Čína zvažuje výstavbu jadrovej elektrárne na svojej budúcej lunárnej výskumnej stanici, ktorú plánuje spoločne s Ruskom. Informovala o tom v stredu (23. 4.) agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov čínskej lunárnej misie.
Peking za posledných 30 rokov výrazne rozvinul svoje vesmírne programy a investoval miliardy eur v snahe stať sa významnou vesmírnou mocnosťou. Do konca tohto desaťročia má ambíciu pristáť s ľuďmi na Mesiaci, o čo sa opäť usilujú Spojené štáty.
Okrem jadrovej energie by energetická sieť budúcej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS) mohla závisieť od solárnej farmy. Uviedol v stredu na prezentácii v Šanghaji Phei Zhaoyu, technický šéf misie Chang’e 8 plánovanej na rok 2028. Cieľom je položiť stavebné základy pre ILRS.
Plány na umiestnenie jadrovej elektrárne na Mesiaci oznámila minulý rok aj ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Tieto plány predpokladali jej výstavbu v rokoch 2033 až 2035.
Po viac ako 40-ročnej prestávke sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 pristála v decembri 2013 na povrchu Mesiaca čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým roverom Nefritový králik.
Úspešné aj neúspešné pokusy
V posledných rokoch sa o dosiahnutie Mesiaca so svojimi sondami úspešne aj neúspešne pokúsilo niekoľko vládnych agentúr a súkromných spoločností. Naposledy pristávací modul Blue Ghost americkej spoločnosti Firefly Aerospace začiatkom marca tohto roku.
Čínsky plán dobývania Mesiaca sa do určitej miery zhoduje s plánmi programu Artemis amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Ten podľa svojich posledných vyhlásení z decembra minulého roka počíta s pristátím posádky na prirodzenej družici Zeme v roku 2027. Peking plánuje vyslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030.
Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v roku 1972.
