Vedci objavili pomocou vesmírneho teleskopu náznaky života na vzdialenej planéte. Tím vedcov z Cambdrigeskej univerzity skúmal atmosféru na planéte s názvom K2-18b. Objavil pri tom známky molekúl, ktoré na Zemi produkujú iba jednoduché organizmy. Napísal o tom britský server BBC.
Je to druhý a zatiaľ najsľubnejší objav, kedy vedci zaznamenali v atmosfére planéty chemické látky spojené so životom pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba americkej vesmírnej agentúry NASA. Tím z Cambridgeskej univerzity aj nezávislí astronómovia však zdôrazňujú, že na potvrdenie týchto výsledkov sú potrebné ďalšie údaje.
„Toto je zatiaľ najsilnejší dôkaz, že tam vonku možno existuje život. Môžem realisticky povedať, že tento signál môžeme potvrdiť v priebehu jedného až dvoch rokov,“ povedal vedúci výskumný pracovník Astronomického inštitútu Cambridgeskej univerzity Nikku Madhusudhan.
Planéta K2-18b je 2,5-krát väčšia ako Zem a je vzdialená 124 svetelných rokov od Slnka. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je taký výkonný, že dokáže analyzovať chemické zloženie atmosféry planéty na základe svetla, ktoré prechádza z malého červeného Slnka, okolo ktorého obieha.
Molekuly dôležité pre život
Skupina z Cambridge zistila, že atmosféra zrejme obsahuje chemickú stopu aspoň jednej z dvoch molekúl, ktoré sú spojené so životom: zlúčenina síry dimetylsulfid (DMS) a dimetyldisulfid. Na Zemi tieto plyny produkuje morský fytoplanktón a baktérie.
Profesor Madhusudhan uviedol, že bol prekvapený tým, koľko plynu prístroj rozpoznal počas jediného pozorovacieho okna. „Množstvo tohto plynu v atmosfére, ktoré odhadujeme, je tisíckrát vyššie ako na Zemi,“ povedal.
„Takže ak je spojenie so živými organizmami skutočné, potom sa táto planéta bude hemžiť životom,“ povedal výskumník z Cambridgeskej univerzity. BBC tiež povedal, že „ak sa potvrdí, že na K2-18b je život, malo by to v podstate potvrdiť, že život je v galaxii veľmi rozšírený“.
Avšak posledný objav skrýva v tejto fáze aj mnohé nevyriešené otázky, ako tím profesora Madhusudhana priznáva. Po prvé, toto najnovšie zistenie nedosahuje úroveň, ktorá je potrebná na to, aby sa dal považovať za vedecký objav.
Na to si vedci musia byť na 99,99999 percenta istí, že ich výsledky sú správne a nejde o náhodný údaj. Vo vedeckom žargóne to znamená výsledok päť sigma. Tieto najnovšie výsledky sú iba tri sigma, teda 99,7 percenta.
Je to však oveľa viac ako výsledok 1 sigma (68 percent), ktorého tím dosiahol pred 18 mesiacmi a ktorý bol vtedy prijatý s veľkou skepsou.
Ostávajú nevyriešené otázky
Aj keby cambridgeský tím získal výsledok päť sigma, nebude to podľa Catherine Heymansovej z Edinburskej univerzity presvedčivý dôkaz o existencii života na planéte.
„Aj s touto istotou zostáva otázka, aký je pôvod tohto plynu,“ povedala BBC Heymansová. Na Zemi ho produkujú mikroorganizmy v oceáne. Ale ani s dokonalými údajmi nemôžeme s istotou povedať, že je biologického pôvodu aj vo vzdialenom svete, vysvetlila.
„My nevieme, aká iná geologická činnosť by mohla prebiehať na tejto planéte, ktorá by mohla viesť k vzniku týchto molekúl,“ povedala Heymansová.
S týmto názorom súhlasí aj cambridgeský tím. Ten v spolupráci s ďalšími skupinami zisťuje, či možno dimetylsulfid (DMS) a dimetyldisulfid vyrobiť v laboratóriu neživými prostriedkami. Výskum bol publikovaný v časopise The Astrophysical Journal Letters.
