Rastúce ceny energií netrápia len Slovákov. Problém zaplatiť účty má v Grécku 58 percent domácností. V meste Ioannina na severe krajiny sa to rozhodli riešiť netradičným spôsobom. Obyvatelia si spoločne kúpili solárny park. O elektrinu z neho sa delia aj s tými, ktorí si ju nemôžu dovoliť.
Pani Dora s manželom investovali do výstavby solárneho parku vyše 1 200 eur. Elektrický prúd vyrába pre nich a ďalších 181 odberateľov. Energiu, ktorú park vyrobí, miestne elektrárne odpočítajú z ich spotreby. Vďaka tomu ukazuje účet za elektrinu pani Dory mínus. O úsporu sa môže spoločne s ďalšími členmi energetického spoločenstva aj podeliť.
Boj proti energetickej chudobe
„Jedným z princípov sociálnej ekonómie a takýchto komunít je neposkytovať výhody len jej členom, ale aj ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení. Preto sme sa spolu s magistrátom mesta rozhodli, že pomôžeme dvom rodinám, ktoré si nemôžu dovoliť platiť účty za energie,“ uviedla členka energetického spoločenstva CommonEN Dora Ntoulia.
Podľa aktivistov z Greenpeace je práve toto veľká výhoda oproti iným projektom. Vlastníctvo solárneho parku totiž umožňuje využiť elektrickú energiu tak, ako chcú vlastníci a teda ju aj darovať.
„To, čo vidíme v prípade veľkých korporácii je, že aj napriek tomu, že využívajú solárnu, veternú či vodnú energiu, nemá to vplyv na ceny pre spotrebiteľa. Energetické komunity toto však podľa nás dokážu,“ myslí si Laura de Rosa z organizácie Greenpeace.
Solárnemu parku v Ioannine sa v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:
Energetická chudoba nie je problém len v Grécku. Ekonóm pripomína že Slovensko dodnes nemá tento pojem definovaný v zákone. Presné číslo, koľko takých domácností máme, preto neexistuje.
„Je to otázka, ktorú nemáme zodpovedanú. Jedna z nich je, či daná domácnosť vie mať tepelnú pohodu v rámci svojho bývania. Či už, aby tam v zime nemala príliš zimu a v lete príliš teplo, a že či si vie toto finančne a technologicky dovoliť,“ hovorí ekonóm z Univerzity Komenského v Bratislave Michal Páleník.
Grécka vláda stanovila kritéria na to, kedy sa rodina nachádza v energetickej chudobe. Vďaka čomu im poskytuje aj úľavu na daniach.
„Proces je veľmi jednoduchý. Hlavným kritériom je príjem, potom sa pozeráme aj na iné kritériá, ako počet detí či hodnota nehnuteľností,“ vysvetľuje zástupca primátora mesta Ioannina Thomas Giotitsas.
Projektom slnečného parku by sa podľa jeho zakladateľa mohli inšpirovať aj iné krajiny, vrátane Slovenska.
Prezident energetickej komunity CommonEn Chris Giotitsas povedal, že v oblastiach, kde nie je veľa slnka, sa dá napríklad využiť vodná alebo veterná energia. „Čím viac budeme diverzifikovať spôsoby, ako vyrábame energiu, tým lepšie,“ hovorí.
Energetické spoločenstvo hovorí, že o takéto spoluvlastníctvo solárneho parku je veľký záujem. Vďaka tomu by mali čoskoro pribudnúť aj ďalšie.
