Krajský súd v Bratislave čiastočne povolil obnovu konania v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej. Zrušil tak rozsudok KS v Bratislave z roku 2004 v časti týkajúcej sa výroku o vine z vraždy a výroku o treste v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z roku 2006.
Zamietol však návrh na povolenie obnovy konania vo vzťahu k Jurajovi Lachmanovi, ktorý v auguste minulého roku zomrel. Prokurátor podal voči rozhodnutiu sťažnosť, rovnako aj všetci navrhovatelia s výnimkou jedného, ktorý si ponechal lehotu.
Ako vyplýva z vyjadrenia predsedu senátu Petra Šamka, súd presvedčil znalecký posudok, ktorý sa našiel v archíve v Kaniciach a zaoberá sa miestom nálezu tela Cervanovej.
Odsúdení v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej predniesli v pondelok (3. 3.) pred Krajským súdom v Bratislave záverečné návrhy, na základe ktorých by podľa nich mal súd povoliť v danom prípade obnovu konania. Poukázali najmä na nové dôkazy, ktoré sa majú nachádzať v archíve v českých Kaniciach.
Cervanová bola zavraždená v lete 1976. Obvinení boli Milan Andrášik, Miloš Kocúr, Stanislav Dúbravický, František Čerman, Pavol Beďač, Juraj Lachman a Roman Brázda. Vec sa týka už len pätice odsúdených, keďže Juraj Lachmann zomrel. Naďalej trvajú na svojej nevine.
Obnoveniu konania v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Erik Adamson:
Záverečné návrhy
Odsúdený Milan Andrášik vo svojom záverečnom návrhu označil celú vec za podvod vykonštruovaný vyšetrovateľom Eduardom Pálkom. Zároveň zdôraznil, že ako obvinený čelil v 80. rokoch nátlaku, pri ktorom sa mu okrem iného vyhrážali trestom smrti.
O nátlaku na obvinených hovoril aj odsúdený František Čerman. Poukázal pritom na to, že v čase skutku nepoznal väčšinu z odsúdených a nikdy nestretol ani Cervanovú. „Som nevinný a so smrťou študentky nemám nič spoločné,“ vyhlásil.
Ďalší odsúdený Pavol Beďač označil celú vec za obrovskú nespravodlivosť. „Štyridsaťtri rokov žijem s bremenom, ktoré ma vyčerpáva a ťaží,“ skonštatoval s tým, že vraždu nespáchal a nevie, kto ju spáchal. Na záver vyzval členov senátu, aby mu vrátili jeho česť.
O terore a nátlaku hovoril aj odsúdený Miloš Kocúr. „Keď psychický tlak nezabral, prišli kopance, bitky a vyhrážky trestom smrti,“ opísal vyšetrovanie v období komunistického režimu. Toto malo poľa Kocúra za následok, že sa ku skutku pôvodne priznal. „Chcel som mať pokoj, nech prestanú,“ uviedol.
Predseda senátu Peter Šamko však odsúdených opakovane upozornil, že súd rozhoduje o povolení obnovy konania voči rozsudku z roku 2004. Odsúdený Stanislav Dúbravický podľa vlastných slov verí v očistenie svojej osoby. „Pokiaľ budem žiť, budem bojovať,“ vyhlásil.
Nové dôkazy
Odsúdení vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne.
Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne tisíc strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku. Vzhľadom na rozsah dokazovania tak boli čítaniu listín venované štyri termíny verejného zasadnutia v rade.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v tom prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Vražda študentky Cervanovej
V septembri 1982 dostali nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní od štyroch do 24 rokov. V roku 1990 však bol na základe sťažnosti federálneho generálneho prokurátora rozsudok Najvyšším súdom zrušený.
Právoplatne rozhodli súdy potom až v roku 2006. Obžalovaní dostali tresty od troch do 15 rokov väzenia. Pre zdravotné problémy bol Roman Brázda vylúčený na samostatné konanie. V roku 2009 odmietol Najvyšší súd SR dovolanie šiestich odsúdených. So sťažnosťami potom neuspeli na Ústavnom súde SR a ani na Európskom súde pre ľudské práva.
Podľa súdov bola Cervanová 9. júla 1976 pred internátom v bratislavskej Mlynskej doline násilne vtiahnutá do auta a odvezená do jedného z domov, kde bola násilím držaná. Odsúdení ju nútili piť alkohol, vyzliekli ju a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk.
Následne sa rozhodli Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Tam sa 14. júla 1976 našlo jej telo.
