Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte uviedol, že pokiaľ ide o rokovania o prímerí na Ukrajine. loptička je teraz na strane Ruska. Uvidíme, ako sa to vyvinie, povedal Rutte po dvojdňovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Niektorí ministri sa domnievajú, že by sa mal stanoviť termín, do ktorého by Rusko malo súhlasiť s prímerím. Rutte však odmietol povedať, či tento návrh podporuje. Na adresu Kyjeva však zopakoval, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v piatok (4. 4.) ráno v Bruseli povedal, že Rusko dlhuje Spojeným štátom rýchlu odpoveď na ich návrh na prímerie na Ukrajine.
Podľa britského ministra zahraničných vecí Davida Lammyho by ruský prezident Vladimir Putin mohol súhlasiť s prímerím hneď teraz, ale naďalej bombarduje Ukrajinu.
Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová tvrdí, že by sa mal stanoviť termín, do ktorého by Rusko malo súhlasiť s prímerím na Ukrajine. Ak Rusko nebude súhlasiť s návrhom na prímerie, musia z toho vyplynúť dôsledky, dodala Jolyová.
„Nechcem zasahovať do rokovaní, nechcem povedať žiadny dátum, do ktorého by Rusko malo reagovať,“ povedal Rutte novinárom. „Američania sa snažia zabezpečiť, aby sa dosiahol mier, ktorý bude spravodlivý a trvalý. Usilovne na tom pracujú,“ dodal.
Trvalý a spravodlivý mier
Trvalý a spravodlivý mier by mal okrem iného znamenať, že Rusko už nebude okupovať ani štvorcový meter ukrajinského územia a že na Ukrajinu už nezaútočí.
Šéf NATO v tejto súvislosti ocenil úsilie Britov a Francúzov, ktorí vedú tzv. koalíciu ochotných, teda krajín, ktoré spoločne rokujú o ďalšej podpore Ukrajiny. Spomenul tiež rôzne iniciatívy na pomoc Ukrajincom pri zabezpečovaní vojenského a iného vybavenia a osobitne spomenul českú iniciatívu týkajúcu sa munície.
Generálny tajomník NATO na piatkovej tlačovej konferencii tiež zopakoval, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. Ukrajincom však nikdy nebolo prisľúbené, že členstvo v NATO bude súčasťou akejkoľvek mierovej dohody, zdôraznil tiež.
Spojenci podľa neho počuli od amerického ministra zahraničných vecí veľmi jasný odkaz o pokračujúcom „záväzku USA voči NATO“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tiež ponúkol jasné očakávania, že „Európa a Kanada musia prevziať väčšiu zodpovednosť za našu spoločnú bezpečnosť a pokračovať vo zvyšovaní výdavkov na obranu“.
Svet sa podľa šéfa Severoatlantickej aliancie stáva čoraz nebezpečnejším miestom, a preto „potrebujeme NATO viac ako kedykoľvek predtým“.
„Rusko zostáva najväčšou hrozbou pre NATO,“ dodal Rutte. Dôležitá je preto aj spolupráca s ďalšími partnermi, najmä z indo-pacifickej oblasti. Ministri zahraničných vecí NATO sa vo štvrtok (3. 4.) stretli so zástupcami Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska.
„Bezpečnosť indo-tichomorského a euroatlantického regiónu je prepojená viac ako kedykoľvek predtým. Čína, Severná Kórea a Irán naďalej podporujú ruskú vojnovú mašinériu, čo predstavuje riziko pre nás všetkých,“ povedal Rutte, ktorý má na budúci týždeň odcestovať do Japonska.
O záveroch samitu NATO v Bruseli v Správach informovala redaktorka Karolína Kučerová:
