Lov lukom je na Slovensku zatiaľ povolený len vo zverniciach. Slovenskí poľovníci chcú, aby bol umožnený aj vo voľnej prírode. Návrh zákona o poľovníctve je v súčasnosti v legislatívnom procese. Poľovníci tvrdia, že tento spôsob lovu je šetrnejší k zvieratám i k prírode. Ochranári však s rozšírením lovu lukom nesúhlasia. Spôsobuje podľa nich zvieratám utrpenie.
Jazdci i waleskí lukostrelci
Lov pomocou luku a šípov využívali civilizácie už pred tisícročiami. Vedci v jaskyni v Juhoafrickej republike objavili kamenné hroty staré viac než 64-tisíc rokov, ktoré boli pravdepodobne hrotmi šípov. Luk používali Asýrčania, Egypťania i ďalšie národy v období staroveku.
Krátky luk sa v stredovekej Európe používal na lov i v boji. V 13. storočí sa rozšíril dlhý luk, najmä v radoch anglického vojska. Waleskí lukostrelci prispeli k viacerým víťazstvám Angličanov v storočnej vojne. Stanica BBC v tejto súvislosti píše o bitkách pri Kreščaku (1346) a Azincourte (1415) v severnom Francúzsku. Lukostrelci nahrádzali dnešné delostrelectvo.
Mongoli pod vedením Džingischána v 13. storočí pomocou krátkych lukov dobyli veľkú časť dovtedy známeho sveta, píše The Washington Post. Túto zbraň zručne ovládali aj počas jazdy na koni. V neskorších storočiach luky a kuše nahradili strelné zbrane. Vo viacerých oblastiach sveta sa však luk dodnes využíva pri love.
„Lov lukom je tak starý, ako je samotná vášeň z lovu,“ povedal predseda Slovenského klubu loveckej lukostreľby – Slovakbowhunting Štefan Jakubík. Poľovník výberom luku a šípu ako poľovnej zbrane robí podľa neho vedomé rozhodnutie vzdať sa niektorých z výhod, ktoré poskytujú moderné technológie v oblasti poľovníckeho vybavenia.
„Lov šípom si vyžaduje situáciu, keď lovené zviera nesmie byť v pohybe, preto aj lovec musí byť veľmi trpezlivý, ak chce uspieť,“ vysvetlil Peter Lazár z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Od lovca si podľa jeho slov vyžaduje oveľa väčšie nároky ako lov so zbraňou. Aj preto to nikdy nebude masová záležitosť.
Lov lukom je v súčasnosti povolený vo viacerých európskych krajinách. Jakubík spresnil, že ho legalizovali v Bulharsku, vo Fínsku, v Dánsku, Francúzsku, Maďarsku i Portugalsku. V susednej Českej republike totiž lov lukom zatiaľ nepovolili. Českí poľovníci preto za týmto účelom jazdia na Slovensko, uviedol Jaroslav Koreš z Czech Bowhunting.
Ucelene lov lukom sa na území Európskej únie legislatívne nerieši. „Túto problematiku upravuje celý rad predpisov Únie,“ povedal. Medzi významnejšie patrí smernica o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Tá obsahuje zakázané spôsoby lovu, medzi ktoré však lov lukom nepatrí.
Pravidlá ako pri klasickej poľovačke
Lov lukom alebo kušou s minimálnou napínacou hmotnosťou 220 Newtonov na Slovensku čiastočne legalizovali v roku 2009. Povolili ho vo zverniciach. To podľa Jakubíka mnohým poľovníkom umožnilo si túto tradičnú metódu lovu vyskúšať.
Treba mať však zložené poľovnícke skúšky a platný poľovný lístok. „Je to len metóda, spôsob poľovačky, takže platia rovnaké pravidlá ako pri poľovačke so strelnou zbraňou,“ zdôraznil Jakubík.
