Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok (21. 4.) pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informovali agentúry AFP a AP. Pripomeňte si významné fakty o jeho živote a pôsobení.
Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Smrti pápeža sme sa venovali aj v Správach :24:
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov.
Rektor v San Migueli
Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 – 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Pápežom od roku 2013
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Taktiež aplikoval nulovú toleranciu k sexuálnemu zneužívaniu maloletých duchovnými.
Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. – 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
