Poslednú aprílovú stredu si každoročne pripomíname, akú úlohu zohrávajú vodiace psy v životoch nevidiacich. Pomáhajú im na ceste do práce, obchodu, či k lekárovi. Často sa však stretávajú s prekážkami. Najnovšie sú to nové priechody pre chodcov.
Anetka je 1,5 ročný labrador. Bola vycvičená na pomoc nevidiacim. Aby ich mohla sprevádzať, musela prejsť náročným výcvikom. „V prvej fáze sa vlastne psíkovia učia všetky základné cviky, ktoré potom budú používať. Je 38 cvikov, povelov,“ priblížila časť výcviku trénerka vodiacich psov Katarína Paxnerová.
„Potom je druhá fáza, kedy tréner už simuluje akoby nevidiaceho. Už nosí čierne okuliare a pre sa snaží už samostatne pracovať, ale stále ho má tréner pod kontrolou. Posledná fáza je takzvaná naslepo, kedy už tréner naozaj nič nevidí, má čierne klapky,“ pokračovala Paxnerová.
„Nie každý nevidiaci má vodiaceho psa,“ upozornila PR manažérka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Eliška Fričovská.
„Sú aj takí, ktorí váhajú a potom, keď sa pre toho vodiaceho psa rozhodnú, tak hovoria, že nič lepšie nemohli urobiť, pretože ich chôdza a vôbec pohyb po meste je rýchlejší, sú cítia sa bezpečnejšie,“ povedala Fričovská.
Aký vplyv majú nové priechody pre chodcov vplyv na nevidiacich a tréning vodiacich psov zisťovala v reportáži v Správach redaktorka STVR Rebeka Filandová:
Nové priechody pre chodcov, nové problémy
V mestách sa čím ďalej tým viac objavujú nové priechody pre chodcov, ktoré nemajú takzvanú zebru ani vodiace pásy. Tie vodiacim psom pomáhajú pri sprevádzaní nevidiaceho.
„Cvičitelia cvičia psov, aby rozpoznali zebru a tade vedú svojich pánov. V prípade, že to je miesto na prechádzanie, pes to nevie. Nemá to podľa čoho vedieť, lebo vtedy sa nedáva ani zvislé dopravné značenie,“ upozornil dopravný analytik Jozef Drahovský.
„Na tieto priechody sa učia naozaj tak, že musia ukázať stĺp. V podstate od stĺpu ukážu buď kraj alebo môžeme to nazvať zebra, aj keď pre nich to zebra v tom momente nie je,“ vysvetlila Paxnerová.
Podľa Únie nevidiacich a slabozrakých je problém aj s reliéfnym značením pred priechodmi. „Môže nastať napríklad situácia, že ide človek s vodiacim psom, ide trasou, ktorú pozná. Zmení sa tam toto značenie, nikto toho človeka neupozorní, že prišlo k takejto zmene. Nevie to samozrejme rozlíšiť ani pes. Pes môže zostať zmätený,“ uviedla Fričovská.
„Ešte aj my sa hľadáme v tom, akým spôsobom im to najjednoduchšie ukázať a neskomplikovať to,“ dodala Paxnerová.