„Slovenská poľovnícka komora uznáva lov lukom ako plnohodnotný tradičný spôsob lovu, ktorý je v súlade s platnou poľovníckou legislatívou,“ uviedol hovorca komory Alojz Kaššák.
Pripomenul, že v súčasnosti sa u nás dá loviť vo zverniciach. „V novom zákone o poľovníctve sa uvažuje o rozšírení tejto možnosti tak, aby sa lukom mohlo loviť aj v poľovníckych revíroch, teda vo voľnej prírode,“ dodal.
Ministerstvo pôdohospodárstva v decembri 2024 predložilo legislatívnej rade vlády návrh zákona o poľovníctve, ktorý zákon z roku 2009 upravuje. Rada uplatnila k predloženému návrhu zákona pripomienky a odporúčania a odporučila vláde návrh zákona v novom znení schváliť.
Novela definuje poľovnícku lukostreľbu i požiadavky. Držiteľ poľovného lístka, ktorý loví zver lukom musí absolvovať prípravu a doplnkové skúšky. „Lov zveri lukom je možné vykonávať len na základe povolenia na lov zveri vydaného užívateľom poľovného revíru. Vstup do poľovného revíru s lukom sa musí vyznačiť v knihe návštev,“ uvádza sa v návrhu.
Ten tiež predpisuje parametre povolených lukov. Používanie športových lukov a výcvikových hrotov na poľovnícke účely sa zakázalo.
Ochranári sú proti
Ochranári však s úplnou legalizáciou nesúhlasia. „Povolenie lovu lukom považujeme v aktuálnej situácií za nevhodné,“ uviedol Marek Kuchta z iniciatívy My Sme Les.
Dodal, že na Slovensku v súčasnosti s takýmto typom lovu nie sú dostatočné skúsenosti a jeho umožnením by sa zvýšilo potenciálne utrpenie zvierat. „V tomto prípade platí, že dobre mierená guľka je z hľadiska etiky prijateľnejšia,“ uviedol.
Etické a rýchle usmrtenie zveri lukom súvisí s účinnosťou tejto zbrane. Zákon stanovuje minimálnu napínaciu silu luku 220 Newtonov, aby mal šíp dostatočnú rýchlosť a kinetickú energiu pre rýchle usmrtenie zveri. Dôležitý je aj hrot šípu, lovecký hrot.
„Je exaktne mnohými pokusmi dokázané, že zviera zasiahnuté šípom s loveckým hrotom je menej stresované, ako v prípade zásahu strelou z palnej zbrane; guľovnice či brokovnice,“ vyhlásil Lazár, ktorý je vedúci Katedry chovu a chorôb zvery, rýb a včiel, ekológie a kynológie.
„Pri správnom zásahu do vitálnej oblasti (pľúca, srdce) dochádza k rýchlemu vnútornému alebo vonkajšiemu vykrvácaniu. To vedie k poklesu krvného tlaku a strate vedomia v priebehu sekúnd,“ vysvetlil Jakubík.
Lov lukom podľa jeho slov tiež vedie len k minimálnemu poškodeniu tkaniva. „Na rozdiel od strely, ktorá spôsobuje väčšiu deštrukciu tkaniva a hydrostatický šok, šíp zanecháva čistý, precízny rez, čo zvyšuje využiteľnosť mäsa,“ dodal.
Lazár opísal, že pri rovnako lokalizovanom zásahu šípom a projektilom na hrudnú dutinu v prípade šípu dochádza k lepšiemu vykrveniu zasiahnutého zvieraťa, menšiemu znehodnoteniu svaloviny a pokojnejšej smrti.
Ochranári upozorňujú na narúšanie biodiverzity
Ochranári upozorňujú aj na rušivý vplyv na procesy v prírode. „Zásadným problémom je aj poľovanie v národných parkoch, ktoré rozvracia prirodzenú štruktúru populácií a má negatívny vplyv na biodiverzitu a dynamiku prírodných procesov v týchto územiach,“ povedal Kuchta.
