Koniec investíciám, zlepšovaniu služieb aj celkovému rozvoju miest a obcí. To bude podľa samospráv pre obce a mestá znamenať aktivovanie takzvanej dlhovej brzdy. Do platnosti vstúpi v druhej polovici novembra tohto roka ako reakcia na zadlženosť Slovenska. Vyplýva to z ústavného zákona.
Nitra chce rozbehnúť vyše 40 projektov za 27 miliónov eur vrátane opráv ciest a budov či revitalizácie parkov. Po spustení dlhovej brzdy však výdavky mesta nebudú môcť rásť – hoci platy v samospráve aj inflácia porastú. Mesto si preto už teraz chce zobrať úver 25 miliónov eur.
„Tento úver by mal na najbližšie obdobie realizovať a uskutočňovať rozvoj nášho mesta. Musíme sa však k tomu postaviť zodpovedne a pripraviť sa na to, čo bude po tom, keď bude v platnosti dlhová brzda,“ hovorí primátor mesta Nitra Marek Hattas.
Problémom samospráv sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Jana Obrancová:
Obavy majú mestá aj obce
Obavy z dlhovej brzdy nemá len mesto Nitra, ale aj samosprávy naprieč Slovenskom, či už ide o väčšie mestá, alebo menšie obce.
„Samosprávy môžu využiť všetky zákonné možnosti, ktoré im ukladá zákon a možnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto prípade je jednou z tých najdôležitejších zákonných možností napríklad aj schválenie obecných aj mestských rozpočtov, a to do 21. novembra 2025,“ vysvetľuje hovorca ministerstva financií Pavol Kirinovič. Termín je teda pred aktiváciou dlhovej brzdy.
Samosprávy deklarujú, že rozpočty v predstihu schvália. Problém však vyriešia len na najbližší rok. Dlhová brzda sa totiž deaktivuje buď poklesom dlhu, alebo po parlamentných voľbách, aj to iba na dva roky.
„Ak by tento zákon platil dlhodobo a vošiel by do platnosti po dvoch rokoch od schválenia programového vyhlásenia vlády, to obdobie tých ďalších rokov by bolo už len o kúrení a o svietení. Pokiaľ by tie náklady na kúrenie svietenie stúpali a vy máte zastropované výdavky, tak ten jeden rok kúrite svietite, ale ten ďalší rok budete kúriť a svietiť už iba do pol roka alebo trištvrte roka,“ dodáva predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Samosprávy preto do budúcnosti volajú po zmene ústavného zákona, na čo treba viac ako 90 poslaneckých hlasov.
