Spojené štáty sú stále spojencom Európskej únie, uviedla v nedeľu (9. 3.) predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Máme rozdielne názory, ale musíme nájsť spoločnú cestu, dodala na tlačovej konferencii pri príležitosti 100 dní novej únijnej exekutívy.
Vzťahy EÚ a USA sa od nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu na konci januára výrazne zhoršili. Nový americký prezident hrozí EÚ obchodnou vojnou a zavedením ciel. Rozdielne názory má aj na vyriešenie vojny na Ukrajine, kde je v kontakte s ruským vedením, zatiaľ čo EÚ podporuje Kyjev.
„Spojené štáty sú viac ako 80 rokov naším najbližším spojencom. Máme rozdielne názory, ale keď sa pozriete na spoločný záujem, tak ten má vždy väčšiu váhu ako spory, „uviedla šéfka únijnej diplomacie. „Takže budeme naďalej spolupracovať, musíme nájsť nejakú spoločnú cestu,“ dodala.
S novým americkým prezidentom si po jeho zvolení telefonovala, zatiaľ sa však nestretli. „S Trumpom sme sa stretli v minulosti, v čase jeho prvého mandátu, teraz sme si telefonovali. Kontakty teda sú, ale osobne sa stretneme, až na to dozrie čas. Taká je teraz situácia,“ povedala k tomu von der Leyenová.
Šéfka Európskej komisie zatiaľ rokovala iba s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom, s ktorým sa stretla vo februári v Paríži. Ten ju však nevaroval, že sa Trump deň na to chystá začať rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, poznamenal k tomu bruselský server Politico.
Odvtedy potom americký prezident neustále stupňuje útoky na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého naopak väčšina štátov Európskej únie podporuje.
Nový americký prezident tiež hrozí skorým zavedením ciel na tovar z EÚ vo výške 25 percent. Predstavitelia Európskej únie už dali najavo, že na prípadné clá odpovedia protiopatreniam.
Obranné plány EÚ
„Sme spojenci a všetci spojenci musia plniť svoje úlohy. Byť spojencom neznamená, že existuje nerovnováha v zdieľaní bremena,“ reagovala šéfka Európskej komisie na otázky o vzťahu EÚ s USA.
V tejto súvislosti spomenula vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý už niekoľkokrát spomenul, že by spojenci mali vydávať na obranu okolo troch percent HDP.
Zdôraznila tiež význam nového plánu na „prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a zvýšenie vojenských kapacít aj na poskytnutie okamžitej pomoci napadnutej Ukrajine.
Súčasťou plánu nazvaného REARM Europe, ktorý EK predstavila tento týždeň, je okrem iného návrh na uvoľnenie rozpočtových pravidiel EÚ. Cieľom je umožniť členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný deficit rozpočtu.
Súčasťou sú tiež nové spoločné pôžičky vo výške až 150 miliárd eur zabezpečené spoločným rozpočtom EÚ, ktoré sa majú poskytovať vládam členských štátov európskeho bloku.
Peniaze majú ísť na budovanie celoeurópskych vojenských kapacít v oblastiach, ako sú protivzdušná a protiraketová obrana, delostrelecké systémy, strely a munícia, drony a obranné systémy proti dronom a na ďalšie potreby od kybernetiky po vojenskú mobilitu, uviedla vtedy šéfka komisie.
100 dní novej eurokomisie
„V utorok si pripomenieme 100 dní od nástupu novej komisie do funkcie. Sto dní od 1. decembra, ktoré mi pripadajú ako celý život. Svet okolo nás sa mení rýchlosťou blesku. Geopolitické posuny otriasajú alianciami. Desiatky rokov staré istoty sa rúcajú. A na našich hraniciach stále zúri brutálna vojna,“ uviedla Von der Leyenová.
Nová Európska komisia podľa nej už od svojho začiatku „stavia“ na troch pilieroch – prosperite, bezpečnosti a demokracii. „Vidíme, že niektorí sa uzatvárajú do seba, rozsievajú neistoty a usilujú sa o krátkodobé zisky. Chcem jasne povedať, že Európa zostane otvorená, bude stáť na partnerstve a dosiahnutí dohôd. A ponúkame stabilitu a predvídateľnosť, v dnešnej dobe cenné hodnoty,“ dodala.
Mimoriadny čas si podľa predsedníčky EK žiada mimoriadne opatrenia. Aj komisia podľa nej potrebuje posilniť „pripravenosť“. Preto v najbližších týždňoch zvolá vôbec prvé takzvané „bezpečnostné kolégium“, teda rokovania členov Európskej komisie.
„To zabezpečí, že členovia kolégia budú pravidelne dostávať aktuálne informácie o vývoji v oblasti bezpečnosti. Od vonkajšej a vnútornej bezpečnosti po energetiku, obranu a výskum. Od kybernetiky, cez obchod až po zahraničné zasahovanie, „uviedla Von der Leyenová.