Iniciatíva (My Sme Les) za oveľa prijateľnejšie riešenie považuje prioritné riešenie skutočných problémov slovenského poľovníctva. A to zabezpečenie účinných opatrení v oblastiach s vysokými škodami na poľnohospodárskych plodinách či veľké množstvo členov poľovných združení porušujúcich zákony a etický kódex poľovníka.
Hlučnosť je pri takomto love podľa lukostrelca Jakubíka minimálna a je aj šetrnejší k životnému prostrediu. Lovená zver je podľa jeho slov „menej stresovaná“. Pripomenul, že ak zákon o poľovníctve prejde, je na užívateľovi poľovného revíru, či lov lukom vo svojom revíri umožní. „Môže a nemusí,“ dodal.
Menšie nebezpečenstvo hrozí aj ľuďom. “Vystrelený šíp sa pri streľbe z posedu zabodne do zeme. Pri streľbe zo zeme a priestrele tela zveri sa zastaví len niekoľko metrov od nástrelu,” povedal Jakubík. Pri streľbe z guľovej zbrane je však ťažko predpovedať, kam a ako ďaleko sa výstrel odrazí.
„Ide o relatívne tichý lov, nedochádza tak ku znepokojovaniu ostatnej zveri či návštevníkov prírody hlučnými výstrelmi z guľových zbraní, a to najmä v blízkosti obcí či rekreačných zariadení,“ uviedol Lazár. „Nie je najmenší dôvod, aby lovecká lukostreľba nebola legálne možná vo všetkých slovenských poľovných revíroch,“ vyhlásil.
Upozornil tiež, že pod termínom lukostreľba sa má zahrnúť aj streľba kušou. „Okrem rozdielneho vzhľadu loveckého luku a kuše, sú rozdiely minimálne,“ povedal.
Vyššie nároky na schopnosti poľovníka
Lukom sa dá uloviť aj väčšie zviera, napríklad medveď či dokonca nosorožec. „Aj tu však treba dodržiavať prísne pravidlá pre lov veľkej zveri,” zdôraznil Jakubík. Patrí sem väčšia sila luku či ťažšie šípy pre efektívnejší prienik.
„Smrteľný účinok loveckých šípov, ak sú vystrelené na primeranú vzdialenosť z náležite výkonného luku resp. kuše, je absolútne dostatočný na usmrtenie aj najväčšieho druhu poľovnej zveri,“ potvrdil veterinár Lazár.
„Určité limitácie týchto zbraní nútia lovcov byť veľmi zodpovednými, ak chcú byť v love úspešní,“ skonštatoval Jakubík.
Za nevýhodu označil vzdialenosť, ktorá nemôže byť väčšia ako 20 – 25 metrov, maximálne 30 metrov. Z hľadiska opatrnosti treba zvládnuť techniky priblíženia sa a kamufláže. Už minimálny neprirodzený hluk môže zviera vyplašiť.
„Na to, by poľovník ulovil zver lukom, musí oklamať všetky zmysly lovnej zveri a neurobiť žiadnu chybu. Tento spôsob lovu kladie veľmi vysoké nároky na mentálne a fyzické schopnosti poľovníka,“ uviedol Jakubík.
Lazár pripomenul, že lovci s klasickými puškami nie sú odkázaní čakať na ideálnu príležitosť na streľbu, a preto mnohokrát zver len porania alebo nezasiahnu optimálne.
Takýto lov je aj časovo náročnejší z hľadiska úspešnosti. „Poľovník loviaci lukom navštevuje revír až osemkrát častejšie ako poľovník so strelnou zbraňou,“ povedal Jakubík. Takisto má len výnimočne možnosť opakovať výstrel.
Lazár dodal, že množstvo zveri. ktorú uloví lovec so šípom je oveľa menšie ako by ulovil ten istý poľovník s puškou. „Ale čaro z lovu so šípom spočíva v niečom úplne inom, v návrate ku koreňom lovu a ku väčšiemu spojeniu s prírodou,“ uzavrel.
