Slávenie Veľkonočných sviatkov má rôzne podoby. Líši sa naprieč krajinami, odlišnosti však nájdeme, aj keď porovnáme regióny Slovenska. Ako sa zvyky a tradície menia v čase
povedala etnologička Katarína Nádaská. Upozornila aj na regionálne rozdiely pri šibaní či oblievaní.
„Veľká noc je predovšetkým kresťanský sviatok. Patrí k najvýraznejším,“ povedala etnologička. Má však aj druhú rovinu, ktorou je rovina ľudových zvykov. „Korene niektorých z nich sú veľmi staré. Dokonca siahajú ešte do toho predkresťanského obdobia,“ spresnila.
Tieto dve roviny sa podľa nej prelínajú priamo vo sviatkoch Veľkej noci, čo označila za zaujímavé. „Na Zelený štvrtok je tradícia, že by sa malo konzumovať niečo zelené,“ pripomenula.
Vajíčka podľa Nádaskej symbolizujú nový život. „Či už v tej prírode, alebo nakoniec aj nový ľudský život,“ povedala. S vajíčkami sa podľa jej slov spája aj veľa veľkonočných jedál.
Rozhovor s etnologičkou Katarínou Nádaskou sme odvysielali v relácii Aktuálne :24:
Šibanie na západe, živá voda na východe
„Na západnom Slovensku dominovalo pošibkávanie tými korbáčmi. Chlapci si robili takzvané šibáky, napríklad na Záhorí boli doslova tri – štyri metre dlhé,“ povedala. Od dievčat po vyšibaní dostávali kraslicu i mašľu. Na veľkonočný pondelok bola prvá tanečná zábava pre slobodnú mládež po veľkonočnom pôste.
„Na východnom Slovensku prevažoval zvyk takzvaného kúpania. Dievčatá očakávali kúpačov,“ povedala. Polievalo sa vodou. „Mala to byť živá voda, voda z potoka, z riečky, ktorou chlapci tie dievčatá pofŕkali a prinášali im jarné prebudenie, ale aj krásu a zdravie.
Na strednom Slovensku sa realizovalo šibanie aj polievanie. „Dnes je to už trochu iné, zmiešané. Kedysi teda platili takéto pravidlá,“ uzavrela. „Šibať a polievať sa malo chodiť skoro ráno,“ dodala.
