomník združenia Jozef Valko upozorňuje na problém pytliactva v blízkosti rómskych osád, najmä v oblastiach Sačurov, Kamenná Poruba, Vechcov a Bančanská.
„Problém je v tom, že niektorí obyvatelia týchto osád kladú železné lankové oká na chodníky, ktoré využíva zver a pravidelne ich kontrolujú,“ vysvetľuje Valko. Najčastejšie sa do pascí chytá srnčia a mladá jelenia zver.
Upustili od nahlasovania
Poľovníci tieto prípady pôvodne hlásili polícii, no vzhľadom na náročnosť operatívnych zásahov a obmedzené kapacity od toho upustili. „Poľovníctvo berieme ako koníček, nemáme čas neustále riešiť hlásenia,“ priznáva Valko. Namiesto toho sa rozhodli organizovať hliadky a likvidovať nastražené pasce. Priznáva však, že veľkosť postihnutého terénu a rozloha zarastenej plochy znemožňujú ich úplnú kontrolu.
Osady sa podľa Valka líšia rôznymi charakteristikami. „Z môjho pohľadu by som povedal, že Sačurov je taká najjednoduchšia osada z nich. V Kamennej Porube sú však ľudia sofistikovanejší. Na nelegálne aktivity využívajú autá a píly. O mnohých veciach ani my nevieme,“ opisuje.
Pokiaľ ide o lov zveri, poľovníci podľa jeho slov iba predpokladajú, že obyvatelia osád väčšinou používajú oká a psy, hoci to, či majú zbrane, vylúčiť nevedia. Najväčším problémom sú však túlavé psy, ktoré s obyvateľmi chodia do lesa, kde sa združujú do svoriek a aktívne lovia srnčiu aj jeleniu zver. „Jeden pes je kamarát, dva už sú svorka a tri sú pytliačiaca svorka,“ varuje Valko.
Terénny pracovník v Kamennej Porube Peter Josipčuk vysvetľuje, že psy z osád sú častokrát hladné. „Tie psy sú hladné, do lesa teda pôjdu aj bez pánov. Utečie ich 30 alebo 40 a strhnú aj divokú zver,“ dodáva.
Oslovení obyvatelia osád sa k útekom psov vyjadrujú rôzne. Niektorí tvrdia, že o ničom nevedia, iní priznávajú, že psy do lesa chodia. „Keď niektorí z osady idú do lesa, tak so psami, ale to nech si riešia poľovníci,“ hovorí jeden z obyvateľov. Podľa terénnych pracovníkov je nepravdepodobné, že by niekto z miestnych udal svojich známych. „Sami seba neudajú. Jedine ak by medzi sebou mali konflikt,“ komentuje Josipčuk.
Rozdelená osada
Obec Vechec je podľa Valka rozdelená na dve časti. „Jedna časť je prispôsobivejšia, rozumnejšia. Tá druhá je približne na úrovni Kamennej Poruby,“ vysvetľuje. Niektorí obyvatelia osady priznávajú, že do lesa chodia na drevo, lebo vlastné nemajú. To, že by v lesoch lovili zver však popierajú.
Osada v obci Banské je známa skôr nelegálnou ťažbou dreva než pytliactvom. Starosta Stanislav Maloš popiera, že by sa v okolí vyskytovali pasce na srnčiu zver, no potvrdzuje, že les je hlavným zdrojom obživy pre mnohých obyvateľov.
„Najväčším problémom je, že chodia do lesa na drevo,“ vysvetľuje. Valko však upozorňuje, že v každej osade sa nájdu jedinci, ktorí využívajú les na palivo. S nimi chodia aj psy, ktorí zver lovia. Podľa starostu by riešením mohla byť evidencia, čipovanie a kastrácia psov.
Problémom je aj fakt, že obyvateľov priamo pri čine kladenia ôk zatiaľ neprichytili. Pri snahe súkromníkov rozmiestniť v lesoch fotopasce im ich však obyvatelia osád zničili. Nelegálnym lovom pritom trpia aj obyvatelia priľahlých dedín, ktorých domáci miláčikovia sa veľakrát do takýchto pascí chytili a zahynuli.
Zdá sa, že časy, keď predchodca človeka chodil po savanách a delil sa na lovcov a zberačov, ešte celkom nepominuli. Čosi v nás z nich zostalo aj v 21. storočí. Ktovie, ako dlho potrvá spoločnosti, kým skrotí divoké inštinkty minulosti. V revíry Poľana je to zatiaľ hudba budúcnosti.
