Americký prezident Donald Trump v stredu (2. 4.) predstavil rozsiahly balík recipročných ciel. Minimálne základné clo pre všetkých obchodných partnerov bude predstavovať desať percent, pre niekoľko desiatok krajín s najväčšou obchodnou nerovnováhou budú platiť clá individuálne.
Trump v stredu podpísal príslušné nariadenie. V Ružovej záhrade Bieleho domu ukázal tabuľu s dvomi stĺpcami, píše BBC. Jeden zobrazoval clá a bariéry, ktoré krajiny zaviedli na americké výrobky. Na druhom boli nové poplatky, ktoré USA voči v odvete voči týmto krajinám zavádzajú.
Od soboty 5. apríla tak budú výrobky vstupujúce do Spojených štátov podliehať dodatočnému desaťpercentnému clu. O štyri dni neskôr, 7. 4., začnú platiť vyššie clá vymerané individuálne pre každú z približne 60 krajín.
Pre EÚ 20 percent, pre Čínu 34
Pre Európsku úniu bude platiť 20-percentné clo. Napríklad pre Vietnam to bude 46 percent, pre Švajčiarsko 31 percent, pre Japonsko 24 percent, pre Južnú Kóreu 25 percent, pre Indiu 26 percent, pre Taiwan 32 percent, pre Kambodžu 49 percent a pre Thajsko 36 percent.
Obzvlášť vysoké clá budú platiť pre veľmi malých obchodných partnerov a niektoré krajiny v kríze. Najvyššiu sadzbu vymeral Trump pre súostrovie Saint-Pierre a Miquelon, ktoré je francúzskym zámorským územím, a potom africkému štátu Lesotho. Zhodne dostali 50-percentnú sadzbu. Na tovar zo Sýrie sa v Spojených štátoch bude vzťahovať clo vo výške 41 percent.
Medzi krajinami zasiahnutými clami sú aj viaceré africké krajiny vrátane Juhoafrickej republiky (JAR), Nigérie, Senegalu či Botswany.
Čína, ktorá mala v roku 2024 najväčší obchodný prebytok s USA, bude čeliť takzvanej recipročnej colnej sadzbe 34 percent. Spolu s 20-percentnými clami z februára, ktoré už Trump zaviedol, sa táto sadzba rozšíri na 54 percent.
Trump podpísal aj výnos, ktorým zbavil drobnejšie balíčky z Číny a Hongkongu doterajšieho oslobodenia od dane. Británia, Brazília a Singapur, ktoré mali v minulom roku obchodný deficit s USA, dostali základnú desaťpercentnú sadzbu.
S Ruskom USA neobchodujú
Na zozname krajín, voči ktorým Spojené štáty zavádzajú takzvané recipročné clá, nie je Rusko. Americký minister financií Scott Bessent uviedol, že Rusko chýba, pretože Spojené štáty s Ruskom neobchodujú. Na túto krajinu uvalili sankcie kvôli ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu.
Kvôli americkým sankciám, ktoré už blokujú akýkoľvek významný obchod, nie sú na zozname recipročných ciel ani Bielorusko, Kuba a Severná Kórea.
Ukrajina, ktorá sa vyše tri roky bráni ruskej agresii a dúfa v pomoc Washingtonu s uzavretím mieru, na zozname figuruje. Na jej tovar sa bude vzťahovať desaťpercentná sadzba.
Výnimky z pravidla
Zoznam, ktorý Trump zverejnil, obsahuje aj výnimky. Nové clá sa netýkajú napríklad zlatých zliatkov, farmaceutických výrobkov, polovodičov, medi, dreva, energetických výrobkov a nerastov, ktoré sa nenachádzajú na americkej pôde.
Novými clami nie je dotknutý ani dovoz ocele, hliníka a automobilov, na ktoré sa už vzťahujú skoršie prirážky.
V Spojených štátoch už 12. marca začalo platiť 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka. Toto nariadenie sa neskôr rozšírilo tak, aby sa clo uplatňovalo od 4. apríla aj na pivo predávané v hliníkových plechovkách.
Spojené štáty vo štvrtok tiež začínajú vyberať 25-percentné clo na dovoz osobných a ľahkých úžitkových áut. Podľa agentúry AFP budú nasledovať aj 25-percentné clá na dovážané automobilové súčiastky a náhradné dielce.
Osobitný režim pre Kanadu a Mexiko
Trumpove kroky podľa stanice BBC zasiahnu takmer všetky krajiny Latinskej Ameriky. Pre Argenínu, Brazíliu, Kolumbiu či Panamu platia 10-percentné poplatky.
Najvyššie clá postihli Venezuelu (15 percent) a Nikaraguu (18 percent). Americká vláda podrobnosti nezverejnila, podľa exportov však môže ísť o napäté vzťahy s týmito krajinami.
Pre susedov Spojených štátov, teda Kanadu a Mexiko, na ktorých sa vzťahuje Dohoda o voľnom obchode (USMCA), platí osobitný režim. Na kanadské a mexické výrobky, ktoré spĺňajú podmienky dohody, sa teraz nové clá nevzťahujú. Na všetky ostatné Spojené štáty od marca zaviedli 25-percentné clá.
Trump tiež zaviedol 25-percentné clá na všetok tovar z akejkoľvek krajiny, ktorá kupuje ropu a plyn od Venezuely. Všetky tieto clá dopĺňajú clá, ktoré existovali pred návratom Donalda Trumpa do čela americkej vlády.
Ako reaguje svet
Väčšina krajín na clá reaguje negatívne a sľubuje protiopatrenia. Predsedníčka Európskej komisie ich označila za „ranu pre svetovú ekonomiku“, dôsledky ktorej pocítia milióny ľudí. „Európa je pripravená reagovať. Vždy budeme chrániť svoje záujmy a hodnoty. Sme tiež pripravení rokovať,“ uviedla.
„V obchodnej vojne nezvíťazí nik, z protekcionizmu niet východiska,“ uviedlo čínske ministerstvo obchodu. Čína žiada zrušenie opatrení a upozornila, že prijme protiopatrenia. Zrušenie ciel žiada aj Japonsko. Južná Kórea pripravuje ochranu svojich firiem a Kanada sľubuje protiopatrenia.
Americký minister financií Bessent v televíznom rozhovore radil všetkým dotknutým krajinám na clá neodpovedať, inak pohrozil eskaláciou obchodného konfliktu. Agentúra Reuters napísala, že Trump rozbil viac ako 75 rokov starý globálny obchodný systém.
Novým americkým clám sa v Správach venovala aj redaktorka Alexandra Zetková:
